Elektrochémia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Elektrochémia je odbor chémie, ktorý skúma procesy prebiehajúce na rozhraní elektród (kovových alebo polokovových, príp. grafitových) a elektrolytu.

Dôležité oblasti elektrochémie[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Otto von Guericke vedľa svojho elektrického generátora

Počiatky elektrochémie spadajú do 16. storočia. Okolo roku 1550 angličan Wiliam Gilbert experimentoval s magnetizmom a elektrinou. Vďaka jeho práci býva označovaný ako otec magnetizmu. Objavil niekoľko metód výroby magnetov.

V roku 1663 zostrojil nemecký fyzik Otto von Guericke prvý elektrický generátor, ktorý na výrobu elektriny využíval trenie.

V roku 1800 anglickí chemici Wiliam Nicholson a Johann Ritter elektrolyticky rozložili vodu na vodík a kyslík.

V roku 1832 Michael Faraday formuloval dva základné elektrochemické zákony, ktoré sú založené na jeho experimentoch.

V roku 1886 Paul Héroult a Charles Martin Hall vyvinuli elektrolytickú metódu pre získanie hliníka z bauxitu. Metóda bola založená na princípoch opísaných Faradayom.

V roku 1937 zostrojil Arne Tiselius prvú sofistikovanú elektroforetickú aparatúru a roku 1948 získal Nobelovu cenu za jeho prácu v oblasti elektroforézy proteínov.

V roku 1949 bola založená International Society of Electrochemistry (Medzinárodná elektrochemická spoločnosť).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrochemie na českej Wikipédii.