Plnoplachetnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Plnoplachetnica Christian Radich
Amerigo Vespucci, plachetnica Talianskeho námorníctva

Plnoplachetnica (angl. full-rigged ship) je pojem označujúci lode s troma alebo viacerými sťažňami, pričom na každom sťažni je priečne oplachtenie.[1] Takéto oplachtenie sa nazýva plné rahnové oplachtenie.

Medzi plnoplachetnice patria: východoindické lode (indiamany), vojnové šalupy, fregaty, radové lode a klipre. Naopak, barky, barkentíny, karavely, škunery, brigy a iné plachetnice takéto oplachtenie nemajú. V minulosti sa plnoplachetnica niekedy označovala iba ako "loď" (angl. ship).

Sťažne[upraviť | upraviť kód]

Sťažne plnoplachetnice, od provy po kormu, sú:

  • predný sťažeň, ktorý je druhý najvyšší,
  • hlavný sťažeň, najvyšší,
  • krížový/zadný sťažeň, tretí najvyšší

Ak má plnoplachetnica štyri alebo päť sťažňov, môžu sa nazývať napríklad: predný, prvý hlavný, druhý hlavný, (tretí hlavný,) a krížový/zadný. Až do nedávnej minulosti bola postavená iba jedna päťsťažňová plnoplachetnica (pruský Preussen). V roku 2000 bola spustená na vodu druhá päťsťažňová plnoplachetnica (Royal Clipper). Už štvrtý sťažeň je pre plnoplachetnice pomerne zriedkavý. Lode, ktoré majú päť a viac sťažňov obvykle nie sú plnoplachetnice (napríklad škunery) a v extrémnychprípadoch môžu ich sťažne byť namiesto pomenovania očíslované.

Ak sú sťažne z dreva, každý sťažeň sa skladá z troch alebo viacerých kusov. Sú to (v poradí zdola nahor):

  • peň,
  • košový nástavec,
  • brámový nástavec,
  • kráľovský nástavec (nemusí byť pripevnený)

Na plnoplachetniciach s oceľovými sťažňami sú príslušné časti sťažňov pomenované po tradičných drevených častiach.

Plachty[upraviť | upraviť kód]

Loď Garthsnaid na mori, cca. 1920
Francúzska radová loď Borée.

Najnižšia a zvyčajne najväčšia plachta na sťažni je dolná plachta, a je označovaná jednoducho podľa názvu sťažňa: predná, hlavná a krížová/zadná plachta. Plnoplachetnice však zvyčajne nemali na krížovom sťažni dolnú (rahnovú) plachtu. Namiesto toho bola najnižšou plachtou na krížovom sťažni zvyčajne pozdĺžna plachta— pôvodne latinská plachta a neskôr vratiplachta. Cross-jackové rahno (z angličtiny) bolo najnižšie rahno na krížovom sťažni lode. Na rozdiel od príslušných rahien na prednom a hlavnom sťažni zvyčajne nebolo prispôsobené na zavesenie plachty: jeho účelom bolo iba pripevnenie spodného okraja košovej plachty. V zriedkavých prípadoch keď na cross-jackovom rahne bola pripevnená plachta sa táto plachta nazývala skôr "cross-jacková" ako "zadná dolná".

Nad dolnou plachtou sú zaradom:

Rozdelenie plachty na hornú a dolnú bolo záležitosťou praktickosti, keďže nerozdelené plachty boli väčšie, a sa teda aj viac náročne ovládali. Väčšie plachty si vyžadovali zamestnávať a platiť väčšiu posádku. Navyše, veľké rozmery niektorých lodí od konca 19. storočia znamenali, že ich zodpovedajúco veľké plachty by bolo nemožné ovládať keby neboli rozdelené.

Medzi predným sťažňom a čeleňom sú napnuté kosatky.

Stehové plachty môžu byť napnuté medzi akýmikoľvek dvoma susediacimi sťažňami alebo medzi predným sťažňom a čeleňom. Sú pomenované podľa sťažňa z ktorého sú vytiahnuté, takže napríklad stehová plachta ktorej horný roh je pripevnený nad krížovou brámovou plachtou sa nazýva krížová brámová stehová plachta.

V slabom vetre mohli byť jednej alebo oboch stranách akejkoľvek rahnovej plachty (okrem kráľovských, oblohových a mesačných) napnuté závetrové plachty. Sú pomenované podľa príslušnej plachty a strany lode na ktorej sú napnuté, napríklad hlavná brámová pravobočná (pravá) závetrová plachta. Pod čeleňom môže byť tiež napnutá čeleňová plachta/blinda (alebo dve). 

Na krížovom sťažni je jedna alebo (zriedkavo) dve vratiplachty. Ak sú dve, nazývajú sa hornádolná vratiplachta. Nad vratiplachtou môže byť napnutá vrcholová plachta.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Odkazy[upraviť | upraviť kód]

  1. QUILLER-COUCH, Arthur Thomas. The Story of the Sea. [s.l.] : Cassell and Company, 1895. Dostupné online. S. 760.