Protitankový ježko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Niekoľko protitankových ježkov
Berlínsky múr s radom betónových protitankových ježkov, Liesenstraße / Gartenstraße (1980)

Protitankový ježko je účinná statická oceľová protitanková prekážka vyvinutá v 30. rokoch 20. storočia. Je známa aj pod názvom Český ježko (napríklad v nemčine Tschechenigel, v angličtine Czech hedgehog) a bola počas druhej svetovej vojny používaná armádami väčšiny štátov oboch bojujúcich strán. V českej vojenskej terminológii je nazývaná Rozsocháč. Protitankový ježko je efektívna protitanková prekážka, ktorá spôsobí po nájazde naň zdvihnutie prednej časti tanku a tým stratu záberu pásov, čo znemožní jej prejdenie alebo odstránenie. Svoju funkciu si zachováva aj po prevrátení (napríklad explóziou v jej blízkosti). Odoláva aj dlhodobému pôsobeniu pechotných zbraní. V spojení s ostnatým drôtom poskytoval aj obranu pred útočiacou pechotou, tej však po priblížení poskytol čiastočné krytie pred paľbou obrancov. Vznikol zdokonalením a vývojom drôtenej prekážky nazývanej Španielsky jazdec, používanej už v stredoveku. Inou známou protitankovou prekážkou je protitankový ihlan (tvoriaci vo väčšom množstve vedľa seba takzvané dračie zuby).

Protitankoví ježkovia boli vo veľkom rozsahu použití v ČSR pri budovaní česko-slovenského opevnenia. Priemyselne vyrábaný typ bol armádou vybraný na základe mnohých skúšok. Po Mníchovskej dohode a obsadení Československa opevnenia bez boja zabral nemecký Wehrmacht a ukoristení českí protitankoví ježkovia boli použití pre nemecké opevnenia a vo veľkom počte boli vyrábané nové. Nemci ich použili i na zabezpečenie ich Atlantického valu, napríklad aj na pláži Omaha, na ktorej sa Američania vylodili 6. júna 1944.

Protitankoví ježkovia boli využívaní počas druhej svetovej vojny aj v Sovietskom zväze. Tu boli vyrábaný zo všetkého dostupného masívneho kovového materiálu, napríklad z koľajníc, niekedy dokonca aj z dreva. Pri bojoch v uliciach miest bolo ich použitie efektívne – jediný protitankový ježko mohol blokovať celú ulicu. Neskôr bol tento druh protitankové prekážky použitý aj na hraniciach NDR a Berlínskom múre. Existovala aj železobetónová alternatíva.

Technické údaje typov vyrábaných v ČSR[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o tri rovnoramenné uholníky s rozmermi 140 × 140 × 13 milimetrov a dĺžkou 1 800 mm spojené do trojramenného kríža tvoriaceho osi osemstenu (všetky navzájom zvierajú pravý uhol). Uholníky boli spojené pomocou spojovacích plechov, skrutiek a nitov. Prvé dva uholníky boli spojené do kríža a tretí naprieč bol na hrubý spojovací plech priskrutkovaný metrickými skrutkami M 20. Dôvodom bola ľahšia doprava, skladovanie a manipulácia takto rozloženej prekážky. Existovali aj zvárané verzie alebo boli zvárané priamo na mieste (namiesto použitia skrutkovania). Na koncoch všetkých ramien boli navarené hrubostennej pätky chrániace ježka proti zaboreniu do pôdy a tiež zárez, ktorý slúžil na uchytenie ostnatého drôtu. Ak bol podkladom betón, prvky k nemu mohli byť ukotvené cez otvory s priemerom 40 mm v pätkách. Hmotnosť celej konštrukcie bola 198 kg. Ramená neskoršej (väčšej) varianty boli dlhšie o 300 milimetrov a hmotnosť tejto verzie sa zvýšila na 240 kg. Sú používané a vyrábané dodnes.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harry Lippmann Yannick Delefosse: Panzersperren und andere Hindernisse. IBA, Köln 1987 (IBA-Informationen, Sonderheft 13)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]