Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/52

Hallov jav je vznik potenciáloveho rozdielu na elektródach polovodičovej doštičky, ktorou prechádza elektrický prúd a sučasne sa nachádza v magnetickom poli s magnetickou indukciou neparalelnou (často kolmo pôsobiacou) so smerom vektoru prúdovej hustoty, charakterizovanom tzv. Hallovým napätím.

Hallov jav je proces generovania Hallovho elektrického poľa v polovodiči (existuje i v kovoch, ale vzhľadom ku vysokej koncentrácii vodivostných elektrónov sa takmer neuplatňuje) za súčasného pôsobenia vonkajšieho elektrického a magnetického poľa. Dôsledkom toho sa hromadí na jednej strane látky záporný náboj a na strane druhej náboj kladný. Vďaka tomu, že póly majú rôzny potenciál, vzniká Hallovo napätie. Doštičkou potom preteká prúd o hustote

$j_{x}=qnv_{d}$

Pôsobením Lorentzovej sily $F_{y}=qv_{d}B_{z}$ (Bz je indukcia) sú nosiče vychyľované na jeden pól doštičky.

Hallovo pole vyvolá opačnú silu k Lorentzovej sile $F_{y}=qE_{H}$

Jav bol objavený Edwinem Hallom v roku 1879 a na počesť nesie jeho meno.

Hallovo napätie[upraviť zdroj]

Následkem Hallovho javu vzniká Hallovo napätie:

$U_{h}=R_{H}{\frac {IB_{y}}{d}}$