Preskočiť na obsah

Diaľnica D0 (Česko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica D0 (Česko)
Diaľnica D0 (Česko)

Diaľnica D0
Pražský okruh
D 0
D 0
  v prevádzke    v pláne 
Základné údaje
Správca Ředitelství silnic a dálnic ČR (štát) 
Výstavba od 1977 
Celková dĺžka 83 km 
v prevádzke 39 km 
v pláne 44 km
Štát Česko Česko
Kraj Hlavní město Praha
Stredočeský kraj 
Radotínský most a v pozadí vstup do Lochkovského tunela
Radotínský most a v pozadí vstup do Lochkovského tunela
Radotínský most a v pozadí vstup do Lochkovského tunela 
Objekty na trase

Diaľnica D0 (čes. Dálnice D0, do 31. decembra 2015 Rýchlostná cesta R1), s názvom Pražský okruh, je diaľnica v Česku, ktorá po svojom dokončení vytvorí 83 kilometrov dlhý obchvat hlavného mesta Praha.

Prvé plány na výstavbu diaľničného okruhu okolo Prahy sa objavili koncom 30. rokov 20. storočia. Na okruhu mali začínať všetky vtedy plánované diaľnice – do Brna, Českých Budějovíc, Plzne, Ústí nad Labem a do Hradca Králové. Takisto sa tu mali križovať aj mnohé významné diaľkové cesty vtedajšieho Česko-Slovenska, ktoré dopĺňali plánovanú diaľničnú sieť krajiny.

Trasa okruhu sa do značnej miery podobá dnešnej trase – napríklad západná časť bola naplánovaná úplne rovnako ako súčasná trasa, naopak južná a východná nie. Táto časť v súčasnosti vedie o niekoľko kilometrov ďalej od Prahy. Pôvodné plány na južnom úseku počítali s trasovaním po súčasnej Južnej spojke a vo východnom sektore v trase Priemyselného okruhu.

Za nemeckej okupácie počas obdobia druhej svetovej vojny sa plány zmenili. Nemci navrhli, že obchvat bude štvorpruhový len v južnom sektore – medzi plánovanými diaľnicami na Plzeň a Hradec Králové. Zvyšok mal byť dvojpruhový.

Po druhej svetovej vojne nastal útlm výstavby vysokokapacitných ciest a plány upadli do zabudnutia. Opätovné obnovenie plánovania nastalo až v roku 1963, keď vláda ČSSR prijala Uznesenie vlády ČSSR č. 286, o koncepcie dlhodobého rozvoja cestnej siete a miestnych komunikácií, ktorým Pražský okruh zaradila do česko-slovenskej diaľničnej siete. Územie Prahy sa však od nemeckej éry rozrástla a výstavba podľa pôvodných plánov nebola možná. K zmene situácie došlo až v roku 1974, keď Praha vypracovala svoj nový územný plán. Ten počítal s ďalším rastom mesta a preto bol okruh v niektorých častiach posunutý o čosi ďalej od intravilánov.

Výstavba prvého úseku prebiehala na juhozápadnom okraji mesta v rokoch 19771984, a to ako privádzač od D5 z Plzne k Barrandovskej spojke. Tento úsek s dĺžkou 7,6 km odkláňa tranzit zo západu na východ na Južnú spojku cez Barrandovskú spojku.

V rokoch 19801984 bol postavený ďalší úsek R1, ale vzhľadom na jeho dĺžku 1,1 km takéto označenie v skutočnosti neniesol. Slúžil ako privádzač od R10 od Mladej Boleslavi a Turnova a diaľnice D11 z Hradca Králové ku križovatke Chlumecká neďaleko Horních Počernic s vtedajšou cestou I/11 (dnes II/611).

Na konci obdobia komunizmu v roku 1989 bolo v prevádzke 8,7 km.

V roku 1993 sa nepatrne predĺžila východná časť na juh ku križovatke s cestou I/12 na Kolín neďaleko Běchovíc. Za ňou bol postavený provizórny zjazd na Štěrboholskú radiálu, ktorý v budúcnosti bude nahradený mimoúrovňovou križovatkou. Tento úsek je dlhý len 3,7 km, ale bol vzhľadom na dopravnú situáciu veľmi dôležitý. Potom nasledovala dlhá prestávka, a to až do obdobia prelomu tisícročí, keď boli postavené kratšie úseky medzi Třebonicami a Ruzyně. V roku 2007 sa začala stavať južná časť okruhu, ktorá spája západnú časť okruhu s R4 a D1. Južný sektor sprejazdnili v septembri 2010.

Budúcnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V budúcnosti by sa mal odovzdať do prevádzky i severozápadný sektor, ale jeho prípravu komplikujú neustále spory o trasu. Väčšiu šancu má južný variant, ktorého trasa vedie bližšie k Prahe. Problémy na tomto úseku sú hlavne s hlukovými limitmi pri pražskej štvrti Suchdol, kde má byť postavený vysoký most cez Vltavu. Suchdol a množstvo pražských štvrtí podporuje severný variant, ktorého trasa je viac na sever od Prahy a Vltavu premosťuje u obce Řež.

V najpokročilejším štádiu prípravy je úsek medzi križovatkou s D1 a provizórnym výjazdom na Štěrboholskú radiálu.

Hustota dopravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy podľa sčítania ŘSD (Ředitelstva silnic a dálnic).

Priemer hustoty dopravy v roku 2015 na D0
Úsek Hustota
dopravy
Hustota dopravy
pondelok-piatok
Satalice - Chlumecká 51 212 56 098
Chlumecká - Horní Počernice 50 004 54 580
Horní Počernice - Běchovice 70 006 76 219
Modletice - Jesenice 38 750 42 787
Jesenice - Vestec 39 388 43 480
Vestec - Zbraslav 43 462 48 196
Zbraslav - Lochkov 51 061 56 262
Lochkov - Slivenec 51 281 56 133
Slivenec - Ořech 70 809 77 052
Ořech - Jinočany 73 000 79 453
Jinočany - Chrášťany 75 092 81 779
Chrášťany - Třebonice 64 608 70 429
Třebonice - Řepy 62 855 68 250
Řepy - Ruzyně 48 653 52 642

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]