Preskočiť na obsah

Propionát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Propionáty (tiež propionány, systematicky propanoáty) sú soli alebo estery kyseliny propiónovej. Väčšina z nich je vo vode pomerne dobre rozpustná.

Väčšinu propionátov možno pripraviť reakciou kyseliny s kovom. Príklady týchto reakcií sú:

Reakcia takto prebieha so všetkými kovmi, ktoré sú v Beketovom rade kovov naľavo od vodíka, teda reaktívnejšie, než je vodík. Reakcie prebiehajú aj so soľami slabých kyselín (alebo s hydroxidy alebo oxidy) kovov ušľachtilých aj neušľachtilých:

Pre reakciu s čistými ušľachtilými kovmi je potrebné použiť oxidačné činidlo, vhodným príkladom je najmä peroxid vodíka:

Vznik esterov

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto kyselina tvorí estery. Vznikajú reakciou kyseliny propiónovej s príslušným alkoholom, pričom sa odštiepi z karboxylové skupiny OH a z alkoholovej skupiny H, čo vytvorí vodu. Táto reakcia prebieha sama, vďaka oxóniovým iónom v kyseline octovej, avšak reakcia prebieha podstatne rýchlejšie a úplnejšie za prítomnosti silnej kyseliny, obvykle kyseliny sírovej, ktorá napomáha pri odštepovaní vody. Reakcia prebieha takto:

Využitie ako potravinárske aditíva

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselinu propiónovú a jej soli využíva potravinársky priemysel ako konzervačné činidlo predlžujúce trvanlivosť potravín, napríklad chlebov, toastov, sendvičov, bagiet, ale aj výrobkov z mäsa az rýb. Na obaloch potravín ich nájdeme pod kódmi E 280 – kyselina propiónová, E 281 – propionát sodný, E 282 – propionát vápenatý alebo E 283 – propionát draselný.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ŠUTA, Miroslav; ŠŤOVÍČEK, Vladimír. Může trvanlivé pečivo za cukrovku a obezitu? Myši ztloustly po oblíbených „éčkách“ Český rozhlas Plzeň [online]. Český rozhlas, 2019-06-01, [cit. 2022-12-22]. Dostupné online. (po česky)

Iný projekt

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Propionát

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Propionát na českej Wikipédii.