Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/7
Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase postupným odplavovaním horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie - speleológia.
Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosferického pôsobenia. Niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne, napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa. Podobne vznikajú aj lávové jaskyne. Sekundárne jaskyne vznikajú neskoršou postupnou eróziou už vzniknutej horniny, napríklad Domica.
Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niktoré druhy v nich aj prezimuvávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.