Anóda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Anóda ( ἄνοδος (anodos), „výstup“) je elektróda, odvádzajúca z priestoru záporné častice elektrického náboja.

Ktorá z elektród konkrétnej súčiastky predstavuje v danom momente anódu a ktorá katódu, závisí od typu súčiastky a prevádzkového režimu. V elektrochémii predstavuje anóda elektródu, na ktorej prebieha oxidácia. V prípade priloženia dostatočne veľkého vonkajšieho napätia na elektródy nastáva elektrolýza, pri ktorej je anódou elektróda s kladným nábojom. Príkladom je nabíjanie akumulátora. Naopak, pri vybíjaní elektrochemického zdroja, kedy prúd tečie opačným smerom, než pri nabíjaní, je anódou elektróda so záporným nábojom.

V elektronike sa s týmto názvom môžeme stretnúť pri súčiastkach ako sú dióda alebo elektrónka, kde anóda zvyčajne (nie vždy) predstavuje elektródu s kladným napätím. Pri polovodičových diódach je anóda polovodič typu P a v priepustnom smere je pripojená ku kladnému napätiu. Špeciálnym prípadom je fotodióda. Ide o diódu, ktorá pri osvetlení pracuje ako zdroj elektrickej energie. Polovodič typu P je v takomto prípade kladným pólom zdroja, prúd z neho vystupuje, prechádza elektrickým obvodom a vstupuje do zápornej svorky - polovodiča typu N, ktorý tvorí anódou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.