Redaktor:Karfiolizmus/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďuro Balogh
Narodenie4. máj 1975 (48 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materVysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Profesiailustrátor a grafický dizajnér

Mgr. art. Ďuro Balogh (* 4. máj 1975) je slovenský ilustrátor a grafický dizajnér.


Detstvo a štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bratislave. Už v detstve prejavoval intenzívny záujem o kresbu a stal sa obľúbeným v kolektíve svojich rovesníkov, ktorým sa vždy postaral o spoločný tvorivý program. Jeho matka pracovala ako šéfredaktorka v knižnom vydavateľstve Mladé Letá a tak sa mu dostalo do pozornosti množstvo ilustrovaných kníh a periodík, ktoré ovplyvnili jeho životné smerovanie.

V roku 1989 začal študovať na Strednom odbornom učilišti polygrafickom v odbore reprodukčná grafika. Tu získal prvé skúsenosti v odbornej práci s grafickým spracovaním tlačenej knihy a časopisu. Počas štyroch rokov sa v školskom prostredí a vo voľnom čase venoval rozvíjaniu svojich výtvarných aktivít, ktoré vyústili prijatím na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v roku 1993, kde študoval grafický dizajn v ateliéri “202”, pod vedením prof. Ľubomíra Longauera, akad. mal. So svojím spolužiakom a dobrým priateľom Robom Paršom sa ocitol v prostredí kreatívneho riešenia tématických zadaní, kde bol vítaný autorský prístup, humor a nadhľad oproti racionálnemu riešeniu grafickodizajnérskych nárokov mimoškolskej reality. Prof. Longauer sa pritom opieral o poznatky poľskej plagátovej tvorby, z ktorej vo svojej práci vychádzal. Práve poľskí autori ako napr. Stasys Eidrigevicius alebo Henryk Tomaszewski boli v tom období Baloghovými umeleckými vzormi. Z ilustrátorov ho ovplyvnili český autori napr. Ondřej Sekora alebo Adolf Born. V roku 1998 absolvoval semestrálny študijný pobyt v Ľubľane na Akademija za Likovno umetnost, kde ho vyučoval prof. Radovan Jenko, takisto odchovanec poľskej školy. Ten sa mu stal doteraz obdivovaným vzorom. Zaujala ho na ňom komplexnosť riešenia svojich diel, v ktorých spájal ilustrátorské prejavy s typografiou a všestranná výtvarná zručnosť.

Popri štúdiu na VŠVU príležitostne spolupracoval so slovenskými grafickými štúdiami a uplatnil sa aj ako autor storyboardov pre reklamné agentúry. Takisto sa v tom čase podieľal na grafických realizáciách pre tretí sektor, konkrétne Greenpeace, Ľudia proti rasizmu a Slobodu zvierat.

Magisterské štúdium ukončil úspešne v roku 1999 praktickou diplomovou prácou s názvom PUNDOR, kresbicko-textistická revue. Výsledkom bola prezentácia ním navrhnutého dizajnu fiktívneho literárneho časopisu, v ktorom sa autorsky podieľal na textoch, vystupujúc pod rôznymi menami. Teoritickú diplomovú prácu pomenoval Raz dávno pred Danglárom, alebo Jozef Schek Babušek a jeho tvorba. Jej obsahom bola analýza tvorby Jozefa „Scheka“ Babušeka, priekopníka komixovej tvorby na slovensku, ktorý ho v detsve ovplyvnil svojim najznámejším dielom pre humoristický časopis Roháč, dnes už legendárnym Jožinkom.

Grafický dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní VŠVU sa začal živiť ako grafický dizajnér na voľnej nohe. Dva roky pracoval vo funkcii art directora v reklamnej agentúre Mark/BBDO a od roku 2006 až dodnes spolupracuje s grafickým štúdiom Calder, ktoré vedie Julo Nagy.

Kreslený humor[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2001 – 2002 uverejňoval kreslené vtipy v spoločensko politickom týždenníku ČAS. Popri politickej karikatúre reagoval na aktuálne spoločenské témy. V roku 2002 publikoval menovaný týždenník pravidelné komixové stripy pod názvom Doktor Pundor, na ktorých Ďuro spolupracoval so Shootym. Okrem toho neskôr spolupracoval aj s ďalšími periodikami – ženský magazín Rebecca, denník SME, EuroTelevízia, Šarm, Rodina, NotaBene, Big Interview.

Tvorba pre deti (ilustrácie, vizuálna komunikácia)[upraviť | upraviť zdroj]

Ďuro Balogh je významný najmä ako ilustrátor detskej literatúry. Prvou realizáciou bol návrh knižnej obálky titulu Hádali sa hádanky od Jozefa Pavloviča, (Mladé letá, 1997). O rok neskôr už ilustroval celú knihu od rovnakého autora s názvom Hlavolamy čo zvládneme hravo sami, (Mladé letá, 1998).

Dôležitou sa stala spolupráca so spisovateľkou Gabrielou Futovou, ktorej ilustroval celkom štyri knihy: Hľadám lepšiu mamu, (Mladé letá, 2001); Ako čarovná fľaška zachránila Vianoce, (Award s. r. o., 2002); Lepší otec v hrsti, ako kamoš na streche, (Mladé letá, 2005) a Psia škola kocúra Červenochvosta, (Mladé Letá, 2008). Ilustráciami ku knihe Hľadám lepšiu mamu debutoval v zahraničí pri príležitosti vydania prekladu v Maďarsku: Jobb anyukát akarok, (Minerva Nova Kiadó, 2003).

V roku 2002 bol poctený príležitosťou ilustrovať nové vydanie kultovej knihy Zelené Jelene, ktorú napísal v roku 1968 Ľubomír Feldek.

Taktiež ilustroval knižné vydanie textov Štefana Markuša: Otvorené listy, (Ex Tempore, 2008), ktoré bývali veľvyslanec, po ukončení svojej diplomatickej misie v Budapešti písal v rokoch 2005 – 2007 pre Ľudové noviny.

Významným dielom sú ilustrácie slovenského vydania zahraničnej klasiky Pippi Dlhá Pančucha od Astrid Lindgrenovej, (Petit Press, 2008).

V rámci detskej literatúry na Slovensku je veľmi dôležitá činnosť združenia ASIL, ktorej aktívnym členom sa stal v roku 2006. Medzi prvé aktivity, na ktorých sa podieľal, boli ilustrácie do knihy Jána Uličianskeho a Petra Palíka, Rozprávky z palety, vydanej vo Vydavatelstve Matice Slovenskej, v roku 2007. Asociácia ilustrátorov, ktorá je dobrovoľným, otvoreným zoskupením výtvarníkov, zameraných na oblasť ilustrácie a knižnej tvorby sa usiluje, vytvoriť ucelenú databázu rôznorodej ilustrátorskej tvorby, prezentovať tvorbu renomovaných aj začínajúcich slovenských ilustrátorov a podporovať domáce a zahraničné projekty. Ďuro Balogh je v súčasnosti jedným zo štyroch členov predsedníctva. Podpísal sa pod vizuálnu identitu združenia a prezentácie ASILU na knižnom veľtrhu detskej knihy v Bologni v roku 2010.

Okrem knižných titulov mohli prísť deti do kontaktu s jeho tvorbou aj v slovenských detských periodikách. Vo výraznej miere je zastúpený vo viacerých vydaniach Zorničky a Včielky. V roku 2005 prezentoval svoje umenie v podobe jednostranového komixu Opičí srdce s textom Ludeka Jandu, ktorý vyšiel v českom časopise Mateřidouška.

V roku 2009 vytvoril vizuálny štýl pre Medzinárodný festival tradičného bábkového divadla, Anderleho Radvan, ktorý prebiehal 3. – 5. septembra toho roku v Banskej Bystrici.

Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2002 – 2005 bol asistentom na katedre vizuálnej komunikácie, VŠVU, v ateliéry prof. Ľubomíra Longauera, akad. mal. neskôr Mgr. art. Jula Nagya, ktorý ateliér prevzal v roku 2004.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 sa oženil s umeleckou šperkárkou Kristínou Hrončekovou.

Ilustrované knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Pavlovič, Hádali sa hádanky, Mladé letá, 1997
  • Jozef Pavlovič , Hlavolamy čo zvládneme hravo sami, Mladé letá, 1998
  • Gabriela Futová, Hľadám lepšiu mamu, Mladé letá, 2001
  • Ľubomír Feldek, Zelené jelene, Mladé letá, 2002
  • Gabriela Futová, Ako čarovná fľaška zachránila Vianoce, Award s. r. o., 2002
  • Gabriela Futová, Jobb anyukát akarok, Minerva Nova Kiadó, Maďarsko, 2003
  • Gabriela Futová, Lepší otec v hrsti, ako kamoš na streche, Mladé letá, 2005
  • Ján Uličiansky, Peter Palík, Rozprávky z palety, VMS, 2007
  • Štefan Markuš, Otvorené listy, Ex Tempore, 2008
  • Astrid Lindgrenová, Pippi Dlhá Pančucha, Petit Press, 2008
  • Gabriela Futová, Psia škola kocúra Červenochvosta, Mladé Letá, 2008

Publikované komixy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Doktor Pundor, (v spolupráci so Shootym), Čas, 2002
  • Opičí srdce, text: Ludek Janda, Materidouška, ČR, 2005

Ilustrácie pre periodiká[upraviť | upraviť zdroj]

Materidouška, Zornička, Sme, ČAS, Rebecca, EuroTelevízia, Šarm, Rodina, NotaBene, Big Interview

Skupinové výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1997, Trienale plagátu Trnava
  • 1997, Bienále knižnej grafiky, Martin
  • 1997, Ateliér 202, Galéria Médium, Bratislava
  • 1999, Posterra Incognita, Galeria Pod Reka, Krakov, PL
  • 1999, 100 rokov Stupidesignu, Galeria Pod Reka, Krakov, PL
  • 2000, Trienale plagátu Trnava
  • 2000, Plocha, hl. námestie, Trnava
  • 2001, 100 rokov Stupidesignu, BuryZone Gallery, Bratislava
  • 2001, Se vidimo, Galéria Jána Koniareka, Trnava
  • 2003, výstava KGD VŠVU Bratislava, České Budějovice, ČR
  • 2003, TypeYourself, Galeria Pod Reka, Krakov, PL
  • 2006, Kristína Hrončeková +1, galéria ÚĽUV, Bratislava, 2006
  • 2006, Grand 1st, Galéria BastArt, Bratislava, 2006
  • 2009, 2011 Čierna skrinka, Galéria Medium, Bratislava

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Designum, 2006/3, Kristína Hrončeková +1, Ľubica Hustá

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.asil.sk
http://www.inside-magazine.org/sk/poverty/contributors/