Prvá bitka na Mazúrskych jazerách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prvá bitka na Mazúrskych jazerách
Súčasť východného frontu prvej svetovej vojny
EasternFront1914a.jpg
Východný front, september 1914
Dátum 7. – 14. septembra 1914
Miesto Východné Prusko, Nemecké cisárstvo (súčasné Poľsko)
Výsledok víťazstvo Nemecka
Protivníci
Nemecké cisárstvo Nemecké cisárstvo Russian Empire Ruská ríša
Velitelia
Nemecké cisárstvo Paul von Hindenburg Russian Empire Paul von Rennenkampf
Sila
215 000 mužov neznáme
Straty
10 000 – 40 000 100 000 – 125 000

Prvá bitka na Mazúrskych jazerách bola nemecká ofenzíva na východnom fronte v úvodnej fáze prvej svetovej vojny. Nemci počas nej zatlačili na ruskú armádu pozdĺž celého frontu a následne ju úplne vytlačili z nemeckého územia. Ďalší postup bol však zastavený príchodom ruskej desiatej armády smerom k nemeckému ľavému krídlu.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská ofenzíva v nemeckom východnom Prusku po vypuknutí vojny začala značne úspešne. Zatiaľ čo prvá armáda generála Paula von Rennenkampfa donútila Nemcov ustupovať na západ smerom ku Kráľovcu, ruská druhá armáda zaútočila z juhu. Rusi sa aj na žiadosť svojich francúzskych spojencov snažili postup čo najviac urýchliť, v ťažko priechodnom teréne sa preto ich dve postupujúce armády oddelili. To sa rýchlo ukázalo byť veľkou strategickou chybou, nakoľko samostatne postupujúce armády neboli dobre koordinované a urýchlený postup v obťažnom teréne spôsobil, že vyčerpané ruské jednotky museli čeliť oveľa čerstvejším nemeckým.

Nemci vypracovali plán na obkľúčenie druhej armády postupujúcej na sever. Vďaka nešifrovanému rádiovému vysielaniu, ktorým medzi sebou Rusi komunikovali, si mohli byť Nemci istí, že prvá armáda postupuje ďalej na západ a napadnutej druhej armáde nepríde na pomoc včas. Po rýchlom presune vďaka železnici sa nemeckému vojsku podarilo druhú armádu obkľúčiť a na konci augusta ju v bitke pri Tannenbergu prakticky úplne zničiť.

Keď už bolo zrejmé, že druhá armáda je v ohrození, bola jej vyslaná pomoc z radov ruskej prvej armády. No i na konci bitky pri Tannenbergu boli aj tie najrýchlejšie postupujúce ruské posily vzdialené ešte stále 70 kilometrov. Pochodom na juh sa navyše ruské jednotky roztrúsili po dlhej línii tiahnúcej sa východne od Kráľovca a začalo im hroziť, že ich napadne nemecká ôsma armáda nachádzajúca sa na západe, ktorá sa vďaka železničnému systému vedela presúvať podstatne rýchlejšie. 31. augusta dostal Rennenkampf rozkaz udržať dobyté pozície v prípade nemeckého útoku. Ten si však uvedomoval, že jeho jednotky sú príliš rozťahané, preto nariadil stiahnuť sa na obrannú líniu idúcu od Kráľovca na severe až po Mazúrske jazera na juhu. Tu sa v obrannom rozostavení rozhodol vyčkať na príchod desiatej ruskej armády z juhu.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď po tom, čo sa Nemci vysporiadali so zvyškami druhej ruskej armády, začal Hindenburg postupovať k Rennenkampfovej obrannej línii. Podobne ako Rennenkampf, aj on poslal svoje najskúsenejšie divízie na južný koniec a novo vytvorené na sever. Na rozdiel od ruskej strany mal však Hindenburg aj po pokrytí celej línie ešte divízie nazvyš – tie poslal smerom k najjužnejšiemu bodu, približne v strede Mazúrskych jazier. Ešte ďalej na juh, k mestu Ełk, vyslal ďalšiu, rezervnú divíziu.

Velenie nemeckej ôsmej armády počas bitky.

Útok začal 7. septembra na juhu. Počas celého nasledujúceho dňa sa Rusom na severe darilo organizovaným ústupom odolávať sústavnému útoku nemeckých jednotiek. Na juhu sa však bitka pre Nemcov vyvíjala horšie. Ruským obrancom sa spočiatku podarilo nepriateľa prečísliť a dokonca hrozilo, že sa im protiútokom podarí nemecké jednotky obkľúčiť. Všetky ruské nádeje však zhasli na ďalší deň, 9. septembra, keď do bojov zasiahli ďalšie nemecké divízie. Rusi boli nútení začať ustupovať smerom na juhovýchod, porážku navyše utrpeli aj pri Ełku. Rennenkampf v snahe získať čas na preskupenie síl prešiel do protiútoku na severe, kde sa mu podarilo zatlačiť Nemcov niekoľko kilometrov na západ. Viac na juhu však nemecké útoky pokračovali a čoskoro úplne odizolovali ruské útočiace jednotky na severe, ktorým sa však podarilo včas ustúpiť znova na východ.

V tejto chvíli už Nemci bitku jasne vyhrávali. 11. septembra Rusi ustupovali pozdĺž celej línie a len vďaka jednotkám v tyle armády sa im podarilo ustúpiť dostatočne rýchlo na to, aby sa Hindenburgovi nepodarilo uskutočniť plánované obkľúčenie z juhu. Hindenburg sa snažil postupovať tak rýchlo, ako to bolo možné, no kvôli falošným zvestiam o chystanom protiútoku stratil drahocenný čas a Rusi tak stihli uniknúť ďalej na východ až k vlastným pohraničným opevneniam. Rovnako bola touto porážkou k ústupu naspäť do Ruska donútená i očakávaná desiata armáda. Nemecké straty sa po bitke odhadovali na 40 tisíc mužov, tie ruské na približne 100 tisíc mužov.

Výsledok[upraviť | upraviť zdroj]

Úplné zničenie druhej ruskej armády, značné zredukovanie sily tej prvej a vytlačenie všetkých ruských jednotiek z nemeckého územia predstavovalo pre Hindenburga a ôsmu nemeckú armádu veľký úspech. Ten mal však i svoju tienistú stránku – jednotky bojujúce proti Rusku museli byť predtým stiahnuté zo západného frontu a ich absenciu Nemci už čoskoro pocítili počas bitky na Marne. Väčšinu územia zabraného po bitke navyše Nemci opäť stratili po ruskom protiútoku na konci mesiaca. V rovnakom čase museli pred Rusmi sústavne ustupovať i rakúsko-uhorské vojská na juhu. Trvalo ďalší rok, kým sa spojeným úsilím Nemecka a Rakúsko-Uhorska podarilo zastaviť ruský postup na východnom fronte a následne aj Rusov vytlačiť z Haliče a neskôr i ruského Poľska.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku First Battle of the Masurian Lakes na anglickej Wikipédii.