Polyol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štruktúra idealizovanej alkydovej živice odvodená od polyolu glycerolu (červená farba, nízkomolekulárny polyol) a ftalanhydridu.

Polyol je organická zlúčenina, ktorá obsahuje niekoľko hydroxylových (alkoholových) skupín. Termín "polyol" označuje rôzne látky podľa toho, či sa používa v potravinárstve alebo v chémii polymérov. Polyoly s dvoma, troma a štyrmi hydroxylovými skupinami sú dioly, trioly a tetroly, ďalšie názvy sa tvoria analogicky.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Nízkomolekulárne polyoly[upraviť | upraviť zdroj]

Pentaerytritol

Nízkomolekulárne polyoly sa bežne používajú v chémii polymérov, kde spájajú dokopy reťazce. Napríklad alkydové živice sa používajú v náteroch alebo formách na odlievanie. Sú hlavnou živicou vo väčšine komerčných náterov "založených na oleji". Ročne sa produkuje približne 200 000 ton alkydových živíc. Skladajú sa z esterov tvorených reaktívnymi monomérmi. Polyoly používané vo výrobe komerčných alkydových živíc sú glycerol, trimetylolpropán a pentaerytritol.[1]

Cukrové alkoholy[upraviť | upraviť zdroj]

Xylitol

Cukrové alkoholy sú nízkomolekulárne polyoly, ktoré sa bežne získavajú hydrogenáciou cukrov. Ich vzorec je (CHOH)nH2, kde n = 4–6.[2] Cukrové alkoholy sa pridávajú do jedál, pretože majú nižší obsah kalórií než cukry. Sú však zvyčajne i menej sladké, takže sa často kombinujú s intezívnejšími sladidlami. Takisto sa pridávajú do žuvačiek, pretože ich baktérie v ústach nerozkladajú ani sa nepremieňajú na kyseliny, takže neprispievajú k zubným kazom. Bežné cukrové alkoholy sú maltitol, sorbitol, xylitol, erytritol a izomalt.

Polymérne polyoly[upraviť | upraviť zdroj]

Ako polyoly sa bežne označujú polyéterové polyoly a polyesterové polyoly. Typickým príkladom je polyetylénoxid alebo polyetylénglykol (PEG) a polypropylénglykol (PPG). Polytetrahydrofurán (PTMEG) je takisto polyol. Polyoly reagujú s diizokyanátmi za vzniku polyuretánov. Polyuretány sa používajú na tvorbu ohybných pien na matrace a stoličky, tuhých pien na izoláciu chladničiek a mrazákov, elastomérnych podrážok, vlákien (napr. Spandex) alebo adhezív.[chýba zdroj]

Termín "polyol" takisto označuje iné molekuly, ktoré obsahujú hydroxylové skupiny. Napríklad polyvinylalkohol má vzorec (CH2CHOH)n s n hydroxylovými skupinami, kde n môžu byť až tisíce. Celulóza je takisto polymér s mnohými hydroxylovými skupinami, ale neoznačuje sa ako polyol.[chýba zdroj]

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže názov polyol pochádza z chemického názvoslovia a naznačuje len prítomnosť niekoľkých hydroxylových skupín, polyolom nie je možné priradiť všeobecné vlastnosti. Polyoly sú však pri izbovej teplote zvyčajne viskózne (polyméry) alebo tuhé (nízkomolekulárne) kvôli vodíkovým väzbám.[chýba zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JONES, Frank N.. Alkyd Resins. Weinheim, Germany : Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA, 2003-01-15. DOI: 10.1002/14356007.a01_409. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30673-2. DOI:10.1002/14356007.a01_409 S. a01_409. (po anglicky)
  2. SCHIWECK, Hubert; BÄR, Albert; VOGEL, Roland. Sugar Alcohols. Weinheim, Germany : Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA, 2012-01-15. DOI: 10.1002/14356007.a25_413.pub3. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30673-2. DOI:10.1002/14356007.a25_413.pub3 S. a25_413.pub3. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polyol na anglickej Wikipédii.