Preskočiť na obsah

Pradědská hornatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pradědská hornatina
pohorie
Pradědská hornatina od Rejchartic - vľavo masív Mravenečníka, vpravo hlavný hrebeň od Vysokej hole po Ztracené kameny
Štát Česko Česko
Región Olomoucký kraj
Časť Krkonošsko-jesenická sústava
Najvyšší bod Praděd
 - výška 1 491 m n. m.
Wikimedia Commons: Hrubý Jeseník
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pradědská hornatina je geomorfologický podcelok Hrubého Jeseníka, pohoria na rozmedzí Moravy a Českého Sliezska. Tvorí jeho centrálnu časť a najvyšším vrcholom je Praděd (1 491 m n. m.).

Leží v južnej časti Hrubého Jeseníka a od severozápadne situovanej Keprnickej hornatiny ho oddeľuje Červenohorské sedlo. Severovýchodne položenú Medvědskú hornatinu oddeľuje sedlo Vidly (930 m n. m.) a južne položenú Hraběšickú vrchovinu sedlo Skřítek (877 m n. m.).

Od Červenohorského sedla po sedlo Skřítek sa tiahne úzky hlavný hrebeň s vrcholmi:

  • Velký Klínovec (1 164 m n. m.)
  • Výrovka (1 167 m n. m.)
  • Velký Jezerník (1 307 m n. m.)
  • Malý Děd (1 368 m n. m.)
  • Praděd (1 491 m n. m., najvyšší vrchol pohoria)
  • Petrovy kameny (1 438 m n. m.)
  • Vysoká hole (1 464 m n. m.)
  • Velký Máj (1 384 m n. m.)
  • Jelení hřbet (1 367 m n. m.)
  • Břidličná (1 358 m n. m.)
  • Pecný (1 334 m n. m.)
  • Pec (1 311 m n. m.)

K západu vybieha mohutná rázsocha Mravenečníka (1 343 m n. m.) a vrchu Dlouhé stráně (1 353 m n. m.) s hornou nádržou rovnomennej prečerpávacej elektrárne.

Hlavný hrebeň od Petrových kamenů po Pec je najkrajšou časťou Hrubého Jeseníka a prechádza ním červená trasa zo sedla Skřítek na Červenohorské sedlo. V Pradědskej hornatine je niekoľko chát, poskytujúcich občerstvenie a ubytovanie: Švýcárna, reštaurácia na vrchole Praděda, Kurzovní chata, Chata Barborka a Ovčárna.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pradědská hornatina na českej Wikipédii.