Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/12

Edward Witten (* 26. august 1951 Baltimore, Maryland) je americký teoretický fyzik so zameraním na matematickú fyziku. Je profesorom na Inštitút pre pokročilé štúdie v Princetone, vedúcim výskumníkom v oblasti teórie superstrún a držiteľom najvyššieho ocenenia na poli matematiky, Fieldsovej medaily.

Výskum a výsledky

Witten v značnej miere prispel k poznatkom v teoretickej fyzike a to prácou, ktorá priniesla veľký počet vysoko matematických výsledkov. Primárne sa angažoval na poli teórie kvantového poľa a teórie strún ako aj v priľahlých oblastiach topológie a geometrie. Medzi jeho mnohé práce patrí napríklad zjednodušený dôkaz teorémy pozitívnej energie vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej relativite, jeho práca týkajúca sa supersymetrie a Morseho teórie, jeho úvod do topologickej teórie kvantového poľa a príbuzné práce v zrkadlovej symetrii ako aj jeho práce na M-teórii.

Witten v r.1990 dostal Fieldsovu Medailu a to od Medzinárodnej matematickej únie, čím sa stal prvým fyzikom, ktorý získal toto ocenenie. Sir Michael Atiyah o Wittenovi povedal:"Hoci je celkom určite fyzik, jeho pochopenie matematiky nájde obdobu len u mála matematikov... Znova a znova prekvapil matematickú obec brilantnou aplikáciou fyzikálnych poznatkov vedúcich k novým a hlbokým matematickým teorémam... mal zásadný vplyv na súčasných matematikov. V jeho podaní sa fyzika opäť raz ukazuje ako bohatý zdroj inšpirácií a poznatkov z matematiky." Jedným takým príkladom je jeho vplyv na čistú matematiku v jeho sústave chápanie Jonesovho polynómu použijúc Chern-Simonsovu teóriu. Toto malo ďalekosiahle dopady na topológiu nízkych dimenzií a viedlo ku kvarkovým invariantom ako sú Witten-Rešetikin-Tureavove invarianty.

Witten je široko známy ako najdokonalejší fyzik svojej generácie a "jeden z najväčších žijúcich fyzikov, možno dokonca Einsteinov nástupca". V r. 1995 navrhol existenciu M-teórie na konferencii na Univerzite Južnej Kalifornie a použil ju na vysvetlenie predtým pozorovaných dualít, ktorý vyvolali nový záujem o teóriu strún nazvaný druhá superstrunová revolúcia. V súčasnosti pracuje na možných vzťahoch medzi kalibračnými teóriami a geometriou Langlandsovho programu.