Pussy Riot

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pussy Riot
Sedem z členiek Pussy Riot v januári 2012
Sedem z členiek Pussy Riot v januári 2012
Základné informácie
Pôvod Moskva, Rusko
Žáner(-re) Punk rock, Protestné umenie, Riot grrrl
Pôsobenie 2011-súčasnosť
Webstránka pussy-riot.livejournal.com
Členovia skupiny:
Nadežda Tolokonnikovová
Marija Aľochinová
Jekaterina Samucevičová
Niekoľko anonymných členov

Pussy Riot je ruská ženská punková skupina založená v Moskve v roku 2011. V priebehu jej histórie sa v kapele vystriedalo asi 11 členiek. Skupina sa stala mediálne známa predovšetkým neautorizovanými provokatívnymi vystúpeniami, ktoré boli po sfilmovaní spravidla uverejňované na internete. Najznámejší z nich sa odohral v roku 2012 v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa.

Tri z jej členiek (Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová, Jekaterina Samucevičová) boli po koncerte zatknuté ochrankou kostola za chuligánstvo. 17. augusta 2012 boli odsúdené na 2 roky väzenia. Sudkyňa Marina Syrovová ich odsúdila za „výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“. Proti rozsudku sa odsúdené odvolali. Odvolanie bolo plánované na najvyšší a ústavný súd Ruskej federácie ako aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.[1] Podľa rozsudku obvinené „vážne urazili presvedčenie veriacich svojim neúctivým trestným činom“.[2] Členky skupiny tvrdia, že pesničkou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta Vladimira Putina.[2] Vystúpenie sa konalo pred marcovými prezidentskými voľbami a v pesničke prosili Pannu Máriu, aby zbavila Rusko Putina.[2]

Šéfka diplomacie Catherine Ashtonová označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.[2] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.[2]

Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v sibírskom Perme, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do Mordovie, ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.[3] Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.[4]

Po 21 mesiacoch odňatia slobody boli Tolokonnikovová a Aľochinová prepustená 23. decembra 2013 po tom, ako Štátna duma schválila amnestiu.[5]

Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“[6] a veriacich: „Poskakovanie mladých 'umelkýň' z Pussy Riot (známe sa stali nie vďaka spevu, ale kvôli sexuálnym zvrátenostiam uskutočňovanými na verejnosti) a ich infantilný protestsong tak veriaci väčšinou nepovažujú za vyjadrenie politického názoru, ale za znesvätenie sakrálneho priestoru.“[7]


Nadežda Tolokonnikovová, Jekaterina Samucevičová a Marija Aľochinová počas súdneho pojednávania

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Členky Pussy Riot sa odvolajú voči rozsudku v Rusku aj na ESĽP [online]. Tasr.sk. Dostupné online.
  2. a b c d e Dvojročný trest pre Pussy Riot zaskočil i cirkev [online]. Sme.sk. Dostupné online.
  3. ELDER, Miriam. Pussy Riot band members sent to remote prison camps [online]. Londýn : The Guardian, 23.10.2012, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  4. ELDER, Miriam. Pussy Riot member freed after Moscow court appeal [online]. Londýn : The Guardian, 10.10.2012, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online.
  5. Nadežda Tolokonnikova osvoboždena po amnestii (Надежда Толоконникова освобождена по амнистии) [online]. gazeta.ru, [cit. 2018-02-19]. Dostupné online. (po rusky)
  6. VYDRA, Zbyněk; HLOUŠKOVÁ, Kateřina. Hledání seba sama. Rusko v letech 1991-2016. In: VYDRA, Zbyněk, et al. Dějiny Ruska. Vyd. 1. Praha : NLN, 2017. 504 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-324-2. S. 430.
  7. ŘOUTIL, Michal. Kristova nebo státní církev?. Universum : revue České křesťanské akademie (Praha: Česká křesťanská akademie), 2017, roč. XXVI, čís. 3, s. 33-37. ISSN 0862-8238.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]