Poikilotermia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Poikilotermia (studenokrvnosť, ektotermia) je neschopnosť živého organizmu udržať si pomerne stálu telesnú teplotu. U živočíchov býva často nazývaná termínom studenokrvnosť, čo ale nevystihuje podstatu pretože veľa poikilotermných živočíchov krv vôbec nemá. Jej opakom je homoiotermia (teplokrvnosť).

Poikilotermné sú všetky ríše živých organizmov ako napr. huby, rastliny, baktérie a tiež prevažná väčšina živočíchov: všetky bezstavovce a fylogeneticky staršie triedy stavovcov, čiže drsnokožce (Chondrichthyes), ryby (Osteichthyes), obojživelníky (Amphibia) a tiež všetky recentné plazy (Reptilia). U vyhynutej triedy dinosaurov (Dinosauria) sa však uvažuje o teplokrvnosti. Len dve vývojovo najpokročilejšie triedy živočíchov nie sú poikilotermné: vtáky (Aves) a cicavce (Mammalia).

U poikilotermných živočíchov napriek tomu existuje schopnosť obmedzene regulovať svoju teplotu a to hlavne tvarom, povrchom a stavbou tela a správaním (živočích vyjde na slnkom vyhriate miesto, keď je teplota jeho tela príliš nízka – a naopak, pri hrozbe prehriatia sa ukryje do tieňa). Iné poikilotermné živočíchy sú zase schopné meniť napríklad svoje sfarbenie, čím ovplyvňujú absorpciu slnečného žiarenia kožou. Zmenu sfarbenia umožňuje melanoforový hormón (MSH).