Pyxis (keramika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Červenofigúrový pyxis, 2. polovica 5. stor. pred Kr., Dallas Museum of Art, Dallas
Keramické pyxidy obsahujúce bielidlo na tvár, cca 375 – 350 stor. pred Kr., Archeologické múzeum Kerameikos (Atény)

Pyxis (starogr. πυξίς – pyxis) je typ starogréckej keramiky.[1][2]

Pyxis (mn. č. pyxides), keramická nádoba s vekom rôznych tvarov a veľkostí (len zriedka mal uchá[1]), bol schránkou na šperky, kozmetiku (masti, líčidlá) a vlnu.[1] Vyrábal sa aj zo skla, kovu alebo slonoviny. K pozoruhodným nálezom patrí atický pyxis geometrického štýlu (polovica 8. stor. pred Kr.) s tromi plastikami koní na veku.[2]

Šperky gréckych žien (náušnice, náhrdelníky a náramky zvyšovali hodnotu vena vydatých žien) sú často vyobrazené na keramických vázach alebo pohrebných reliéfoch ako ich z pyxidov otrokyne svojím paniam podávajú.[3] V menších pyxides sa uchovával najmä psimythion (bielidlo na tvár, púder pod líčidlá) vo forme tabletiek (tabletky uhličitanu olovnatého, namáčaním olova v octe vznikla korózia, ktorú potom zoškrabali[3]), ktorý bol po rozpustení vo vode taký hustý, že ženám zakryl i prvé vrásky a iné chyby pleti.[2] V starovekom Grécku bolo u žien v móde mať bielu pleť.[4] Niektoré pyxidy sa dávali i do hrobiek.[1] V Aténach sa na dipylských pohrebiskách našiel v niekoľkých variantoch, ako nízka vydutá nádobka s kónickým vekom, ako vysoká guľovitá (valcovitá) nádobka alebo ako nádobka v tvare zrezaného kužeľa.[5]

V ranokresťanskom období slúžil pyxis (často vyrobený z bohato zdobenej slonoviny) ako posvätná obradná nádobka na uchovávanie kadidla, relikvií a hostií.[2][6]

Typy a tvary pyxides[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa typov a tvarov ho rozdeľujeme na: atický A, B, C, D (aj Nikosthenov pyxis [1]), korintský, špicatý, baňatý, pyxis v tvare truhlice, trojnohý, štvornohý a iné.[7]

Atický pyxis[upraviť | upraviť zdroj]

Korintský pyxis[upraviť | upraviť zdroj]

Iné tvary a typy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  2. a b c d Pyxis: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 736.
  3. a b Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 62.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 437.
  5. Miloš Šolle. Počátky helénské civilisace. Praha : nákladem Filosofické fakulty University Karlovy, 1949. S. 29.
  6. Christoph Stiegemann. Byzanz, das Licht aus dem Osten. Mainz am Rhein : Von Zabern, 2001. ISBN 978-38-0532-837-1. S. 408.
  7. Deutsches Archaologisches Institut. Jahrbuch Des Deutschen Archaologischen Instituts. Berlin : Walter de Gruyter, 2004. ISBN 978-31-1018-019-0. S. 221.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]