Preskočiť na obsah

Prinz Eugen (ťažký krížnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prinz Eugen

Kotviaci Prinz Eugen pri atómovej skúške pri atole Bikini
Základná charakteristika
ŠtátTretia ríša Tretia ríša
Druhťažký krížnik
StaviteľKrupp Germaniawerft, Kiel
Začiatok výstavby23. apríl 1936
Dátum spustenia na vodu22. august 1938
Dátum prevzatia námorníctvom1. august 1940
Dátum potopenia (vyradenia)22. december 1946 (7. máj 1945)
Dĺžka201,7 m
Šírka21,9 m
Ponor6,37 m
Štandardný výtlak14 271 ton
Bojový výtlak18 700 ton
Posádka1 600
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred70-80 mm
Pancierovanie prova a korma30-50 mm
Pancierovanie paluba12-20 a 20-50 mm
Hlavná výzbroj8 × 203 mm (4×2)
Pomocná výzbroj12 × 105 mm (6×2)
Protilietadlová výzbroj12 × 37 mm (6×2), 12 × 37 mm (6×2) 8 × 20 mm (8×1), 12 torpédometov (4×3)
Lietadlá3 x Arado AR 196
Pohon a pohyb
Pohon12 kotlov La Mont, 3 turbíny Brown Boverie
133 631 hp (99 650 kW)
Palivo
3 050 ton
Maximálna rýchlosť32,5 uzlov
Maximálny dosah6 500 námorných míľ (17 u.)

Prinz Eugen bola tretia jednotka ťažkých krížnikov triedy Admiral Hipper nemeckej Kriegsmarine. Jej pracovné meno pred rozhodnutím o pomenovaní bolo Kreuzer J (krížnik J). Pomenovaná bola po rakúskom princovi Eugenovi Savojskom. Mala štyri sesterské lode:

Kýl lode bol položený 23. apríla 1936 v lodeniciach Krupp Germaniawerft v Kiele. Spustenia na vodu sa dočkala 22. augusta 1938, a Kriegsmarine si ju prevzala do služby 20. septembra 1939. Stavba jednotky vyšla Tretiu ríšu na 104,5 milióna RM.

Pohon a pancierovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon zabezpečovalo vysokotlakých 12 kotlov, ktoré poháňali 3 turbíny a výsledný výkon bol až 133 631 ks. Rýchlosť lode bola pri ideálnych podmienkach 33 u., v praxi 32,5 u.

Bočný pancierový pás, 70-80 mm sa na prove a korme zužoval na 30-50 mm. Paluba bola chránená dvoma pásmi panciera a to prvý v hrúbke 12-20 mm a druhý 20-50 mm. Veže hlavného kalibru 70-105 mm, barbety a veliteľská veža až 50-150 mm.

Hlavná výzbroj pozostávala z ôsmich diel kalibru 203 mm (8"/60 cal) v štyroch dvojhlavňových vežiach SK C/34, s dostrelom 33 500 m. Pomocnú výzbroj tvorilo dvanásť diel kalibru 105 mm uložených v šiestich dvojhlavňových polootvorených vežiach typu Dopp L/31, s dostrelom 17 700 m. Proti lietadlám sa dalo použiť aj pomocné delostrelectvo kalibru 105 mm, no len na ochranu proti lietadlám bolo nainštalovaných šesť 37 mm kanónov a osem kanónov kalibru 20 mm. Dvanásť torpédometov kalibru 533 mm, v strednej časti lode po štyroch trojhlavňových kompletoch.

Katapult sa nachádzal v strednej časti lode. Loď mohla niesť tri hydroplány, pravdepodobne typu Arado Ar 196.

Loď bola vybavená radarom, pravdepodobne FuMO-27.

Ešte počas vyzbrojovania jednotku zasiahli bombardéry RAF v júni 1940. Kriegsmarine ho prebrala 1. augusta 1940. Až do mája 1941, keď sa pripojil k lodi Bismarck, absolvovala posádka výcvik a rôzne testy.

Lodná skrutka v námornom pamätníku Laboe.

Z aktívnej služby bol vyradený 7. mája 1945, fakticky na konci II. sv. vojny. Po vojne ho prevzali pod názvom USS Prinz Eugen Spojené štáty, ktoré ho vyradili z prevádzky a použili na testy jadrových zbraní na mori. Prečkal testy Able a Baker v júli 1946, aj keď už zasiahnutý rádioaktivitou, bol presunutý k atolu Kwajalein a 22. decembra 1946 potopený neďaleko Enubuj. V roku 1978 bola vytiahnutá lodná skrutka a umiestnená v Nemecku v kielskom námornom pamätníku Laboe.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Stránka o ťažkom krížniku Prinz Eugen (po česky)

Ťažké krížniky: Trieda Admiral Hipper
Predchádzajúca trieda: Trieda Deutschland Nasledujúca trieda: nebola
Admiral Hipper · Blücher · Prinz Eugen · Seydlitz (nedokončený) · Lützow (nedokončený)