Prirodzená teológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Prirodzená teológia (nem. natürliche Theologie) je „súhrn poznania Boha, ktoré je prístupné všetkým rozumným ľudským bytostiam bez opory či predpokladu akéhokoľvek zvláštneho či údajne nadprirozdeného zjavenia“.[1] Je súčasťou metafyziky.[2]

Osobitne tu ide o argumenty pre Božie jestvovanie a o problém teodícey (problém zla).[2]

Pojem prirodzenej teológie (theologia naturalis) pochádza od Augustína. V stredoveku ju rozvíjali myslitelia ako Anselm z Canterbury (dôkaz existencie Boha) či Tomáš Akvinský, z predchodcov osvietenectva napr. Herbert zo Cherbury. V druhej polovici 18. storočia sa prirodzená teológia stala terčom kritiky Davida Humeho a Immanuela Kanta. V 19. storočí bol vplyvný názor Williama Paleya.[1]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PŘIROZENÁ TEOLOGIE. In: Blackwellova encyklopedie moderního křesťanského myšlení. Ed. Alister E. McGrath; preklad Jan Dus, Lubomír Miřejovský, Michal Plzák, Marek Váňa. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 2001. ISBN 80-7255-043-8. S. 420-422.
  2. a b FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]