Peristera (pevnosť)
| Peristera (Перистера) | |
| Sveta Petka | |
| antická a stredoveká pevnosť | |
 pohľad na pevnosť Peristera z juhovýchodu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Pazardžik |
| Okres | Peštera |
| Mesto | Peštera |
| Súradnice | 42°2′19.68″S 24°18′15.48″V / 42,0388000°S 24,3043000°V |
| Dĺžka | 94 m |
| Šírka | 37 m |
| Rozloha | 2 895 m² |
| Vznik | 2. storočie (prvá výstavba), 6. storočie (obnova) |
| Pre verejnosť | prístupné |
  | |
| Wikimedia Commons: Peristera Fortress | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pevnosť Peristera (bulh. Крепостта „Перистера” – Krepostta „Peristera”)[1][2][3][4] je neskoro-antická a stredoveká pevnosť[1][2] ktorá sa nachádza v meste Peštera v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Ďalšie názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Pevnosť je známa aj ako Pevnosť Sveta Petka (bulh. Крепостта „Света Петка” – „Sveta petka”),[5] alebo Neskoro-antická a stredoveká pevnosť Peristera (bulh. Късноантична и средновековна крепост „Перистера” – Kăsnoantična i srednovekovna krepost ”Peristera”).[6]
Pôvod názvu Peristera[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Peristera má s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod v gréčtine a označuje holuba, prípadne holubie miesto.[1][3][7]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Pevnosť Peristera sa nachádza približne kilometer[1] severne od centra[1][6] Peštery[5][1][2][6] na samom okraji mesta[1] pri výpadovke na mesto Pazardžik[1] na vrchole pahorku Sveta Petka[5][1][2][6] v nadmorskej výške 494 m n. m.[1]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Archeologické vykopávky a výskumy preukázali, že dejiny pevnosti pozostávajú z niekoľkých historických etáp.[1][3]
Trácke obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
Prví obyvatelia pahorku Sveta Petka boli Tráci, ktorí mali na vrchole malú osadu.[1][2][4] Konkrétne išlo o trácky kmeň Besov a na mieste žili na prelome letopočtov.[2]
Do súčasnosti sa z tohto obdobia dochoval[1][2] komplex[2] Megalitických balvanov s vytesanými stúpadlami[1][2] ktorý sa nachádza v areáli citadely pevnosti a pravdepodobne slúžil ako svätyňa.[2]
Z tráckeho obdobia pochádzajú taktiež pohrebné urny v tvare sarkofágu, ktoré boli objavené na okraji pahorku.[2][4]
Prvá epocha[upraviť | upraviť zdroj]
Za prvú epochu existencie samotnej pevnosti sa považuje obdobie od 2. do začiatku 3. storočia, keď Rimania postavili na vrchole pahorku prvú pevnosť, ktorú v tomto čase aktívne využívali.[1][4] Išlo o malú vojenskú pevnosť pre približne 80 vojakov.[4] Bola postavená z dôvodu strategickej polohy pahorku v blízkosti jednej z hlavných ciest spájajúcich Hornotrácku nížinu s Egejským morom.[1]
Druhá epocha[upraviť | upraviť zdroj]
Druhý raz bola pevnosť využívaná od konca 3. do konca 4. storočia.[1][8] Je spojená predovšetkým s obdobím panovania cisárov Diokleciána, Konštantína Veľkého a Juliána.[8]
V tejto dobe sa pevnosť rozrástla a na mieste sa usídlilo aj civilné obyvateľstvo. Rozrástlo sa aj ohradenie pevnosti.[4] Koncom 4. storočia bola táto prvá pevnosť zničená počas útokov Gótov,[1][2][8] k čomu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v priebehu druhej gótskej vojny, počas panovania cisára Valensa, po jeho porážke v bitke pri Adrianopole 9. augusta 378.[2][8]
Tretia epocha[upraviť | upraviť zdroj]
Tretia epocha pevnosti sa začína v období začiatku 6. storočia.[4] Najvýznamnejšie bolo predovšetkým obdobie počas panovania byzantských cisárov Justiniána I. a Justína II., keďže v tomto čase bola pevnosť naplno obnovená.[1]
Pevnosť bola v tomto čase obnovená predovšetkým preto, aby sa stala súčasťou obranného valu, ktorý mal chrániť Byzantskú ríšu, ako aj dôležité cesty v regióne pred nájazdmi barbarov.[1][8] Do tohto obranného systému bola zaradená po viacerých útokoch v priebehu rokov 528 – 529, čo viedlo až k rozvratu v roku 533, kedy Byzantská ríša prišla o provincie Moesia a Skýtia.[8] Počas panovania Justiniána I. boli obnovené a rozšírené ako pevnostné steny (hradby), tak aj všetky strategické obranné posty, teda najmä veže.[1][8] Dve obranné veže (juhovýchodná a severovýchodná) boli počas tejto obnovy prestavané na ranokresťanské chrámy.[1][8] Po smrti Justiniána I. sa cisárom stal Justín II., pričom počas jeho panovania dosiahla pevnosť Peristera najväčšieho ekonomického rozmachu.[8] Zároveň ale počas jeho panovania začali prichádzať početné nájazdy Avarov a Slovanov na osídlené miesta v tejto časti Byzantskej ríše.[8]
Tretia etapa dejín pevnosti sa nakoniec skončila ku v druhej polovici 6. storočia počas panovania cisára Tiberia II.,[8] keď bola nakoniec takmer úplne zničená a následne opustená v dôsledku útoku Slovanov.[8][4]
Štvrtá epocha[upraviť | upraviť zdroj]
Posledná epocha fungovania pevnosti sa datuje do obdobia stredoveku.[1][8] V tomto čase bola pevnosť čiastočne obnovená,[2][8] nedosiahla však významu ako v období Byzantskej ríše.[8]
Z tohto obdobia boli na mieste objavené rôzne predmety pochádzajúce z 13. storočia, predovšetkým keramika a mince.[1] Pevnosť bola zničená počas osmanského obsadzovania oblasti niekedy koncom 14. storočia.[1]
Novodobé dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé novodobé písomné zápisky o zvyškoch pevnosti sa datujú do roku 1870, kedy sa o pevnosti zmienil Stefan Zachariev vo svojej knihe Geografsko – istoriko – statističesko opisanie na Tatarpazardžiškata kaaza (bulh. Географско – историко – статистическо описание на Татарпазарджишката кааза, doslova: Geograficko – historicko – štatistický opis Tatarpazardžickej kazy)[7] – kaza bola administratívna jednotka v Osmanskej ríši – ktorá bola vydaná vo Viedni.[7] Neskôr sa o pevnosti zmieňuje Konstantin Jireček vo svojich cestopisoch z roku 1883.[7]
V rokoch 1954 – 1958 ako aj v roku 1972 prebehli na mieste pevnosti archeologické výskumy a vykopávky.[5][7]
Na prelome 0. rokov 21. storočia a 10. rokov 21. storočia sa uskutočnili zatiaľ posledné archeologické vykopávky.[1] V roku 2011 bol pevnosti pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[6] Po ukončení výskumov a vykopávok bol zhotovený projekt reštaurácie a konzervácie objektu bývalej pevnosti.[7] Reštaurácia pevnosti bola ukončená začiatkom roku 2014[8][7] a 22. mája toho istého roku bola pevnosť otvorená pre návštevníkov.[2]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Areál pevnosti pokrýva väčšiu časť pahorku Sveta Petka.[1] Ide o pevnosť s celkovo tromi hradbovými múrmi a šiestimi obrannými vežami, pričom dve z týchto veží boli neskôr prestavané na chrámy.[1] Pevnosť pozostávala z dobre chránenej citadely, vnútorného mesta a podhradia.[1] Spolu s vnútorným mestom a podhradím dosahovala celková plocha až okolo 2 hektárov.[3][2]
Opevnenie citadely má pôdorys elipsy s dĺžkou 94 metrov a šírkou 37 metrov.[1][9] Celková plocha citadely pevnosti tak dosahuje 2895 m².[3][9] Je orientovaná v smere severovýchod – juhozápad. Denivelácia medzi najnižším a najvyšším bodom citadely dosahuje 6 metrov.[9] Druhé pevnostné steny ohradzovali areál o veľkosti približne 1,5 hektára, teda celú vrcholovú časť pahorku Sveta Petka.[2][8] Tretie ohradenie už obkolesovalo celý areál aj s podhradím, teda územie o celkovej veľkosti približne 2 hektárov.[2] Väčšina budov sa nachádzala v susedstve pevnostných hradieb.[8] Predpokladá sa, že v centrálnej časti citadely na najvyššie položenom mieste pevnosti stál dom správcu pevnosti.[2]
Pevnostné steny (hradby) a sieť ulíc[upraviť | upraviť zdroj]
Celková dĺžka hradieb dosahuje 253 metrov.[1][3][2][8][9] Hrúbka hradbových múrov dosahuje v najširších častiach 3 metrov.[1][3][8][9] Predpokladá sa, že hradby dosahovali do výšky približne 14 metrov.[3][9] Pred reštaurátorskými prácami boli hradby zachované do výšky 2,6 metra.[9]
Pri južnej časti hradieb sa nachádzala ulica,[8][9] ktorá sa nachádzala medzi samotnými hradbami a obytnými a úžitkovými budovami. Bola široká 1,5 – 2 metre.[9] Ďalšie ulice, ktoré túto hlavnú ulicu pretínali a napájali sa na ňu boli orientované v smere sever – juh.[9]
Pevnostné steny boli postavené z lámaných kameňov, pričom ako spojivo bola použitá malta.[1][3][8]
Vstupná brána do pevnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavná vstupná brána do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu a bola dvakrát prestavovaná. Najskôr sa nachádzala v severozápadnom uhle pevnosti, neskôr, pravdepodobne začiatkom 6. storočia však bola v dôsledku výstavby veže na tomto mieste premiestnená do východného hradbového múru.[8][9]
Veže[upraviť | upraviť zdroj]
Celkovo sa na pevnosti nachádza šesť obranných veží, z ktorých sú tri štvorcového pôdorysu, jedna je trojuholníkového pôdorysu a dve (juhovýchodná a severovýchodná) boli prestavané na chrámy.[1][3][8][9]
Juhovýchodný chrám[upraviť | upraviť zdroj]
Ranokresťanský chrám (a zároveň obranná veža) zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v juhovýchodnom rohu pevnosti.[1][9]
Severovýchodný chrám[upraviť | upraviť zdroj]
Ranokresťanský chrám (a zároveň obranná veža) zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v severovýchodnom rohu pevnosti.[1][9]
Súčasný stav pevnosti[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti je pevnosť čiastočne zreštaurovaná a zakonzervovaná. Reštaurované boli pevnostné steny ohraničujúce citadelu a časť citadely, vrátane dvoch chrámov-veží.[1] Celkovo sú exponované zvyšky 27 objavených budov rôznych rozmerov a určenia. Patria medzi nich obytné budovy pre vojakov, hospodárske budovy, dielne, alebo sklady.[2][9]
Archeologické výskumy a vykopávky[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé archeologické výskumy[upraviť | upraviť zdroj]
Uskutočnili sa v rokoch 1954 – 1958. Výskum vykonal profesor Christo Ivanov Džambov, vtedajší riaditeľ Archeologického múzea v Plovdive.[5][7]
Druhé archeologické vykopávky a výskumy[upraviť | upraviť zdroj]
Druhé výskumy spojené s vykopávkami sa uskutočnili v roku 1972 pod vedením Cvetany Gizdovovej[5][7] z archeologického múzea v Pazardžiku.[5] Vykopávky boli čiastočné a išlo predovšetkým o sondáže.[7]
Tretie archeologické vykopávky a výskumy[upraviť | upraviť zdroj]
Zatiaľ posledné výskumy a vykopávky sa uskutočnili v rokoch 2007, 2010 a 2011. Tento raz už išlo o rozsiahly, pravidelný a systematický výskum pevnosti.[7] Prebehli pod vedením doc. Dr. Boni Petrunovovej,[1][7] v tom čase riaditeľky oddelenia stredovekej archeológie a zástupkyne riaditeľa Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied.[7] V rámci vykopávok bolo objavených viac ako 300 unikátnych nálezov.[1][2]
Nálezy[upraviť | upraviť zdroj]
Pri vykopávkach bolo nájdené predovšetkým predovšetkým rôzne množstvo mincí z období panovania cisárov Diokleciána, Justiniána I.,[1][2] Konštantína Veľkého,[2] alebo jednu vzácne sa vyskytujúcu mincu z obdobia panovania cisára Tiberia II..[1][2]
Medzi ďalšie nálezy patria časti vojenského oblečenia, šperky, hroty šípov, fragmenty nadpisov, mramorové úlomky z budov, hlinené sudy, keramika,[1][2] pithosy alebo sklenené nádoby.[2] Funkciu pevnosti ako ranokresťanského duchovného centra dokazuje napríklad nález bronzová lampa s veľkolepým stredovekým krížom.[2] Veľká časť pithosov, ktoré boli pri vykopávkach nájdené – 75 kusov – je exponovaná v areáli pevnosti priamo na miestach, kde boli vykopané.[1][2]
Nájdené boli aj pohrebné urny v tvare sarkofágu z tráckeho obdobia, objavené na okraji pahorku, ktoré sa na tráckych pohrebiskách nevyskytujú často.[5]
Turizmus a prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Pevnosť Peristera je zapísaná v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 37a.[2] Pri pevnosti sú vybudované altánky slúžiace pre odpočinok návštevníkov. Od pevnosti sa odkrýva panoramatický výhľad na mesto Peštera.[1] Pevnosť je prístupná celoročne každý deň okrem pondelkov.[8] Vstup do pevnosti je spoplatnený.[1][8]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[6][2]
Pevnosť bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 2011. Ako dôvod ochrany je uvedená archeologická hodnota komplexu.[6]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăsnoantična i srednovekovna krepost ”Peristera” (bulh. Късноантична и средновековна крепост „Перистера”, doslova: Neskoro-antická a stredoveká pevnosť Peristera).[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na areál pevnosti zo severovýchodu -
vnútorná časť citadely -
vnútorná časť citadely -
pohľad na Juhovýchodný chrám pevnosti -
pohľad na Severovýchodný chrám pevnosti -
pohľad na zvyšky jednej z objavených a exponovaných budov -
pohľad na severnú bránu do pevnosti vo východných hradbách -
v areáli citadely -
v areáli citadely -
v areáli citadely -
detailný pohľad na časť ohradenia -
detailný pohľad na časť ohradenia -
detailný pohľad na časť ohradenia -
detailný pohľad na jednu z brán v hradbách -
pohľad od pevnosti na Západné Rodopy -
pohľad od pevnosti k mestu Peštera
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 149 – 153. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af крепост "Перистера" [online]. btsbg.org, 2017-10-08, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2017. 302 s. ISBN 9786199033029. S. 99 – 102. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h дейности [online]. peshtera-muzei.free.bg, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h PAVLOV, Dimităr. PEŠTERA – istorija i săvremie. Sofia : Vitamin Art/Lito Balkan. 2007. 104 s. S. 16. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h mc.government.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Крепост Перистера - история [online]. krepost-peristera.bgsait.com, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z МИЛЬОШИНА, Десислава. Крепост Перистера [online]. rodopi.travel, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Крепост Перистера - АРХИТЕКТУРА [online]. krepost-peristera.bgsait.com, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peristera (pevnosť)
