Príčastie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Príčastie (z rus. pričastije) alebo particípium (z lat. participium) je v mnohých jazykoch istý tvar slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a prídavným menom, ale obyčajne sa klasifikuje ako sloveso, presnejšie neurčitý slovesný tvar. Obyčajne sa používa najmä pri tvorbe zložených slovesných tvarov (napr. minulých časov) alebo ako prívlastok. [1][2]

V niektorých jazykoch sa medzi príčastia zvykne tradične zaraďovať aj prechodník (iný názov: príslovkové príčastie), pretože prechodník sa dá chápať ako prechod medzi slovesom a príslovkou (a príslovky úzko súvisia s prídavnými menami). Explicitne je prechodník zaradený medzi príčastia napr. v poľštine a staršie občas aj v češtine (pozri nižšie), implicitne je súčasťou príčastí napr. v angličtine a nemčine. Prechodníky typicky slúžia na skrátené vyjadrovanie vedľajších viet.

V slovenčine a češtine sa niekedy robí rozdiel medzi termínom particípium a termínom príčastie, pričom particípium je vždy pojem širší a príčastie pojem užší. Často sa pri takomto rozlišovaní uvádza, že particípium je súhrnnné označenie pre prechodník a príčastie, ale rozdiel môže byť definovaný aj inak (porov. napr. dole Kopečný 1962). [3][4]

Slovenčina[upraviť | upraviť zdroj]

Príčastia sa delia na základe troch hľadísk na:

  • slovesné (=verbálne) a adjektivizované (resp. adjektívne) - prvé sa považujú (skôr) za slovesá, druhé (skôr) za prídavné mená
  • činné (=aktívne) a trpné (=pasívne) - pri prvých je dej vykonávaný aktívne, pri druhých sa uskutočňuje pasívne
  • prítomné (=prézentné) a minulé (=préteritné) - pri prvých sa vyjadruje súčasnosť s prísudkovým dejom vety, pri druhých sa vyjadruje nesúčasnosť s prísudkovým dejom vety.

Za príčastia v užšom (a najčastejšom) zmysle považujeme len slovesné príčastia bez l-ového tvaru slovesa. V širšom zmysle za príčastia považujeme slovesné príčastia vrátane l-ového tvaru slovesa. V najširšom (zriedkavom) zmysle za príčastia považujeme aj adjektivizované (resp. adjektívne) príčastia. Podrobnosti pozri nižšie.

Slovesné príčastia[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine existujú tieto slovesné príčastia:

tvar príklady názvy hlavné použitie poznámky
...iaci/iaca/iace,
...úci/úca/úce
nosiaci/nosiaca/nosiace,
padajúci/padajúca/padajúce
príčastie prítomné
=prítomné príčastie [alebo particípium], prézentné particípium, particípium prézenta
činné príčastie prítomné
=aktívne príčastie prítomné, činné [alebo aktívne] prítomné príčastie [alebo particípium], prítomné príčastie činné [alebo aktívne], príčastie prítomné činné [alebo aktívne], prézentné aktívne particípium, aktívne particípium prézenta, činné príčastie prítomného času
ako prívlastok vyjadrujúci súčasnosť (t.j. paralelnosť) v činnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Človek volajúci domov.) Tvorí sa len od nedokonavých slovies.
...m/ma/mo (resp. ...mý/má/mé/mí) vedom/vedoma/vedomo

(vedomý/vedomá/vedomé/vedomí)

trpné príčastie prítomné (A)
=pasívne príčastie prítomné (A), trpné [alebo pasívne] prítomné príčastie [alebo particípium] (A), prítomné príčastie trpné [alebo pasívne] (A), príčastie prítomné trpné [alebo pasívne] (A), prézentné pasívne particípium (A), pasívne particípium prézenta (A), trpné príčastie prítomného času (A)
ako prívlastok vyjadrujúci súčasnosť (t.j. paralelnosť) v trpnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej Toto príčastie už v dnešnej slovenčine neexistuje a je tu uvedené len pre úplnosť. Zachovali sa len jeho zvyšky, ktoré sa dnes považujú už len za prídavné mená, napr. vedomý, zrejmý.
...vší/všia/všie
vybehnuvší/vybehnuvšia/vybehnuvšie príčastie minulé
=minulé príčastie [alebo particípium], préteritné particípium, particípium préterita
činné príčastie minulé
=aktívne príčastie minulé, činné [alebo aktívne] minulé príčastie [alebo particípium], minulé príčastie činné [alebo aktívne], príčastie minulé činné [alebo aktívne], préteritné aktívne particípium, aktívne particípium préterita, činné príčastie minulého času, predčasné činné príčastie; staršie názvy: činné príčastie minulé II, činné príčastie minulého času II, druhé činné príčastie minulé, druhé činné príčastie minulého času [činné príčastie minulé I je uvedené nižšie]
ako prívlastok vyjadrujúci predčasnosť v činnom rode,často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Človek volavší domov.) Tvorí sa len od (niektorých) dokonavých slovies, v minulosti aj od nedokonavých slovies.
...l/la/lo/li nosil/nosila/nosilo/nosili a) l-ové príčastie
=l-ové particípium, príčastie s príponou -l; staršie názvy: činné príčastie minulé I, činné príčastie minulého času I, prvé činné príčastie minulé, prvé činné príčastie minulého času [činné príčastie minulé II je uvedené vyššie]

b) l-ový tvar slovesa
=základný tvar minulého času, tvar minulého času, nepresne: minulý čas
Pozri poznámku vpravo.

pri tvorbe minulého času (Ja som nosil.), podmieňovacieho spôsobu (Nosili by ste.) a po aby (Chcem, aby si prišiel.). Tento tvar sa často nepovažuje za príčastie, ale sa chápe ako základný tvar minulého času. Ak sa tento tvar považuje za príčastie, platia názvy vľavo uvedené pod a), ak sa nepovažuje za príčastie, platia názvy vľavo uvedené pod b).
...ný/ná/né/ní,
...tý/tá/té/tí
nosený/nosená/nosené/nosení,
vybehnutý/vybehnutá/vybehnuté/vybehnutí

a) trpné príčastie minulé
= pasívne príčastie minulé, trpné [alebo pasívne] minulé príčastie [alebo particípium], minulé príčastie trpné [alebo pasívne], príčastie minulé trpné [alebo pasívne], préteritné pasívne particípium, pasívne particípium préterita, trpné príčastie minulého času;
b) trpné príčastie prítomné (B)
=pasívne príčastie prítomné (B), trpné [alebo pasívne] prítomné príčastie [alebo particípium] (B), prítomné príčastie trpné [alebo pasívne] (B), príčastie prítomné trpné [alebo pasívne] (B), prézentné pasívne particípium (B), pasívne particípium prézenta (B), trpné príčastie prítomného času (B);
c) trpné príčastie (A)
=trpné particípium (A), pasívne príčastie [alebo particípium] (A), príčastie trpné [alebo pasívne] (A), n/t-ové príčastie [alebo particípium];
Pozri poznámku vpravo.

pri tvorbe opisného trpného rodu (Tovar je vyrábaný rýchlo.) a ako prívlastok vyjadrujúci buď súčasnosť (t. j. paralelnosť) alebo predčasnosť [resp. historicky len predčasnosť] v trpnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Tovar vyrábaný rýchlo.) Z genetického (historického) hľadiska toto príčastie jednoznačne patrí medzi minulé príčastia a je opakom trpného príčastia prítomného (A); preto sa z genetického hľadiska a staršie označuje ako trpné príčastie minulé. Z hľadiska súčasnej slovenčiny patrí v závislosti od autora:
- buď skôr pod minulé príčastia (potom sa často označuje ako trpné príčastie minulé).
- alebo skôr pod prítomné príčastia (potom sa často označuje ako trpné príčastie prítomné (B))
- alebo pod prítomné i minulé príčastia súčasne (potom sa označuje ako trpné príčastie (A) bez ďalšieho prívlastku)

V tejto tabuľke je toto príčastie umiestnené z genetického hľadiska.

Písmenami (A), (B)... sú tu pomocne označené rôzne významy toho istého názvu.

Ak treba upresniť, že sa myslia len slovesné (a nie adjektívne) príčastia, treba pred všetky vyššie uvedené názvy predsunúť slovo slovesné (=verbálne), napr. je slovesné činné príčastie prítomné, slovesné trpné príčastie atď.

Ako už bolo vyššie uvedené, príčastie v užšom zmysle nezahŕňa l-ové tvary slovesa, v širšom zmysle ich zahŕňa.

Tvary na -lý/lá/lé/lí, napr. skleslý, pohorelý, považoval Czambel (1902) za špeciálny podtyp l-ového príčastia (resp. v jeho terminológii: príčastia minulého času I) a Damborský (1930) a Orlovský—Arany (1946) ich považovali za špeciálny podtyp trpného príčastia minulého (čiže za variant tvarov -ný/ná/né/ní). V dnešnej slovenčine sú tvary na -lý/lá/lé/lí zriedkavé a považujú sa za (slovesné) prídavné mená.

Treba upozorniť, že:

-Nie všetky slová na -ci/-ca/-ce sú príčastia, niektoré z nich sú len účelové prídavné mená (ktorých štandardné zakončenie je síce -cí/-cia/-cie, ale pri rytmickom krátení sa mení na -ci/-ca/-ce): Napr. slovo holiaci vo význame "ktorý (práve) holí" je príčastím, ale vo význame "ktorý je určený na holenie" je účelovým prídavným menom. Väčšina prípadov je však v slovenčine bezproblémová, lebo ju vidno na tvare slova – napr. šijúci/-ca (príčastie) – šijací/-cia (príd. meno), stojaci/-ca (príčastie) – stojací/-cia (príd. meno).
-Nie všetky slová na -ný/ná/né/ní resp. -tý/tý/té/tí sú príčastia, lebo toto zakončenie často mávajú aj úplne obyčajné (teda so slovesami vôbec nesúvisiace) prídavné mená, napr. pekný, krutý.

Vo vyššie uvedenej tabuľke sú príčastia (z dôvodu lepšej porovnateľnosti s inými jazykmi) zadelené primárne podľa toho, či sú prítomné alebo minulé, a sekundárne podľa toho, či sú činné alebo trpné. Alternatívne ich možno zadeliť primárne podľa toho, či sú činné alebo trpné, a sekundárne podľa toho, či sú prítomné alebo minulé, čiže takto:

Aj tu platí, že ak sa myslia len slovesné (a nie adjektívne) príčastia, treba pred všetky vyššie uvedené názvy predsunúť slovo slovesné (=verbálne), napr. je slovesné činné príčastie atď.

Adjektívne/adjektivizované príčastia[upraviť | upraviť zdroj]

V najširšom zmysle sa za príčastie považujú aj tzv. adjektivizované príčastia (=sprídavnené príčastia, adjektivizované particípiá), resp. len časť z nich označovaná aj ako adjektívne príčastia (=sprídavnené príčastia, adjektívne particípiá). Adjektívne príčastia majú formálne rovnaké tvary ako slovesné príčastia, majú však v texte iný význam (inú rolu). Chápanie týchto prípadov ako (čistých) príčastí je však pomerne zriedkavé - u väčšiny autorov sa považujú buď za prídavné mená, konkrétne tzv. slovesné prídavné mená (=verbálne adjektíva, slovesné adjektíva) resp. tzv. príčasťové prídavné mená (=príčasťové adjektíva, participiálne adjektíva), alebo sa prípadne považujú za príčastia a zároveň (slovesné/príčasťové) prídavné mená.

Podobne ako slovesné príčastia (ale oveľa zriedkavejšie) sa adjektívne príčastia sa delia na činné a trpné, a prítomné a minulé.

Príkladom adjektívneho príčastia (presnejšie: adjektívneho trpného príčastia) je slovo utrápený vo vete "Toto je utrápený človek"; naopak vo vete "Tento človek bol nimi utrápený do zúfalstva" by išlo o klasický trpný rod a teda by slovo utrápený bolo slovesným trpným príčastím.

Zdroje kapitoly Slovenčina: [5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20] [21]

Čeština[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Príčastia v užšom (a najčastejšom) zmysle sú:

  • činné príčastie* (alternatívne označenia: minulé príčastie, činné príčastie minulé, [verbálne] l-ové príčastie) - napr. nosil (resp. nosila atď.)
  • trpné príčastie* (alternatívne označenia: [verbálne] n/t-ové príčastie, dejové n/t-ové príčastie) - napr. nošen (resp. nošena atď.)

Príčastiami v širšom zmysle sú okrem toho aj:

  • verbálne cí-ové príčastie* (alternatívne označenia: dejové prídavné meno, procesuálne adjektívum, činné slovesné prídavné meno [alebo aktívne verbálne adjektívum] pre súčasný dej, sprídavnený [alebo adjektivizovaný] prítomný prechodník; na Slovensku nazývané činné príčastie prítomné) - napr. nosící
  • ší-ové príčastie* (alternatívne označenia: činné výsledkové prídavné meno, aktívne rezultatívne adjektívum, činné slovesné prídavné meno [alebo aktívne verbálne adjektívum] pre predchádzajúci dej, sprídavnený [alebo adjektivizovaný] minulý prechodník; na Slovensku nazývané činné príčastie minulé) - napr. nosivší
  • adjektívne príčastia, t.j.:
    • adjektívne l-ové príčastie - napr. prasklý (resp. prasklá atď.), minulý (resp. minulá atď.)
    • stavové n/t-ové príčastie - napr. nošený (resp. nošená atď.), krytý (resp. krytá atď.)
    • adjektívne cí-ové príčastie - napr. nosící, vynikající

Položky označené hviezdičkou (*) sú slovesné príčastia (=verbálne particípiá).

Príčastiami v najširšom (zastaranom) zmysle sú aj prechodníky (napr. Trávníček (1951)).

Kopečný (1962) považuje za príčastie len to, čo je tu vyššie označené ako trpné príčastie, adjektívne l-ové príčastie a stavové n/t-ové príčastie, pričom všetky tieto tvary považuje len za akési varianty údajného jediného príčastia súčasnej češtiny. Takto definované príčastie spolu s tým, čo je tu vyššie označené ako cí-ové príčastie a ší-ové príčastie, označuje autor termínom particípiá (rozlišuje teda medzi príčastím a particípiom). Tvar minulého času autor (pokiaľ ide o súčasnú češtinu) za particípium (ani príčastie) nepovažuje.

Komentár[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vidno, v češtine (a ojedinele aj v slovenčine) sa l-ové príčastie zvykne označovať ako činné príčastie minulé (=préteritné aktívne particípium) či minulé príčastie (=préteritné particípium) – pozor teda na zámenu s činným príčastím minulým tak, ako je uvedené vyššie pre slovenčinu.

V češtine (a ojedinele aj v slovenčine) sa činné príčastie prítomné a činné príčastie minulé spravidla (t.j. v školských gramatikách a podobne) považujú nie za príčastia, ale buď za slovesné prídavné mená (=verbálne adjektíva), alebo za adjektivizované prechodníky (=sprídavnené prechodníky), keďže vznikli z prechodníkov. V prípade činného príčastia prítomného sa tento typ slovesných prídavných mien v češtine označuje aj ako dejové prídavné meno (=procesuálne adjektívum), čo je kvázi opak pojmu účelové prídavné meno. U niektorých českých autorov sa však tieto tvary považujú rovnako ako v slovenčine za príčastia; činné príčastie prítomné sa v takom prípade označuje ako "cí-ové príčastie" a činné príčastie minulé ako "ší-ové príčastie".

Značný rozdiel medzi češtinou a slovenčinou je pri trpnom príčastí:

  • V češtine sa za trpné príčastie v pravom slova zmysle (t.j. za tzv. dejové trpné príčastie) považujú tvary na -n/t (napr. nošen, vyběhnut, hoden, bit) pretože práve tieto tvary sa v češtine používajú pri tvorbe trpného rodu. Tie isté tvary použité mimo trpného rodu sa v češtine chápu ako menný tvar prídavného mena (=menné prídavné meno, krátka podoba prídavného mena). V dnešnej slovenčine tieto tvary už takmer neexistujú (okrem pár výnimiek, napr. dlžen, hoden) a tie, ktoré existujú, sa v dnešnej slovenčine považujú vždy za menný tvar prídavného mena.
  • V slovenčine sa naopak za trpné príčastie považujú tvary na -tý/-ný (t.j. napr. vybehnutý, nosený, hodný, bitý - v češtine: vyběhnutý, nošený, hodný, bitý), pretože práve tieto tvary sa v slovenčine používajú pri tvorbe trpného rodu. Tie isté tvary použité mimo trpného rodu sa v slovenčine spravidla chápu ako (trpné príčastia a zároveň) slovesné prídavné mená resp. adjektivizované (resp. adjektívne) príčastia. V (spisovnej) češtine sa tieto tvary pri tvorbe trpného rodu nepoužívajú a považujú sa za slovesné prídavné mená resp. adjektivizované (resp. adjektívne) príčastia resp. stavové trpné príčastia. Ak sa použije termín stavové trpné príčastie, tak sa vyššie spomínané české tvary na -n/t označujú ako tzv. dejové trpné príčastie.

Zdroje kapitoly Čeština:[22][23][16][24][17][25][12][5][26][27][28]

Ruština[upraviť | upraviť zdroj]

V ruština sa na rozdiel od (súčasnej) slovenčiny rozlišuje trpné príčastie prítomné (pre dej práve prebiehajúci) a trpné príčastie minulé (pre dej už vykonaný). [29]

Angličtina[upraviť | upraviť zdroj]

V angličtine pojem particípium/príčastie (angl. participle) zahŕňa zhruba to, čo na Slovensku nazývame príčastia a prechodníky, a v širšom zmysle aj slovesné podstatné meno.

Druhy particípií[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivky:

-Písmenami (A), (B), (C)... tu sú pomocne označené rôzne významy toho istého názvu; rímske číslovky I, II sú naopak normálna súčasť názvu.
-Výraz "...ed" tu symbolizuje ktorýkoľvek tretí tvar slovesa, čiže zahŕňa nielen pravidelné tvary na -ed (napr. called), ale aj nepravidelné tvary nezakončené na -ed (napr. forgotten, stuck).
-Namiesto slova particípium môže byť v slovenčine vždy slovo príčastie, namiesto slova činné slovo aktívne a namiesto slova trpné slovo pasívne.

Existujú dva základné spôsoby delenia anglických particípií:

Jednoslovné particípiá[upraviť | upraviť zdroj]

Ak za particípium považujeme vždy len jediné slovo (čiže ak sa striktne pridŕžame formy), potom existujú len dve particípiá:

tvar príklady názvy (slov. a angl.)
...ing calling prítomné particípium (A) (= činné particípium (A), particípium I (A), -ingové particípium, priebehové particípium)

present participle (A) (= active participle (A), participle I (A), -ing participle, continuous [alebo progressive] participle (A))

...ed called, forgotten minulé particípium (= tretia forma slovesa, trpné particípium (A), particípium II, -edové particípium, perfektové particípium (A))

past participle (= third form of the verb, passive participle (A), participle II, -ed participle, perfect participle (A))

Tieto jednoslovné particípiá sa nazývajú aj jednoduché particípiá (A) (angl. simple participles (A)). Viacslovné výrazy typu being called, having called atď. (porovnaj nižšie) sa pri tomto type delenia chápu ako zložené z vyššie uvedených dvoch particípií; napr. výraz having called je zložený z prítomného particípia "being" a minulého particípia "called".

Jednoslovné a viacslovné particípiá[upraviť | upraviť zdroj]

Ak za particípium považujeme nielen vždy jediné slovo (napr. calling), ale aj príslušný viacslovný výraz (napr. having been called), potom existujú tieto particípiá:

tvar príklady názvy (slov. a angl.) slovenské ekvivalenty (približne) hlavné použitie poznámky
...ing calling prítomné particípium (B) (=neurčité [alebo neperfektové] particípium I, imperfektové particípium, jednoduché particípium (B))

present participle (B) (= indefinite [alebo non-perfect] participle I, imperfect participle, simple participle)
činné prítomné particípium (=činné neurčité [alebo neperfektové] particípium I)

active present participle (=active indefinite [alebo non-perfect] participle I)

+ pozri slovenské a anglické názvy uvedené vyššie pre prítomné particípium (A)

  • činný prechodník nedokonavého vidu (volajúc)
  • činné príčastie prítomné [t.j. vždy len nedokonavého vidu] (volajúci)
  • adjektivizované činné príčastie prítomné [resp. slovesné prídavné meno] (vzrušujúci)
  • ako súčasť priebehových časov (I am calling. - Práve volám [doslova: Som volajúci].),
  • na skrátené vyjadrenie vedľajšej vety, najmä časovej, ale aj príčinnej a inej (He sat there calling them. - Sedel tam volajúc ich.; Having plenty of money, he could buy it. - Keďže mal veľa peňazí, mohol si to kúpiť.)
  • ako prívlastok/prídavné meno (the calling person - volajúca osoba), a to aj na skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (the person calling the doctor - osoba volajúca doktora)
  • po slovesách zmyslového vnímania (I saw the car exploding. - Videl som, ako auto vybuchuje.)
zodpovedá prítomnému particípiu (A) vo vyššie uvedenom delení jednoslovných particípií
being ...ed being called, being forgotten trpné prítomné particípium (=trpné neurčité/neperfektové particípium I, priebehové particípium (B), obyčajný trpný -ingový tvar)

passive present participle (=passive indefinite [alebo non-perfect] participle I, continuous [alebo progressive] participle (B), ordinary passive -ing form)

  • trpný prechodník (súc ...ný/tý) v nedokonavom vide (súc volaný)
  • trpné príčastie nedokonavého vidu (volaný)
v tých istých prípadoch ako činné prítomné particípium, ale v trpnom rode, napr.: He is being called. - Práve je volaný; Being called, I fell - Súc volaný som padol; the person being called by the doctor - osoba volaná doktorom; I saw the car being destroyed - Videl som, ako bolo auto ničené.
having ...ed having called, having forgotten perfektové particípium (B) (=perfektové particípium I)

perfect participle (B) (=perfect participle I)
činné perfektové particípium (=činné perfektové particípium I, perfektový [alebo minulý] -ingový tvar)

active perfect participle (= active perfect participle I, perfect [alebo past] -ing form)

  • činný prechodník dokonavého vidu (zavolajúc)
  • činné príčastie minulé [t. j. vždy len dokonavého vidu] (zavolavší).
  • na skrátené vyjadrenie vedľajšej vety, najmä časovej, ale aj príčinnej a inej (Having called the police, he died. - Zavolajúc políciu zomrel. [alebo Potom, ako zavolal políciu, zomrel. alebo Keďže zavolal políciu, zomrel.])
  • ako prívlastok/prídavné meno v postpozícii, t.j. na skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (persons having called the police - osoby zavolavšie políciu [alebo osoby, ktoré predtým zavolali políciu)
having been ...ed having been called, having been forgotten trpné perfektové particípium (=trpné perfektové particípium I, trpný perfektový [alebo minulý] -ingový tvar)

passive perfect participle (= passive peferect participle I, passive perfect [alebo past] -ing form)

  • trpný prechodník (súc ...ný/tý) v dokonavom vide (súc zavolaný)
  • trpné príčastie dokonavého vidu (zavolaný)
v tých istých prípadoch ako činné perfektové particípium, ale v trpnom rode, napr.: Having been called by the police, he ran away - Súc zavolaný políciou utiekol. [alebo Potom, ako bol zavolaný políciou, utiekol. alebo Keďže bol zavolaný políciou, utiekol.]; persons having been called by the police - osoby zavolané políciou [alebo osoby, ktoré predtým boli zavolané políciou].
having been ...ing having been calling perfektové priebehové particípium

perfect continuous [alebo progressive] participle
činné perfektové priebehové particípium (= perfektový [alebo minulý] priebehový -ingový tvar)

active perfect continuous [alebo progressive] participle (=perfect [alebo past] continuous -ing form)

rôzne opisne napr.: Having been supporting Peter and Paul on the climb for a week, they needed a rest. - Keďže [alebo Potom ako] týždeň podporovali Petra a Paula pri lezení, potrebovali oddych. Vyskytuje sa zriedkavo.
having been being ...ed having been being called, having been being forgotten trpné perfektové priebehové particípium (= trpný perfektový/minulý priebehový -ingový tvar)

passive perfect continuous [alebo progressive] participle (=passive perfect [alebo past] continuous -ing form)

rôzne opisne v tých istých prípadoch ako činné perfektové priebehové particípium, ale v trpnom rode Prakticky sa nepoužíva
...ed called, forgotten minulé particípium (=tretia forma slovesa, trpné particípium (A), particípium II, -edové particípium, perfektové particípium (A))

past participle (= third form of the verb, passive participle (A), participle II, -ed participle, perfect participle (A))

pozri poznámku 2 vpravo
  • trpné príčastie (volaný, zavolaný)
  • adjektivizované trpné príčastie [resp. slovesné prídavné meno] (maľovaný, namaľovaný)
  • l-ový tvar slovesa (volal, zavolal)
  • pri tvorbe trpného rodu (He is called by her. - Je ňou volaný.),
  • ako súčasť činného rodu nepriebehovej podoby perfektových časov, t.j. predprítomného času [present perfect tense], predminulého času [past perfect tense] a predbudúceho času [future perfect tense] (I have washed it. - Umyl som to/Mám to umyté., I had washed it. - Umyl som to/Mal som to umyté., I will have washed it. - Umyjem to/Budem to mať umyté.),
  • na skrátené vyjadrenie vedľajšej vety, najmä časovej, ale aj príčinnej a inej (Called by her, he came. - Súc ňou zavolaný prišiel. [alebo Keďže ňou bol zavolaný, prišiel., alebo Potom ako ňou bol zavolaný, prišiel.]),
  • ako prívlastok/prídavné meno (the called person [alebo the person called] - volaná osoba), a to aj na skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (the person called by the doctor - osoba volaná doktorom).
1. Zodpovedá minulému particípiu vo vyššie uvedenom delení jednoslovných particípií.

2. Občas sa rozlišuje:

- činné minulé particípium (angl. active past participle): používa sa v činnom rode (napr. the fallen leaves - padnuté lístie, he has called - volal);
- trpné minulé particípium (angl. passive past participle): používa sa v trpnom rode (the received leaves - obdržané lístie, he has been called - bol volaný).

Keďže však, ako vidno, obe majú úplne zhodný tvar (...ed) a jednotlivé typy (resp. názvy) particípií sa spravidla stotožňujú s určitým jedným konkrétnym tvarom, väčšinou sa hovorí len o jednom minulom particípiu.

Poznámky:

-Prítomné particípium (C) (= particípium I (B); angl. present participle (C), participle I (B)) je u niektorých autorov súhrnné označenie pre prítomné particípium (B), perfektové particípium (B) a perfektové priebehové particípium.
-Činné particípium (B) resp. trpné particípium (B) sú všetky činné resp. trpné particípiá z vyššie uvedenej tabuľky.
-Perfektové particípium (C) je u niektorých autorov súhrnné označenie pre minulé particípium a perfektové particípium (B) (a možno aj trpné perfektové priebehové particípium).
-Z particípií uvedených v tabuľke sa jednoslovné particípiá (čiže činné prítomné particípium a minulé particípium) označujú aj ako jednoduché particípiá (A) (angl. simple participles (A)) a všetky ostatné (čiže všetky viacslovné) particípiá ako zložené particípiá (angl. complex participles alebo compound participles).
-Particípiá použité ako prídavné mená sa niekedy označujú ako príčasťové prídavné mená (=participiálne adjektíva; angl. participial adjective).

Gerundium[upraviť | upraviť zdroj]

V širšom zmysle, a pomerne často, sa za particípium považuje aj gerundium (=-ingové podstatné meno; angl. gerund, = -ing noun), pretože sa tvarovo zhoduje:

a) s prítomným particípiom (B) - v takom prípade ide o tzv. prítomné gerundium (=jednoduché gerundium, jednoduché a priebehové gerundium; angl. present gerund, = simple gerund, simple and continuous [alebo progressive] gerund), a to buď činné (napr. calling) alebo trpné (napr. being called); alebo
b) s perfektovým particípiom (B) - v takom prípade ide o tzv. perfektové gerundium (=minulé gerundiom; angl. perfect gerund), a to buď činné (napr. having called) alebo trpné (napr. having been called); alebo
c) s perfektovým priebehovým particípiom - v takom prípade o tzv. perfektové priebehové gerundium (angl. perfect continuous gerund, =perfect progressive gerund), a to buď činné (napr. having been calling) alebo trpné (napr. having been being calling).

Ak sa teda gerundium považuje za súčasť particípií, tak v rámci particípií patrí do prítomného particípia (A a B) a perfektového particípia (B) a perfektového priebehového particípia. Prítomné particípium (A) zahŕňajúce aj gerundium sa označuje (inými slovami: všetky anglické slová s koncovkou -ing sa označujú) aj ako -ingový tvar (angl. -ing form) alebo -ingové particípium (angl. -ing participle) alebo (angl.) "gerund-participle".

Gerundium v slovenčine zhruba zodpovedá slovesnému podstatnému menu (volanie) alebo neurčitku (volať).

Príklady gerundií:

-Calling makes me nervous*. - Volanie ma znervózňuje;
-I am interested in calling him*. - Mám záujem ho zavolať;
-Stop calling me. - Prestaň ma volať;
-He admitted having called them. - Priznal ich zavolanie [alebo Priznal, že ich zavolal].

U niektorých autorov (napr. Harper Collins 1990) sa za gerundium (t. j. gerundium v užšom zmysle) nepovažujú prípady, keď -ingový tvar nasleduje bezprostredne po inom slovese (napr. stop calling, admit having called), t.j. gerundium je obmedzené len na prípady, ktoré viac pripomínajú podstatné mená. To znamená, že u takýchto autorov z vyššie uvedených štyroch príkladov obsahujú gerundium len vety označené hviezdičkou (*) a ostatné obsahujú particípium.

Niekedy sa gerundium označuje aj výrazom verbal noun. Verbal noun doslova znamená slovesné podstatné meno a slovenský pojem slovesné podstatné meno ako všeobecný koncept (t.j. slovo, ktoré je vlastne tak slovesom ako aj podstatným menom, a ktoré má špeciálnu koncovku) aj naozaj zhruba zodpovedá pojmu verbal noun v tomto zmysle, a teda aj gerundiu. Výraz verbal noun má však v závislosti od autora aj iné definície, napr. niektorú z týchto:

-sú to len slová na -ing, ktoré sú použit(eľn)é úplne jednoznačne len vo funkcii podstatného mena, napr. slovo meeting použité vo význame schôdza, slovo ending použité vo význame koncovka, slovo saving použité vo význame úspora, slovo being použité vo význame bytosť, slovo opening použité vo význame otvor;
-je to len gerundium v užšom zmysle (pozri vyššie);
-sú to akékoľvek podstatné mená, ktoré vznikli zo slovies (napr. aj slovo decision - rozhodnutie), prípadne aj neurčitky fungujúce ako podstatné mená (napr. To kill women is bad - Zabíjať ženy je zlé.) a pod.

Zdroje kapitoly Angličtina:[30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. participle [online]. SIL International, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Pozri aj ostatné zdroje uvedené nižšie v tomto článku.
  3. participium. In: Masarykův slovník naučný 5. 1931. S. 539
  4. particípium. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 911
  5. a b DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 206, 231, 491 a nasl.
  6. PAULINY, E. et al. Slovenská gramatika. SPN. 1968
  7. RUŽIČKA, J. Činné príčastie minulé. In: Slovenská reč 4 1957 [1]
  8. RUŽIČKA, J. O tvorení trpného príčastia. In: Slovenská reč 5-6 1952 [2]
  9. ORAVEC, J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu. Bratislava: SPN. 1986. S. 119-121
  10. činné príčastie; trpné príčastie; prídavné mená (časť adjektivizované príčastia). In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 102, 458, 346
  11. HORECKÝ et al. Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava: Veda. S. 200 a nasl., 213 [3]
  12. a b SOKOLOVÁ, M. et al. Slovenčina a čeština (Synchrónne porovnanie s cvičeniami). 2005. [4]
  13. CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 95-97
  14. HATTALA, Martin. Mluvnica jazyka slovenského. [s.l.] : Nákl. V. Lauffera, 1864. 268 s. S. 112-113.
  15. DVONČ, J. Jazykovedné termíny so zhodným postpozitívnym prívlastkom. In: Čs. terminologický časopis, 1965, 1 [5]
  16. a b https://web.archive.org/web/20160305051805/http://thebesttranslation.blogspot.com/2011/05/skolici-nastroj-nebo-skolici-nastroj.html
  17. a b participium, pasivní participium. In: Nový encyklopedický slovník češtiny online [6]
  18. Jazyková poradňa : Ako možno rozlíšiť prídavné mená od trpných príčastí? [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-10-23]. Dostupné online.
  19. DRATVA, T. Základy slovenskej gramatiky pre dobrovoľníkov Peace Corps. 1997 [7]
  20. TARABA, Ján. Francúzska gramatika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 327 s. ISBN 80-08-01566-7. S. 113-115.
  21. Historická paradigmatika [online]. pdf.truni.sk, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  22. Česko-slovenský slovník. Bratislava: Veda. 1979, S. 777-779
  23. příčestí. In: Malá československá encyklopedie
  24. prídavné meno (časť: adjektivizované príčastia). In: Encyklopédia jazykovedy, 1993, S. 346
  25. ADAM, Robert. Příručka k morfologii češtiny. [s.l.] : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2019. 96 s. Dostupné online. ISBN 978-80-246-4260-4. S. 78.
  26. KRCHŇAVÁ, K. Verbální a adjektivní participia v češtině. 2010 [8]
  27. JELÍNEK. Transpoziční verbální adjektiva aktivní. In: SBORNÍK PRACÍ FILOZOFICKÉ F A K U L T Y BRNĚNSKÉ UNIVERZITY STUDIA MINORA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS BRUNENSIS A 51, 2003 — L1NGUISTICA BRUNENSIA [9]
  28. Treti Mluvnice ceska spolu s naukou o skladani listuv a pisemnosti jednacich (pro ctvrtou tridu hlavnich skol). [s.l.] : Schulbücherverl., 1863. 256 s. Dostupné online. S. 91-92.
  29. BALÁŽ, Gerhard; ČABALA, Michal; SVETLÍK, Ján. Gramatika ruštiny. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 201 s. ISBN 80-08-00986-1. S. 103-108.
  30. HAIS, Karel. Anglická gramatika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 501 s. ISBN 80-08-01606-X. S. 150-152, 262-293.
  31. HARPER COLLINS STAFF. Collins Cobuild English Grammar (Helping Learners with Real English). [s.l.] : Collins Publishers, 1990. 485 s. ISBN 978-0-00-370257-6. S. 23, 134, 186, 371-372, 447-450 a najmä 460-461.
  32. The participle [online]. grammaring.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  33. The gerund [online]. grammaring.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  34. Englische Partizipien [online]. english.lingolia.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  35. GARNER, Bryan A.. The Chicago Guide to Grammar, Usage, and Punctuation. [s.l.] : Univ of Chicago+ORM, 2016. 552 s. Dostupné online. ISBN 978-0-226-19129-4. S. 86-88.
  36. What Are Participles And How Do You Use Them? [online]. thesaurus.com, 2019-10-21, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  37. Participles [online]. thefreedictionary.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  38. participles. In: The American Heritage® Book of English Usage. A Practical and Authoritative Guide to Contemporary English. 1996.[10]
  39. SHANKS, Janet. TOEFL Paper-and-Pencil. [s.l.] : Simon and Schuster, 2004. 536 s. Dostupné online. ISBN 978-0-7432-4137-3. S. 262.
  40. -ing tvary [online]. ef-slovakia.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  41. Сітко А. В.. Практична граматика англійської мови. Книга 2 (Навчальний посібник). [s.l.] : Нова Книга. 368 s. Dostupné online. ISBN 978-966-382-489-5. S. 90-102.
  42. Mingazova, Nailya & Subich, Vitaly & Zakirov, Rafis & Al-foadi, Raheem. (2018). Participles in english and arabic: structural and functional approaches. 5. 270-277.
  43. Participle Причастие в английском языке [online]. grammarway.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  44. КУТУЗОВ, Леонид. Всем привет, а вот и я! Правда об английской грамматике. [s.l.] : Litres, 2018. 234 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04125010-2.
  45. Wenyuan Gu: The Use of Participles and Gerunds. West Career&Technical Academy Las Vegas, Nevada July 3, 2020 [11]
  46. KUIPER, Koenraad; ALLAN, W. Scott. An Introduction to English Language. [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2017. 448 s. Dostupné online. ISBN 978-1-350-30806-0.
  47. HUDDLESTON, Rodney; PULLUM, Geoffrey K.. A Student's Introduction to English Grammar. [s.l.] : Cambridge University Press, 2005. 312 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-84837-4. S. 32-33.
  48. A Grammar of Contemporary English. [s.l.] : Seminar Press, 1972 (1992). 1120 s. ISBN 978-0-582-52444-6.
  49. BULLIONS, Peter. The Principles of English Grammar. [s.l.] : Pratt, Woodford & Company, 1851. 225 s. Dostupné online. S. 41-43.
  50. BUTLER, Noble. A Practical Grammar of the English Language. [s.l.] : P. Morton, 1879. 288 s. Dostupné online. S. 80.
  51. KERL, Simon. A Common School Grammar of the English Language. [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2020. 360 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7525-1010-2. S. 154-157.
  52. KERL, Simon. A Shorter Course in English Grammar. [s.l.] : Ivison, Blakeman, Taylor, 1871. 240 s. Dostupné online. S. 152-153.
  53. SHRIVES, Craig. Verbal Nouns [online]. grammar-monster.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  54. FENN, Peter; SCHWAB, Götz. Introducing English Syntax (A Basic Guide for Students of English). [s.l.] : Routledge, 2017. 274 s. ISBN 978-1-351-37350-0. Kapitola 8.4.3.
  55. BLOCK, R. Problems of English Grammar Version 6.0. 2018 [12] S. 103-106
  56. Gerunds and Infinitives Part 3 [online]. englishpage.com, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.