Portál:Slovensko/Odporúčaný článok/24

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trase Chvatimech - Hronec - Čierny Balog - Vydrovo v Slovenskom rudohorí. Kedysi bola značne rozvetvená a mala celkovú dĺžku 131,98 km. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. Dnes slúží iba turistom na 15 km zachovaných tratí. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka bola dlhá takmer 20 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu len mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu. Plánuje sa obnovenie odbočky do Osrblia, kde se nachádza veľký biatlonový areál.

Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého (dodnes zachovaného) úseku začala v roku 1908, o rok neskôr v roku 1909 začala pravidelná prevádzka medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas 1. svetovej vojny ruskí zajatci. Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky Fekete Garam Vasút (Čiernohronská železnica). Na niektorých miestach ešte vidieť pôvodnú skratku F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog - Hronec povolená obmedzená osobná doprava.

V šestdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. V roku 1982 bola premávka železnice oficiálne skončená, železnica bola ale zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. O rok neskôr začala obnova za pomoci dobrovoľníkov. V roku 1992 bola premávka obnovená, jeden rok bola obnovená aj doprava dreva, skončila po uzavretí píly v Jánošovke.