Nitovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nitovaný spoj.

Nitovanie je spôsob vytvárania nerozoberateľných spojení materiálov, najčastejšie plechov, alebo plátov. Charakteristické pre tento postup je použitie špeciálnych súčiastok - nitov. Spájané súčiastky s pripravenými otvormi sa položia na seba a cez spoločný otvor sa zasunie nit s hlavou na jednej strane. Z druhého konca nitu sa vytvorí deformáciou jeho drieku druhá hlava, ktorá zabráni rozobratiu spoja.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nitovanie sa delí na:

  • priame - jedna zo spájaných častí je tvarovaná tak že vytvára nit, roznitovaním vznikne spoj
  • nepriame - nitmi

Nitový spoj môže byť:

  • pevný - diely sú spojené nepohyblivo
  • pohyblivý - diely sú spojené tak, že je umožnený ich pohyb

Podľa veľkosti a materiálu použitých nitov môže nitovanie prebiehať:

  • za studena - menšie rozmery a mäkký materiál. Nit sa nepredhrieva.
  • za tepla - väčšie rozmery a pevnejší materiál. Nit sa predhreje, po vytvarovaní spoja sa chladnutím stiahne čím vytvorí pevnejší spoj.

Nity[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristickými údajmi nitu sú:

  • tvar hlavy
  • priemer drieku
  • dĺžka drieku
  • druh materiálu

Typy nitov:

  • nit so zápustnou hlavou (STN 02 2313.x)
  • nit so šošovkovitou hlavou
  • nit s polguľovitou hlavou (STN 02 2301.x)
  • rúrkový nit (STN 02 2380.x)
  • dutý nit
  • trhací nit
  • kotlový nit

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Nitovanie sa najčastejšie používa pre spájanie:

  • ťažko zvariteľných materiálov
  • plechov
  • profilov ľahkých kovov a zliatin
  • na montážach, v prípade, že nie je možný prívod el. prúdu

Postup pri nitovaní[upraviť | upraviť zdroj]

  • V spájaných častiach zhotovíme diery s priemerom takmer rovnakým ako majú nity – väčší priemer dier spôsobí zakrivenie drieku nitu (spoj nie je dostatočne pevný);
  • Na vytvorenie závernej hlavy potrebujeme nechať určité množstvo materiálu – dĺžku drieku nitu, z ktorej možno zhotoviť polguľovitú alebo zápustnú závernú hlavu. Dĺžku prečnievajúceho drieku nitu vypočítame:
a) pre polguľovitú závernú hlavu: l = 1,25 až 1,6 d (l = dĺžka nitu, d = priemer drieku),
b) pre zápustnú závernú hlavu: l = 0,8 až 1,2 d. Driek nitu skrátime (štikaním, rezaním) na vypočítanú dĺžku l;
  • Po vložení nitu do dier spájané súčasti k sebe pritlačíme prítlačníkom. Tieto sa tesne pritiahnu a vytvorí sa plôška na dosadnutie hlavy nitu. Hlavu nitu s polguľovitou hlavou podložíme podperným hlavičkárom. Hlavu zápustného nitu umiestnime na kovovú podložku (nákova, platňa)
  • Prvé údery plosky primerane veľkého zámočníckého kladiva smerujú zvislo v smere osi nitu. Tým sa priemer nitu zväčší, vyplní sa diera.
a) pri vytváraní polguľovitej hlavy nahrubo rozklepávame driek nitu tak, aby mala približne polguľovitý tvar. Hlavu dotvarujeme hlavičkárom;
b) pri vytváraní zápustnej hlavy údermi v smere osi nitu driek rozklepávame dovtedy, kým vyplní zapustenie v materiáli.

Nitový spoj je správne zhotovený ak sú hlavy v jednej osi a sú úplné. Rýchle nitovanie umožňujú nitovacie kliešte.

Výhody[upraviť | upraviť zdroj]

  • spoľahlivosť nitových spojov sa overila mnohoročnou praxou a dá sa ľahko kontrolovať
  • nitové spoje podobne ako skurtkové spoje sú pružnejšie ako zvárané
  • pri nitovaní sa nedeformujú spájané materiály miestnym nahromadením tepla ako pri zváraní

Nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

  • rozoberanie nitového spoja je možné iba porušením nitov alebo spájaných súčiastok
  • nitové spoje nezaručujú presnú vzájomnú polohu spájaných súčiastok
  • v spájaných materiáloch treba urobiť pre nity diery
  • nitové diery zoslabujú spájané materiály
  • nepriepustnosť nitového spoja sa musí často zvyšovať papierovou alebo plátenou vhodne impregnovanou vložkou, kotlové spoje treba tesniť pritužovaním
  • hlučnosť pri nitovaní

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kříž, R., Audyová, J., Martinisko, C., Weigner, K.: Časti strojov I. SNTL, Praha, 1984.