Portál:Politika/Odporúčaný článok/34 2006
Lev Davidovič Trockij (po rusky Лев Давидович Троцкий), vlastným menom Bronštejn (* 26. október (alebo 7. november podľa gregoriánskeho kalendára) 1879, Janovka, Ukrajina – † 21. august 1940, Mexiko, Mexiko) bol ruský (sovietsky)revolucionár a politik. Bol zavraždený presne pred 66 rokmi.
Začiatky politickej kariéry[upraviť zdroj]
Narodil sa židovským rodičom na ukrajinskom vidieku, jeho otcom bol bohatý sedliak David Bronštejn. Lev ho neskôr nazýval poľnohospodárskym kapitalistom, ktorý investoval do všetkého, čo vynášalo.
Do školy chodil v Odese. Ocitol sa tam v prostredí, ktoré sa značne odlišovalo od prísneho náboženského života doma. Bol vychovávaný v židovskej viere, ale veľký vplyv to na neho nemalo. Už v detstve sa kvôli náboženstvu s rodičmi často hádal, najmä s matkou. V šestnástich rokoch odišiel z Odesy študovať matematiku do mesta Mykolajiv (Nikolajev). Už veľmi skoro sa stal presvedčeným marxistom a v roku 1897 založil revolučný „Juhoruský robotnícky zväz“.
Za svoje politické aktivity bol vylúčený z vysokej školy a v roku 1902 deportovaný cárskymi úradmi na Sibír. Prvý raz unikol a opustil zem pod menom Trockij (ktoré si požičal od väzenského dozorcu) a vydal sa do Veľkej Británie. Tu sa pridal k V. I. Leninovi, J. O. Martovovi, G. V. Plechanovovi a iným ruským sociálnym demokratom, ktorí v exile vydávali noviny Iskra. Ako redaktor týchto novín, do ktorých písal pod pseudonymom Trockij, rýchlo získal politický vplyv.
Po rozdelení sociálnych demokratov na boľševikov a menševikov najskôr podporoval menševikov, ale napriek názorovým konfliktom s Leninom sa snažil robiť sprostredkovateľa medzi oboma názorovými prúdmi. V tom istom roku bol po návrate domov znovu deportovaný na Sibír. Bol jedným z účastníkov revolúcie v Petrohrade v rokoch 1905 – 1906 a znovu bol deportovaný na Sibír, odkiaľ sa mu opäť podarilo ujsť. O rok neskôr bol v exile znovu. Vydržal tam až do roku 1917.