Diaľnica D8 (Česko)

Diaľnica D8
Mapa
Diaľnica D8 (Česko)
■ v prevádzke   ■ v pláne
Základné údaje
Správca	Ředitelství silnic a dálnic ČR (štát)
Celková dĺžka	94 km
v prevádzke	92 km
v pláne	2 km
Štát	Česko
Kraj	Stredočeský kraj, Úsťanský kraj
Objekty na trase
(-)  Praha-Březiněves Pokračuje ako Prosecká radiála smer Praha-centrum Zdiby (1)  Zdiby Klíčany (9)  Úžice Vltava 300 m (18)  Nová Ves (29)  Roudnica nad Labem (35)  Doksany (40)  Brozany nad Ohří Ohře 1183 m Siřejovice (45)  Lukavec (48)  Lovosice Vchynice 232 m (52)  Bílinka Oparno 275 m Dobkovičky 455 m Prackovice Tunel Prackovice 260 m/270 m Tunel Radějčín 450 m (64)  Řehlovice   Sadice 323 m Koštov 500 m Trmice 440 m (69)  Ústí nad Labem-Trmice   Estakáda Trmice 1133 m Estakáda Ždírnický potok 468 m (72)  Ústí nad Labem-Předlice (74)  Ústí nad Labem-Úžín Varvažov (80)  Knínice Knínice 1071 m Tunel Libouchec 520 m Tunel Panenská 2115 m (87)  Petrovice Modrová rokle 538 m Špičák 358 m Rybný potok 380 m Krásný Les 412 m (92)  Krásný Les-Breitenau Pokračuje ako smer Dresden  Vo výstavbe  V pláne

Diaľnica D8 (čes. Dálnice D8, D8, Ústecká dálnice, Via Porta Bohemica) je diaľnica v Česku, ktorá začína v Prahe a vedie severozápadným smerom cez Roudnice nad Labem, Lovosice a Ústí nad Labem na nemecké hranice, kde nadväzuje na nemeckú diaľnicu A17.

Diaľnica D8 začína na severnom okraji Prahy neďaleko obce Zdiby a končí severozápadne od krušnohorskej dediny Krásný Les v okrese Ústí nad Labem. D8 meria celkom 92,208 km, ku ktorým po dokončení Pražského okruhu pribudne 2,248 km dlhý úsek Březiněves - Zdiby, čím D8 dosiahne dĺžku 94,456 km. Zaujímavosťou je, že prvý úsek, ktorý bol uvedený do prevádzky, sa nachádza pri Ústí nad Labem.

Diaľnica D8 je súčasťou IV. Paneurópskeho dopravného koridoru a európskej cesty E55. Diaľnice D8 je jedinou českou diaľnicou, ktorá povedie cez chránenú krajinnú oblasť, konkrétne CHKO České stredohorie. Na diaľnici sú 4 tunely: Tunel Panenská (2116/2168 m), Tunel Libouchec (520/680 m), Tunel Radejčín (620 m) a Tunel Prackovice (270 m).

História

1938-1950

Diaľnice v trase Praha-Drážďany sa prvýkrát objavila na plánoch v októbri 1938, len pár týždňov po mníchovských udalostiach. V Sudeto-nemeckých plánoch z rokov 1938-1945 bola dnešná diaľnica D8 značená ako A72, v českých a neskôr protektorátnych plánoch ako diaľničný koridor IV. Výstavba ale nezačala, pretože prednosť dostala stavba inej diaľnice, vedúcej tiež v smere Berlín - Viedeň, a to exteritoriálna diaľnica Viedeň - Vroclav, vtedy označovaná ako diaľnica A88.

Ešte predtým, 15. novembra 1938, bol podaný návrh na používanie slova diaľnica. O mesiac neskôr, 23. decembra 1938 bolo zriadené Generálne riaditeľstvo stavby diaľnic (predchodca dnešného Riaditeľstva ciest a diaľníc) a pojem diaľnica bol úradne zavedený.

Dňa 30. apríla 1942 bol vydaný zákaz výstavby diaľnic v celej Veľkonemeckej ríši, kam spadal aj Protektorát Čechy a Morava z dôvodov presunutia pracovných síl do vojnovej výroby. Výstavba v tomto smere znovu nezačala ani po skončení vojny. Plán výstavby diaľnice Praha - Drážďany ako koridor IV zostal v československých plánoch až do decembra 1950, kedy výstavba diaľnic bola v Československu opäť pozastavená.

1963-1971

Vzhľadom k silnému nárastu cestnej dopravy v priebehu 50. a 60. rokov prijala Vláda ČSSR (premiér Viliam Široký) dňa 10. apríla 1963 uznesenie č. 286 o koncepcii dlhodobého rozvoja cestnej siete a miestnych komunikácií v Československej socialistickej republike, ktoré bolo potvrdené 18. apríla 1966 vládnym rozhodnutím o obnovení diaľničnej výstavby v ČSSR.

Na nových plánoch sa opäť objavuje smer Praha - Drážďany, avšak tentoraz je prvýkrát použitý názov diaľnica D8. V rokoch 1968-1971 bolo medzi ČSSR a NDR prejednané budúce prepojenie oboch krajín diaľnicou.

1984-1990

V 80. rokoch 20. storočia prebiehal v Severočeskom kraji masívny postup v ťažení hnedého uhlia. Bolo plánované rozšírenie povrchovej bane Chabařovice smerom na sever a severozápad, čím by došlo k prerušeniu jediného cestného spojenia medzi Teplicami a Ústím nad Labem, cestou I. triedy č. 13. V apríli 1984 sa preto začalo 6,5 ročné budovanie 4,175 km dlhého úseku Řehlovice - Trmice, pretože sa tým v spojení s práve vybudovanou nadväzujúcou cestou II/613 (od roku 1997 rýchlostnej cesty R63, od 1. januára 2016 cesty I/63) vytváralo potrebné alternatívne cestné spojenie oboch miest.

Po roku 1990 však došlo k celkovému útlmu ťažby hnedého uhlia v Československu, a tak nakoniec povrchová baňa Chabařovice rozšírená nebola a cesta I/13 zostala neprerušená. Tento úsek diaľnice D8 tak slúžil 16 rokov, až do decembra 2006, kedy bol otvorený nadväzujúci úsek Trmice - štátna hranica Česko/Nemecko, len pre lepšie spojenie miest Teplice a Ústí nad Labem, teda vlastne pre dopravu vo východo-západnom smere, nie v severo-južnom.

1990-2001

V období po roku 1990 prebiehala výstavba diaľnice D8 už klasickým spôsobom, od začiatku, teda od Prahy, v súlade s dopravnou vyťaženosťou a dopytom. Najprv bola v roku 1991 predĺžená Prosecká radiála až po Zdiby, kde sa nachádza nultý kilometer diaľnice D8. Tento 2,248 km dlhý úsek Březiněves - Zdiby sa po dobudovaní Pražského okruhu stane súčasťou diaľnice D8.

V júli 1993 bol otvorený počiatočný, 9,6 km dlhý úsek Zdiby - Úžice, a o 3 roky neskôr, v októbri 1996, sa sprevádzkoval 8,9 km dlhý nadväzujúci úsek Úžice - Nová Ves. Potom nasledoval v októbri 1998 13,425 km dlhý samostatný úsek Doksany - Lovosice, ktorý výrazne skrátil a zrýchlil cestu v tomto dopravnom smere. Pôvodná cesta I/8 viedla totiž okľukou cez Terezín.

V júni 2001 bol otvorený chýbajúci 16,351 km dlhý úsek Nová Ves - Doksany, ktorý prepojil už prevádzkované úseky Zdiby - Úžice - Nová Ves s úsekom Doksany - Lovosice, čím vznikla súvislá diaľnica do Lovosic s dĺžkou 48,276 km.

2002-2006

21. decembra 2006 bol sprevádzkovaný zatiaľ posledný úsek cez Krušné hory od Trmic na štátnej hranici s dĺžkou 23,344 km a napojením na nemeckú diaľnicu A17.

2007-2016

Jediným chýbajúcim úsekom diaľnice D8 je 16,4 km dlhý úsek Lovosice - Řehlovice, ktorého výstavba začala 6. novembra 2007. Pôvodne sľubovaný termín dokončenia v roku 2010 bol vopred spochybňovaný a predpokladaný termín možného dokončenia bol rok 2012 alebo 2013. Podľa neskorších odhadov mala byť stavba dokončená v roku 2014..

7. júna 2013 došlo v km 56,5 pri obci Litochovice na trase budovanej diaľnice k masívnemu zosuvu asi 500 tisíc metrov kubických zeminy. Práve tento úsek považovali viaceré mimovládne organizácie za rizikové, čo potvrdzovali podklady Českého geologického úradu. V novembri 2014 sa začala prvá etapa odťaženia zosuvu a vytvorenie odvodnenia za 70 mil. Kč, v septembri 2015 potom začala druhá etapa sanácie za 400 mil. Kč. Prevádzka na úseku by mala byť spustená v decembri 2016.

2016–2022

V týchto rokoch bude prebiehať dostavba severných úsekov Pražského okruhu, vrátane vybudovania veľkej MÚK Březiněves. Po rozšírení a prebudovaní úseku bude priradený k D8 a nultý kilometer sa tým posunie bližšie k Prahe.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica D8 (Česko)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dálnice D8 na českej Wikipédii.