Redaktor:Ľudovít Labík/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vizuálne efekty (skratka VFX) sú tvorivé procesy, pomocou ktorých sa vo vizuálnych médiách postprodukčne v počítačoch vytvárajú a upravujú 2D alebo 3D obrazy (zábery) mimo živé nakrúcanie kamerou.

Vizuálne efekty pri filmovej tvorbe zahŕňajú integráciu reálne vytvorených záberov, vrátane špeciálnych efektov a generovaných obrazov (digitálnych efektov), na vytvorenie realisticky pôsobiacich prostredí, ktoré by bolo nebezpečné, drahé, nepraktické, časovo náročné alebo nemožné zachytiť tradičným filmovým nakrúcaním. Vizuálne efekty využívajúce počítačom generované snímky (CGI) sa nedávno stali prístupnými väčšine tvorcom zavedením cenovo dostupných a ľahko použiteľných animačných a kompozitingových softvérov.

Vizuálne efekty sú často neoddeliteľnou súčasťou rozprávania príbehu. Hoci sa väčšina vizuálnych efektov dokončuje počas postprodukcie, zvyčajne sa musí starostlivo plánovať a pripravovať v preprodukcii a produkcii. Vizuálne efekty sú primárne vykonávané v postprodukcii s použitím viacerých nástrojov a technológií, ako je grafický dizajn, modelovanie, animácia a podobný softvér, zatiaľ čo špeciálne efekty, ako sú výbuchy a autokolízie, sa robia na mieste nakrúcania. Supervízor vizuálnych efektov (vedúci VFX) sa zvyčajne zaoberá tvorbou VFX už od počiatočnej fázy tvorby príbehu, úzko spolupracuje s produkciou a filmovým dizajn-supervízorom, spolupodieľa sa na dosiahnutí vytýčeného cieľa..

Rozdiel medzi špeciálnymi a vizuálnymi efektmi[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálne efekty (SFX) aj Vizuálne efekty (VFX) sú ilúzie využívané vo filme, televízii, divadle alebo v zábavnom priemysle napodobňujúce vzťah prírodných javov k človeku. S vývojom digitálnych film tvoriacich prostriedkov s rozvojom výpočtovej sily počítačov nastalo väčšie rozlíšenie medzi špeciálnymi efektmi a vizuálnymi efektmi. Začalo sa rozlišovať medzi „špeciálnymi efektmi“ vznikajúcimi počas nakrúcania audiovizuálneho diela (mechanické efekty a v kamere vznikajúce optické efekty) a „digitálnymi efektmi“ vzťahujúcimi sa na vizuálnu digitálno-počítačovú postprodukciu.

Špeciálne efekty sú podmnožinou vizuálnych efektov.

Vizuálne efekty sú často včlenené do filmových príbehov. Hoci väčšina vizuálnych efektov je vytvorená počas postprodukcie, zvyčajne musí byť veľmi starostlivo naplánované už v prípravnej prípadne realizačnej fáze vzniku filmu. Vznikajú prostredníctvom dizajnových, animačných, kompozitingových programov, kým špeciálne efekty vznikajú na mieste nakrúcania (výbuchy, auto nehody atd.) Supervizor vizuálnych efektov je pravidelne kontaktovaný už v rannom štádiu vzniku efektov a pracuje veľmi prepojene na prácu produkcie a režiséra.

Kategórie[upraviť | upraviť zdroj]

Vizuálne efekty sa rozdeľujú na tieto dve hlavné kategórie:

  1. Špeciálne efekty: predstavujú vizuálne efekty odohrávajúce sa počas živej akcie pri nakrúcaní, napr. výbuchy alebo kaskadérske výkony.
  2. Digitalne efekty (skrátene digital FX alebo FX): predstavujú rôzne procesy, pomocou ktorých sa vytvárajú alebo upravujú z fotografických podkladov Digitálne efekty často zahŕňajú spájanie statickej fotografie a počítačom generovaných snímok (CGI), aby vytvorili prostredie, ktoré vyzerá realisticky, pocitovo nebezpečné, nebolo nákladné, alebo ktoré by sa kamerou nedalo nakrútiť. Digitálne FX je obyčajne asociované s úpravou statickej fotografie na rozdiel od vizuálnych efektov, ktoré sú spájané s hranou filmovou akciou. Digitalne FX sú často ďalej delené na tieto podskupiny:
    • Kľúčovanie hercov a modelov cez zelené alebo modré pozadie.
    • Matte painting (maľby a fotografie, kreslená maska, dokresľovačka): digitalne, tradičné maľby alebo fotografie, ktoré slúžia ako podklad pre 3D postavy, partiklové, digitálne prostredie a pozadia. Tvorba kreslenej scenérie krajiny alebo filmových kulís, pozadí, ktoré filmárom pomáhajú vytvoriť nedosiahnuteľnú, alebo nákladnú alebo fiktívnu ilúziu . V histórii sa využívalo veľa techník v kombinácií so živou akciou, pričom uveriteľnosť závisí na schopnostiach výtvarníka v kombinácii s postprodukciou. Do skupiny s kreslenou maskou a dokresľovačkou patrí aj rotoskópia – prekresľovanie predhratej živej akcie políčko po políčku do animovanej podoby.
    • Mokap, (angl. Motion capture, zachytávanie pohybu, skratka Mo-Cap). Proces zaznamenávania pohybu objektov a ľudí. Počas zachytávania pohybu sa objekt, ktorého pohyb je zachycovaný, nahráva rôznymi skenermi umiestnenými v priestore mnohokrát za sekundu. Existujú rôzne typy systémov, ktoré zaznamenávajú pohyb herca. Jedným z nich je optická metóda, ktorá používa zaznamenáva špecializované snímacie body umiestnené na kostýme herca. Druhým systémom je neoptická metóda, ktorá namiesto zachytávania polohy snímacích bodov v priestore zaznamenáva a meria zotrvačnosť a mechanický pohyb ľudí a predmetov v priestore. Tento typ zachytenia pohybu sa nevzťahuje len na telo, ale je použiteľný aj na sledovanie pohybov a prejavov tváre herca a následné prenesenie do 3D modelu kreovaného v 3D programe. Na zaznamenanie emócie tváre herca sa využívajú aj na tvári namaľované body. Pri tejto metóde sa zaznamenáva nielen herecká akcia, ale aj pohyb kamery, čo v ďalšom spracovaní umožňuje vkladanie zaznamenaného pohybu do novo vykreovaného prostredia.
    • Filmové modely: miniatúry prostredia a modely, animatronika (je užitie elektroniky a robotiky v mechanických bábkach na napodobenie žijúcich modelov) a stop motion (pookienková alebo fázová) animácie.
    • Počítačové svietenie: Vytváranie svetelných atmosfér v 2D a 3D počítačových obrazoch.
    • Tvorba textúr: Tvorba povrchov predmetov v 3D priestore.
    • Rigging: Animácia kostry.
    • Skinning: Zafarbovanie farebných textúr v 3D.
    • 3D Modelovanie: Tvorba rekvizít a filmových postáv v špecializovaných 3D programoch..
    • Animácia: Proces 2D alebo 3D vloženia pohybu neživým predmetom a charakterom.
    • Kompoziting: skladanie častí vizuálnych obrazov z rôznych zdrojov do jednej novovytvorenej obrazu. Vytváranie novej obrazovej reality v počítači.
    • Tvorba partiklov: počítačová tvorba množstva malých častí hmoty v ich neorganizovanom chaotickom pohybe.

História[upraviť | upraviť zdroj]


Vzdelávanie v oblasti Vizuálnych efektov[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredie tvorby Vizuálnych efektov v mediách je mladé, preto aj história stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania VFX na Slovensku má len vznikajúcu tradíciu.

Stredné školy s výučbou VFX:

Vysoké školy s výučbou VFX:

Významné slovenské spoločnosti VFX[upraviť | upraviť zdroj]

Významné slovenské osobnosti VFX[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.727.sk/

https://zive.azet.sk/clanok/136243/oscarovy-slovak-takto-sa-robia-filmove-efekty-v-hollywoode-rozhovor/

https://filmkult.refresher.sk/7101-Uspesny-Slovak-Vladimir-Valovic-o-tvorbe-vizualnych-efektov-pre-Justice-League-Je-to-vyzva-zodpovednost-ale-aj-super-pocit-Rozhovor

https://www.topky.sk/cl/1000680/1528477/Vladimir-Valovic--Slovak--ktory-urobil-dieru-do-filmoveho-sveta--Ako-zije-drzitel-Oscara-dnes-

https://www.imdb.com/name/nm4314838/

https://vimeo.com/88156049

https://www.imdb.com/name/nm8649650/

https://vimeo.com/vican

https://www.facebook.com/Panopticum-Film-183492411712394/

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

The Evolution of VFX in Movies: The 60s Till Now