Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/48
Magnetrón (magnetron) je zariadenie vyrábajúce vysokofrekvenčné elektromagnetické vlnenie - mikrovlny. Pracuje na princípe ohýbania toku elektrónov pomocou silného magnetického poľa. V praxi sa využívajú sa dve základné vlastnosti mikrovĺn – odraz od kovových predmetov (radar) a ohrievanie vody a vodu obsahujúcich látok (mikrovlnná rúra). Magnetron je zariadenie skonštruované v štyridsiatych rokoch minulého storočia pre vojenské účely, pre použitie v rádiotechnike. Principiálne ide o elektrónku, schopnú generovať elektromagnetické žiarenie v oblasti mikrovĺn.
Konštrukcia
[upraviť zdroj]Konštrukcia magnetronu je pomerne jednoduchá. Vo vnútri vákuovanej trubice sa nachádza kovový valček – katóda mikrovlnnej elektrónky, ktorá je obklopená kovovým blokom – anódou elektrónky so zvláštnou štruktúrou. Sú v nej vytvorené komôrky (rôzne štrbiny). Od anódy vede k vršku trubice kovový pásik, ktorý slúži ako anténa. Ku anóde sú pripevnené chladiace rebrá a celá zostava je umiestnené medzi dvoma silnými feritovými magnetmi.
Princíp činnosti
[upraviť zdroj]Valček tvoriaci katódu je nahrievaný elektrickým prúdom a tým sa z neho uvoľňujú elektróny. Elektróny sú urýchľované elektrickým poľom smerom k anóde. Feritové magnety vytvárajú v trubici magnetické pole, ktorého indukcia (siločiary indukcie) sú kolmé k dráhe elektrónov a keďže žiarenie z katódy má elektromagnetický charakter je magnetickým poľom ovplyvnená ich dráha. Elektróny sa v magnetickom poli nepohybujú priamočiaro od stredu k obvodu, ale stáčajú sa, ich dráha sa zakrivuje. To znamená, že dopadnú na komoru anódového segmentu zboku.