Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/20
Kryosféra (z gr. kryos - ľad, mráz) označuje tú časť zemského telesa, ktorá je trvalo pokrytá ľadom, alebo snehom. Zahŕňa oceánsky ľad na póloch, snehovú pokrývku v zimných mesiacoch, ľadové čiapky na vrcholoch vysokých hôr, trvalo zamrznutú pôdu (permafrost) a ľadovce. V Antarktíde sa nachádza najväčší objem ľadu na Zemi, konkrétnejšie na Východoantarktickom ľadovom štíte. Na severnej pologuli je najväčšie pokrytie ľadom a snehom v januári - až 23 % povrchu. Kryosféra je súčasťou globálnej klímy, hrá dôležitú úlohu v systéme zrážok, pri tvorbe oblakov, v hydrologickom cykle a vzniku vzdušných prúdov.
Voda v tuhom skupenstve sa na povrchu Zeme vyskytuje v podobe snehu, ako ľad v jazerách, riekach, ľadovcoch a v podobe večne zamrznutej pôdy - permafrost. Čas, po aký vydrží voda v tuhom skupenstve v jednotlivých systémoch je rôzny. Od sezónnych záležitostí, ako je snehová pokrývka a zamrznutá voda vo väčšine riek a jazier, cez niekoľko rokov sa roztápajúce ľadové kryhy v oceánoch až po 10 000 - 1 mil. rokov staré ľadovce (najstaršie pochádzajú z Antarktídy).
Veľké územia, trvalo pokryté snehom a ľadom majú vyššiu odrazivosť slnečného žiarenia (albedo), priemerné hodnoty odrazivosti sú ~80 - 90 %. Vo vyšších zemepisných je vysoké albedo v jarných a jesenných mesiacoch príčinou častých zmien počasia ("bláznivý apríl"). Veľké klimatické dopady má aj nižšia tepelná vodivosť ľadu a snehu oproti vzduchu (poznajú a využívajú to eskymáci, ktorí si stavajú svoje zimné obydlia zo snehu, vo vnútri sa udržuje prijateľná teplota). Znížená tepelná vodivosť výrazne ovplyvňuje hydrologický cyklus. V netrvalo zamrznutých oblastiach sa to prejavuje nezamŕzaním pôdy pod určitou hranicou (napr. preto sa vodovodné potrubia ukladajú približne meter pod zem). Jarné topenie sa snehu vyžaduje veľké množstvo energie, čo vyvoláva odozvy v atmosférických systémoch a pravdpodobne zapríčiňuje letnú monzúnovú aktivitu v Eurázii a juhozápade USA.