Radosav Stojanović

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Radosav Stojanović
Radosav Stojanović – srbský spisovateľ
Radosav Stojanović – srbský spisovateľ
Osobné informácie
Narodenie1. november 1950 (68 rokov)
 Parunovac, Kruševac
Národnosťsrbská
Zamestnaniespisovateľ, publicista, lexikograf
Dielo
Žánrepoviedka, román, novela, poézia, dráma
Témyživot, láska, smrť, mystika
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRadosav Stojanović
(multimediálne súbory na commons)

Radosav Stojanovič (srb. Радосав Стојановић, * 1. november 1950, Parunovac, Kruševac, Juhoslávia) je srbský spisovateľ, publicista a lexikograf.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 1. novembra 1950 v Parunovci, neďaleko mesta Kruševac. Vyrastal v Mlačišti, v obci Crna Trava. Navštevoval školy v Mlačišti, v Crnej Trave (obec), v Niši a v Prištine. Absolvoval odbor srbo-chorvátsky jazyk a juhoslovanská literatúra na Univerzite v Prištine, kde neskôr aj žil, až do bombardovania Srbska ozbrojenými silami NATO v roku 1999.

Radosav Stojanovič prednášal na Gymnáziu «Иво Лола Рибар» v Prištine, pracoval ako žurnalista, redaktor, šéfredaktor a zodpovedný redaktor (1990 – 1993) denníka “Jednota” (srb. Jeдинство), a taktiež ako riaditeľ Krajského národného divadla (srb. Покрајинско народно позориште ) (1993 – 2004) v Prištine.

Bol stálym kronikárom a vedúcim rubriky belehradskej “Spisovnej reči” (srb. Књижeвна реч ) z Kosova a Metohije (1985 – 1988), bol predsedom Spolku spisovateľov Kosova a Metohije (srb. Друштво књижевника Косова и Метохије ) (1990 – 1992). Pôsobil ako redaktor časopisu „Úsilia“ (srb. Стремљења ) a ako šéfredaktor a zodpovedný redaktor časopisu „Srbský juh“ ((srb. Српски југ) (2004 – 2006) v Niši. Je taktiež členom Spolku spisovateľov Srbska (srb. Удружење књижевника Србије ) od roku 1985 a členom Syndikátu novinárov Srbska (srb. Удружење новинара Србије ) od roku 1979.

Jeho diela sú zaradené v antológiách a výberoch zo srbskej poézie i prózy v Srbsku aj v zahraničí. Boli preložené do viacerých cudzích jazykov.

Z Kosova a Metohije bol vyhnaný v júni roku 1999. Žije v Niši.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierky básní[upraviť | upraviť zdroj]

  • Inoslovie (Инословље), 1979
  • Čemerský rukopis (Рукопис чемерски), 1982
  • Diablova škola (Ђавоља школа), 1988
  • Návrat na kôl (Повратак на колац), 1990
  • Kotva (Сидро), 1993
  • Uprene (Нетремице), 2003 a 2004
  • Trepot (Трепет), 2007
  • Básne posledného nadšenia (Песме последњег заноса), vybrané a nové básne, 2012
  • Bequeathing / Завештање, vybrané a nové básne o láske, dvojjazyčné Srbský- anglické vydanie, translated by Dusica Vuckovic, Hybrid Publishers, Melbourne, Victoria, Austrália. 2014.

Zbierky poviedok[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aritonova smrť (Аритонова смрт), 1984
  • Apokryfné príbehy (Апокрифне приче), 1988
  • Mŕtva stráž (Мртва стража), 1988 a 1997
  • Koniec sveta (Крај света), 1993
  • Hospodár spomienok (Господар успомена), 1996
  • Živá stena (Живи зид), 1996
  • Modlitba za dečanskú ikonu (Молитва за дечанску икону), 1998
  • Svedkovia Kristovi (Христови сведоци), 2001
  • Čiernotrávske poviedky (Црнотравске приче), 2002
  • Vlasinská svadba (Власинска свадба), 2004
  • Eurydikini nápadníci (Еуридикини просиоци), 2007
  • Napísal vo snoch (Записано у сновима), 2013

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • Divoký štep (Дивљи калем), 2002, 2010
  • Angelus, 2004
  • Mesačný koráb (Месечева лађа), 2005

Lexikografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čiernotrávsky slovník (Црнотравски речник), Srbský dialektologický zborník, č. LVII – Inštitút srbského jazyka (САНУ), Belehrad, 2010

Publicistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žiť s genocídou, kronika kosovského zneuctenia 1980-1990 (Живети с геноцидом, хроника косовског бешчашћа 1980 - 1990), 1990

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mŕtva stráž (Мртва стража), 1993
  • Krivovo a ďalšie drámy (Кривово и друге драме), 2003

Samostatná dramatická tvorba bez knižného vydania[upraviť | upraviť zdroj]

  • Koniec sveta na Vzkriesenie (Пропаст света на Велигдан), Театрон, 107, r. 1999
  • Sendvič (Сендвич), Srbský juh, 5, r. 2006
  • Sobor na Gorešňak (Сабор на Горешњак), Gradina, 37, r. 2010

Inscenované dramatické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mŕtva stráž (Мртва стража), Krajské národné divadlo, Priština, 1994, réžia Miomir Stamenkovič,
  • Koniec sveta na Vzkriesenie (Пропаст света на Велигдан), Divadlo „Bora Stankovič“, Vrane, 1997, réžia Jug Radivojevič
  • Metohijská ikona, monodráma, Národné divadlo, Peč, 1997, réžia a herecké prevedenie Miomir Radojkovič
  • Krivovo, Divadlo „Bora Stankovič“, Vrane, 2003, réžia Jug Radivojevič

Editorská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tri storočia odchodu Srbov, 1990
  • Vidovdanský vestník, 1993
  • Srbský juh, 2004 – 2006

Poézia publikovaná na internete[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Julie Mertus: Kosovo: how myths and truths started a war, Univerzitety of California Press, Berkeley / Los Angeles / London, 1999, str. 119. i 348,
  • Cindi Tino-Sandoval: Yorba Linda, Columbia Univerzity Press, Neww York, 2005, str. 530 – 531
  • Encyklopédia srbského národa, Úrad pre vydávanie učebníc, Belehrad, 2008, str. 1100
  • Staniša Vojnovič: Bibliografia Radosava Stojanoviča, Vlasotinský zborník, č.3, Vlasotince, 2009, str. 494 – 534
  • Slobodan Simonovič: Encyklopédia Kruševca a okolia, Kruševac, 2011, 430 – 431
  • Encyklopédia Niša, kultúra, Centrum vedeckého výskumu SANU a Univerzity v Niši, Niš, 2011, str. 440 – 441

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]