Peer review

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Recenzent hodnotiaci kritériá na pridelenie vedeckého grantu.

Peer review (z angl. „kontrola/revízia seberovnými“), recenzné hodnotenie alebo recenzné konanie[1] je kontrola práce (činnosti) alebo diela tretími osobami (spravidla odborníkmi) činnými v rovnakej oblasti, napríklad:

  • recenzia historického vedeckého diela pred jeho vydaním dvoma historikmi, ktorí nie sú jeho autormi
  • (dodatočná) kontrola celkovej práce lekára lekármi z toho istého odboru lekárstva
  • (dodatočná) kontrola celkovej práce jednej audítorskej firmy inou audítorskou firmou

Peer review ako recenzia vedeckej práce[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie sa pojem vzťahuje na recenziu vedeckého tlačeného diela vo forme jeho odborného posúdenia nezávislými odborníkmi (expertné posudzovanie článku[2]) z rovnakej oblasti pred jeho vydaním. Recenziu vykonáva osoba, ktorá je odborníkom v rovnakej oblasti ako autor vedeckej práce, čo sa v oblasti viacodborových vedeckých disciplín, ktorým sa nevenujú jednotlivci, ale rozsiahle vedecké tímy, môže stať predmetom sporov. Recenzentov (spravidla 2 na článok) vyberá zvyčajne redakčná rada vedeckého časopisu z osôb, ktoré nie sú jej členmi.[2]

Odborné vedecké časopisy si ako podmienku publikovania vedeckej práce, vyžadujú preskúmania tejto práce, vlastnými alebo externými recenzentmi. Konkrétny „správny“ postup pri „overovaní“ nie je stanovený a odlišuje sa podľa zvyklostí toho-ktorého časopisu. Rozsah „overovania“ môže siahať od jednoduchého schválenia redaktorom až po žiadosť o úplné sprístupnenie napríklad surových dát a metodiky, ktorou boli tieto dáta spracované, aby bolo možné vykonať úplnú verifikáciu alebo znovu zopakovať objav, o ktorom vedecký článok pojednáva.

Napriek tomu, že metodika peer review býva často kritizovaná ako pomalá (či naopak unáhlená), neefektívna alebo nepochopená, vedecká verejnosť ju často - spolu s princípom falzifikácie - chápe ako to, čo odlišuje vedu, od náboženských dogiem.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovník pojmov [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2019-02-19]. Dostupné online.
  2. a b Meško, D., Katuščák, D., Bernadič, M., Žiaková, K., Pullmann, R., 2004, Akademická príručka. Vydavateľstvo Osveta, Martin, s. 79

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]