Problémy rozvoja Kuby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kubánska republika je ostrovný štát ležiaci v Karibskom mori, ktorý radíme k rozvojovým krajinám Latinskej Ameriky. Problémy, ktoré brzdia rozvoj Kuby sú v prevažnej miere politického charakteru. Od objavenia ostrova v 16. storočí bola Kuba španielskou kolóniou, čo znamenalo export bohatstva do kolonizujúceho Španielska a znemožňovalo rozvoj krajiny. Po získaní nezávislosti v roku 1902 boli snahy o stabilné demokratické zriadenie marené diktatúrami, ktoré boli podporované zo strany Spojených štátov amerických sledujúcich svoje vlastné ekonomické a politické záujmy v karibskom regióne.

Vplyv socialistického zriadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší rozvoj Kuby ovplyvnila v roku 1959 revolúcia pod vedením silného a charizmatického Fidela Castra. Krajina sa takmer okamžite začala transformovať v súlade so socialistickou ideológiou. Dôležitým krokom bola agrárna reforma, ktorá viedla k zhoršovaniu vzťahov s USA. Kuba následne v roku 1960 podpísala zmluvu o rozsiahlej hospodárskej spolupráci so Sovietskym zväzom, čím sa ukázalo ďalšie politické smerovanie Kuby ako komunistického štátu. Sovietsky zväz sa stal hlavným obchodným a politickým partnerom Kuby, čo malo vplyv na rozvoj všetkých sfér spoločenského diania.[1] Zavedenie komunistického systému viedlo k odchodu významných podnikov do zahraničia ako spôsobu vyhnutia sa znárodneniu a zákazu obchodovať s kapitalistickými krajinami. Známy je prípad spoločnosti Bacardi, ktorá tesne pred skonfiškovaním jej majetku na Kube komunistickou vládou previedla vlastníctvo ochranných známok, zariadenia a recepty na výrobu rumu na Bahamy a následne do Portorika a Mexika.[2]

Socialistický systém sa ako problém rozvoja Kuby prejavil v komplikovanom obchodovaní so Sovietskym zväzom a jeho partnermi, na trhy ktorých bola Kuba politicky limitovaná. Veľkým problémom bola geografická izolovanosť Kuby od svojich obchodných partnerov a absencia cenných komodít k obchodovaniu. Kvôli obmedzeniu obchodovateľných produktov takmer výhradne len na poľnohospodársku produkciu bola v oblasti rozvoja Kuba závislá na pomoc ostatných komunistických krajín. Ekonomickú situáciu ďalej skomplikovalo embargo na import produktov z Kuby zo strany USA, ako reakcia na udalosti kubánskej raketovej krízy. V jej dôsledku bola Kuby navyše vylúčená z Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie amerických štátov. Komplikácie s odkázanosťou na zahraničnú pomoc v rozvoji demonštruje prípad z roku 1988, kedy Maďarsko malo Kube dodať dôležitý náklad komponentov autobusov pre verejnú dopravu. Táto dodávka dorazila oneskorená a nekompletná, čo viedlo k vážnym problémom v kubánskej verejnej doprave. Jediným riešením bola výroba potrebných komponentov priamo na Kube. Kvôli nedostatku technológii a kvalitných surovín sa tieto súčiastky vyznačovali veľmi nízkou kvalitou. tento prípad však nebol jediný svojho druhu.[3]

Politické problémy rozvoja Kuby sa vo veľkom prejavili aj v oblasti zamestnanosti. Napriek tomu, že 3/4 všetkých pracujúcich na Kube má stredné alebo vyššie vzdelanie, v krajine chýbajú príležitosti k profesijnému uplatneniu. Štát priraďuje ľuďom profesie podľa aktuálnej potreby mimo ich špecializácie. Je bežné, že vyučený architekt je taxikár a strojný inžinier predavač kníh. Priemerná mzda pritom nepresahuje 20 USD mesačne. Nízky príjem obyvateľstva je však kompenzovaný systémom prídelových systémom potravín (Libreto de racionamiento = Bloček prídelového systému), ktorý umožňuje nákup základných potravín za vysoko dotované ceny.[4]

Demokratizácia Kuby[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s rozpadom Sovietskeho zväzu Kuba čelila vážnym problémom plynúcich zo straty svojho najväčšieho obchodného partnera. Nástupnícke Rusko zamedzilo dodávkam energetických zdrojov na Kubu, čo viedlo k veľkej hospodárskej kríze. V rámci opatrení bola kubánska vláda nútená prijať niektoré prvky trhového hospodárstva. Tie umožnili návrat súkromných farmárov na trh rozvoj turizmu. Práve cestovný ruch je v súčasnosti príležitosťou pre rozvoj Kuby. V roku 2006 bol zo zdravotných dôvodov zdať sa vlády Fidel Castro a svoju funkciu prenechať svojmu bratovi Raúlovi Castrovi. Ako sa ukázalo, vláda Raúla Castra čoraz viac umožňuje priebeh procesu demokratizácie Kuby. V roku 2016 sa uskutočnil v Havane pamätný koncert zadarmo legendárnej hudobnej skupiny The Rolling Stones. Udialo sa tak po prvýkrát po viac než 50 rokov, že došlo k verejnému vystúpeniu symbolizujúceho kapitlizmus a západný životný štýl. Jednou z ďalších alternatív možného vývoja politických problémov Kuby je možnosť vzniku nového politického systému založeného na socialistickej ideológie, ale schopného uspokojovať potreby súčasných generácií obyvateľstva a vytvárajúceho podmienky pre rozvoj slobody. Mohlo by tak dôjsť k zrodu alternatívnej spoločnosti k postkapitalistickej budúcnosti.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GOTT R. (2005): Kuba - Nové dějiny. BB Art: Praha, 2005. ISBN 80-7341-678-6
  2. OSPINA H. C. (2002): Bacardi. The Hidden War. Pluto Press: 2002. ISBN 978-0745318738
  3. VALDES J. C., WEBBER C. (1991): The Current Situation and the Process of Change. Latin American Perspectives, Vol. 18, No. 2, Cuban Views on the Revolution (Spring, 1991), s. 10-17. Sage Publications Inc.
  4. COY D. R., FONTAINE Y. (2004): Educationm Counseling, and Career Development in Cuba. Career Planning and Adult Development Journal, Vol. 20, No. 4, s. 42-52. Career Palnning and Adult Development Network: San José. ISNN 07361920
  5. SANTOS B. S. (2009): Why Has Cuba Become a Difficult Problem for the Left?. Latin American Perspectives, Vol. 36, No. 3, Cuba: Interpreting a Half Century of Revolution and Resistance, Part 3 (may 2009), s. 43-53. Sage Publications Inc.