Peštera (mesto)
| Peštera | |||
| Пещера | |||
| mesto | |||
 mesto Peštera pri pohľade od osmanskej hodinovej veže | |||
|
|||
| Štát |  Bulharsko | ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Pazardžik | ||
| Okres | Peštera | ||
| Nadmorská výška | 450 m n. m. | ||
| Súradnice | 42°02′02″S 24°18′09″V / 42,033977°S 24,302525°V | ||
| Rozloha | 90,245 km² (9 025 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 19 877 (2022) [1] | ||
| Hustota | 220,26 obyv./km² | ||
| PSČ | 4550 | ||
| Tel. predvoľba | 0350 | ||
  Poloha v Bulharsku
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Peshtera | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Peštera (bulh. Пещера) je mesto[2][3][4][5][6] ležiace v južnom Bulharsku v Pazardžickej oblasti.[2][3][4][5] Je centrom rovnomenného okresu.[2][3][4][5] Je tretím najväčším mestom Pazardžickej oblasti.[7]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]O pôvode názvu mesta vzniklo mnoho teórií, najpravdepodobnejšie však je, že mesto získalo názov vďaka skutočnosti, že sa v jeho okolí nachádza veľké množstvo jaskýň[7] – jaskyňa je doslovný preklad bulharského slova peštera (bulh. пещера).
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Peštera leží na severnom úpätí horského celku Bataška planina – časti Západných Rodop, ktoré sú podcelkom pohoria Rodopy[2] – na hraniciach s Hornotráckou nížinou.[4][5] Leží v nadmorskej výške približne 450 m n. m..[4][6]
Nachádza sa 20 kilometrov južne od Pazardžiku.[2] Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 108,36 km.[3]
Územia mesta leží vo východnej časti okresu Peštera[4] a jeho rozloha je 90,24 km².[3][4] Mesto leží na rieke Stara reka,[6][4] pravom prítoku Marice.[4] Reliéf na území mesta prechádza od mierne hornatého, cez kopcovitý až po rovinatý.[4]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj počtu obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1946 | 8 938[2] |
| 2011 | 16 746[2] |
| 2013 | 16 557[3] |
| 2022 | 19 877[8] |
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na základe archeologických nálezov bolo územie dnešného mesta Peštera obývané už v období 4. storočia pred Kristom. Svoje sídliská tu postupne mali Tráci, Protobulhari aj starí Slovania.[4]
V roku 1479 je mesto prvýkrát písomne spomenuté pod názvom Peštera.[4][7]
V období bulharského národného obrodenia došlo k významnému rozkvetu mesta, boli postavené mnohé chrámy, mosty, fontány a domy – stavby v období národného obrodenia sa zrodenej lokálnej tzv. pešterskej staviteľsko-architektonickej školy. V roku 1848 bola v Peštere otvorená prvá sekulárna škola. V roku 1873 vzniklo prvé kultúrne komunitné centrum – Nadežda (bulh. Надежда, doslova Nádej). Mesto zasiahli udalosti rusko-tureckej osloboditeľskej vojny počas ktorej bola Peštera oslobodená 6. januára 1878 17. rotou poručíka Panina.[4]
V období po oslobodení Bulharska sa Peštera stala centrom administratívnej správnej jednotky – Pešterského okruhu.[2]
V roku 1937 bola do mesta zavedená železničná trať.[2] V roku 1969 bolo v meste založené okresné historické múzeum.[9]
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V minulosti
[upraviť | upraviť zdroj]V období osmanskej nadvlády prevládali remeslá a ťažba železa. Po oslobodení Bulharska v roku 1878 sa Peštera stala významným lokálnym centrom pre ťažbu dreva, spracovanie dreva ako aj pestovanie tabaku.[2]
Dnes
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je Peštera významným centrom drevárskeho priemyslu. Okrem toho sú významné prvospracovanie tabaku, vinárstvo, výroba obuvi a výroba veterinárnych liečiv. Z poľnohospodárstva je najvýznamnejšie zastúpené pestovanie tabaku, ovocia a viniča, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2]
Pamätihodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Architektonické pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V meste má celkovo približne 40 stavieb priznaný štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[9]
Na území mesta sa nachádza aj jedna stavba so štatútom pamiatky národného významu. Ide o neskoro antickú a stredovekú pevnosť Peristera na severnom okraji mesta.[10]
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria:
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]Najvýznamnejšie múzeum v Peštere je okresné historické múzeum.[2][4][7][9]
V meste sa ďalej nachádza Múzeum socialistických automobilov (bulh. Музей на автомобилите на социализма – Muzej na avtomobilite na socializma), ktoré uchováva zbierku automobilov vyrobených medzi rokmi 1944 a 1989.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto funguje ako horský rezort a je východiskovým bodom na mnohé miesta v okolitých častiach pohoria Rodopy.[2]
Najvýznamnejšími prírodnými zaujímavosťami v blízkom okolí mesta sú prírodná rezervácia Kupena juhovýchodne od mesta[2][5] a jaskyňa Snežanka,[5][2] približne 5 km juhozápadne od mesta.[2]
Infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto má železničné spojenie od roku 1937. Železničná stanica v Peštere je konečnou stanicou lokálneho odklonu od centrálnej železničnej trate na trase Sofia – Plovdiv – Istanbul.[2] Trať spája Pešteru s mestom Plovdiv.[5]
Peštera má pravidelné autobusové linky s okolitými dedinami a mestami, ako aj so Sofiou a Plovdivom.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
mesto Peštera pri pohľade od pevnosti Peristera
mesto Peštera pri pohľade zo severu
v centrálnej časti mesta
v centrálnej časti mesta
v centrálnej časti mesta
v centrálnej časti mesta
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-09-2022_2.txt
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 408 – 409. (po bulharsky)
- 1 2 3 4 5 6 Град Пещера [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 МИЛЬОШИНА, Десислава. Град Пещера [online]. rodopi.travel, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 Пещера [online]. nasamnatam.com, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- 1 2 3 Географско местоположение на Община Пещера [online]. peshtera.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 Град Пещера и крепостта Перистера – интересни факти и забележителности - Градски легенди [online]. peika.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- ↑ grao.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 Туризъм [online]. peshtera.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- ↑ mc.government.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peštera (mesto)
