Obaja súperi predviedli otvorený futbal, hráči Slovana sa presadili proti elegantnému štýlu Barcelony rýchlosťou a zdravou agresivitou. Po úvodnom výkope stratili Katalánci loptu, akcia sa začala u kapitána belasých Horvátha, pokračovala po osi Jokl – Cvetler – Hrdlička, ten vrátil prihrávku Cvetlerovi, ktorý strelou do ľavého dolného rohu otvoril skóre. V 17. minúte využil Zaldúa zaváhanie obrany Slovana a vyrovnal na 1:1. Po polhodine hry sa vydal na veľké sólo z vlastnej polovice Hrivnák, pred šestnástkou si vymenil loptu s Joklom a strelou z desiatich metrov zvýšil na 2:1. O dvanásť minút viedol Slovan už dvojgólovým rozdielom. Karol Jokl, najlepší hráč zápasu pohotovo rozohral aut, Ján Čapkovič obišiel Olivellu i Peredu a prehodil brankára Sadurního. V druhom polčase Rexach gólom priamo z rohu znížil stav zápasu na 2:3. Šancu na vyrovnanie mal Zaldúa, sám pred bránou Slovana však mieril nad.
Po záverečnom hvizde rozhodcu van Ravensa mohol legendárny športovýkomentátorGabo Zelenay zvolať: „Vyhrali sme, priatelia doma. Vyhrali sme 3:2! Náš je pohár. Slávny a veľký. Nádherný! Bravo, chlapci, naši jastrabi z Tehelného poľa bratislavského!“ [1] Fanúšikovia Slovana vbehli na trávnik oslavovať svojich hrdinov, doslova ich povyzliekali z dresov. Víťaznú trofej z rúk prezidenta UEFAGustava Wiederkehra preberal kapitán tímu Alexander Horváth a jeho spoluhráči v trenírkach. Jediný, kto si zachránil dres a získal aj cennú pamiatku - loptu z finále bol brankár Vencel. [2]
Slovan Bratislava
FC Barcelona
FK Bor
FC Lugano
FC Porto
AC Turín
FK Lyn
Dunfermline Athletic
1. FC Köln
2.
