Portál:Česko/Osobnosť týždňa/28
Mikoláš Aleš (* 18. november 1852, Mirotice, Česko – † 10. júl 1913, Praha, Česko) bol český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností takzvanej generácie Národného divadla, klasik českého umenia 19. storočia. V skorom ranom období tvoril v neskoro romantickom štýle, pričom vychádzal z odkazu Josefa Mánesa, neskôr smeroval skôr k secesii.
Mikoláš Aleš začal kresliť už ako štvorročný. V roku 1862 nastúpil na školu v Písku a v roku 1865 na gymnázium, ktoré však kvôli nezhodám s jedným z profesorov musel opustiť. Začal sa teda učiť za maliara a neskôr, v roku 1867 vstúpil do druhej triedy Píseckej reálky, kde študoval až do roku 1869, kedy odišiel do Prahy na Akadémiu umení. Počas štúdia si privyrábal vyučovaním kreslenia a drobnými ilustráciami. Jeho profesormi boli Josef Matyáš Trenkwald a J. Sweerts. V roku 1876 sa zúčastnil demonštrácie proti profesorovi A. Woltmannovi, ktorý poprel existenciu českého umenia, za čo bol Aleš potrestaný väzením a vylúčený z akadémie.
V roku 1879 spoločne s Františkom Ženíškom zvíťazil s cyklom „Vlast“ v konkurze na výzdobu foyera Národného divadla v Prahe. 29. apríla v tom istom roku sa oženil so svojou detskou láskou Marinou rodenou Kailovou a spoločne začali bývať na Malej Strane v Prahe. Následne odišiel na študijnú cestu do Talianska a po návrate, v rokoch 1880 – 1881, pracoval na štrnástich veľkých lunetách pre Národné divadlo a ilustráciách pre Arbesov časopis Šotek. V roku 1889 vytvoril cyklus ilustrácií národných piesní „Osiřelo dítě“ a nasledovali ďalšie cykly. Jeho posledným dielom bol akvarel „Svätý Václav“, ktorý namaľoval na jar roku 1913.