Prirodzená teológia

Prirodzená teológia (nem. natürliche Theologie) je „súhrn poznania Boha, ktoré je prístupné všetkým rozumným ľudským bytostiam bez opory či predpokladu akéhokoľvek zvláštneho či údajne nadprirozdeného zjavenia“.^[1] Je súčasťou metafyziky.^[2]

Osobitne tu ide o argumenty pre Božie jestvovanie a o problém teodícey (problém zla).^[2]

Pojem prirodzenej teológie (theologia naturalis) pochádza od Augustína. V stredoveku ju rozvíjali myslitelia ako Anselm z Canterbury (dôkaz existencie Boha) či Tomáš Akvinský, z predchodcov osvietenectva napr. Herbert zo Cherbury. V druhej polovici 18. storočia sa prirodzená teológia stala terčom kritiky Davida Humeho a Immanuela Kanta. V 19. storočí bol vplyvný názor Williama Paleya.^[1]

Zdroje

1 2 PŘIROZENÁ TEOLOGIE. In: Blackwellova encyklopedie moderního křesťanského myšlení. Ed. Alister E. McGrath; preklad Jan Dus, Lubomír Miřejovský, Michal Plzák, Marek Váňa. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 2001. ISBN 80-7255-043-8. S. 420–422.
1 2 FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj

Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[BEMKM-1] 1 2 PŘIROZENÁ TEOLOGIE. In: Blackwellova encyklopedie moderního křesťanského myšlení. Ed. Alister E. McGrath; preklad Jan Dus, Lubomír Miřejovský, Michal Plzák, Marek Váňa. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 2001. ISBN 80-7255-043-8. S. 420–422.

[filit-2] 1 2 FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1]

[2]