Portál:Biológia/Odporúčaný článok/82

Korytnačka lúčová

Korytnačkotvaré (staršie korytnačky; lat. Testudinata, v niektorých systémoch Chelonia) sú rad z triedy plazy.

Korytnačky sa od ostatných plazov odlišujú predovšetkým tým, že je ich telo obvykle chránené kosteným pancierom, ktorý sa vyvinul z ich rebier. Do tohto radu sa zahrňuje aj niekoľko dnes už vyhynutých druhov. Najstaršie druhy korytnačiek žili pred zhruba 220 miliónmi rokov v období triasu (rod Odontochelys), čo z nich robí jednu z najstarších dosiaľ žijúcich skupín plazov (o mnoho viac než jaštery alebo hady). V dnešnej dobe je na svete asi 300 druhov korytnačiek, niektoré z nich sú silne ohrozené. Korytnačky sú studenokrvné živočíchy, čo znamená, že teplota ich tela sa mení podľa okolitého prostredia. Sú typicky dlhoveké, niektoré jedince sa dožili preukázateľne aj viac ako 180 rokov.

Anatómia a morfológia

Veľkosť korytnačiek sa značne líši. Morské druhy dorastajú obvykle do obrovských rozmerov, zatiaľčo sladkovodné korytnačky sú typicky ďaleko menšie (ale sú zaznamenané aj jedince 2 m dlhé). Suchozemské korytnačky môžu dorastať až do veľkosti korytnačiek morských. Najväčšou korytnačkou na svete je kožatka veľká, morská korytnačka, ktorá váži aj cez 900 kg a ktorej pancier je až 2 m dlhý. Najmenšou korytnačkou je Homopus signatus signatus (poddruh korytnačky trpasličej), ktorá meria necelých 8 cm a váži len 140 g.