Portál:Politika/Odporúčaný článok/26

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Berlínčania sledujú Douglas C-54 pristávajúci na letisku Tempelhof (1948)
Berlínčania sledujú Douglas C-54 pristávajúci na letisku Tempelhof (1948)

Berlínska blokáda, počas ktorej boli západné sektory Berlína zásobované zo vzduchu takzvaným leteckým mostom, patrí k najzávažnejším konfrontáciám Studenej vojny.

Berlín sa po skončení 2. svetovej vojny stal symbolom víťazstva Spojencov. No už po krátkom čase sa krehká aliancia, ktorá vznikla ako obrana pred nacizmom v najhorších časoch vojny, začala v dôsledku vnútorných rozporov rúcať. Berlín rozdelený na 4 okupačné zóny medzi Spojené kráľovstvo, Francúzsko, USA a ZSSR však ešte stále predstavoval jednotu bývalej protihitlerovskej koalície. V roku 1947 sa Berlín zmenil na vysunutú oblasť, v ktorej sa prelínal západný kapitalistický systém s východným socialistickým.

20. júna 1948 uskutočnili západní spojenci – po bezúspešných konzultáciách so Sovietskym zväzom – v západných okupačných zónach Nemecka menovú reformu (ktorá podľa pôvodných plánov v dôsledku štvormocenského statusu nemala platiť pre Berlín). 22. júna bola menová reforma uskutočnená aj v sovietskej okupačnej zóne, pričom nová východná marka mala platiť aj pre západné sektory Berlína: tým sa malo dosiahnuť finančné a hospodárske viazanie západných sektorov na sovietsku zónu. Západní spojenci preto zaviedli západnú marku aj vo svojich berlínskych sektoroch.