Redaktor:King Solomon 99

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Eucharistia - Sviatosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • u raných kresťanov: spočiatku vďakyvzdanie ako časť slávnosti Poslednej večere nazývaniej Pánova večera, od konca 1. storočia po Kr. označenie pre samotnú slávnosť Poslednej večere, pozri eucharistia (rané kresťanstvo)
  • súčasná liturgická podoba slávnosti Poslednej večere ( pôvodný židovský sviatok sa nazýva - pesach )
  • Termín eucharistia v rannom kresťanstve ako taký neexistoval a za čias apoštolov z biblických textov vieme, že sa používal termín večera Pánova, kde prítomní lámali chlieb a pili víno na pamiatku Ježiša Krista. Víno predstavuje krv a chlieb telo Ježiša Krista. Ježiš Kristus spolu s učenníkmi mali poslednú večeru na židovský sviatok - pesach.

Samotní ranní kresťania nepoznali dnešnú podobu eucharistie, ale ako popisuje ap. Pavol, schádzali sa na spoločnú večeru, kde spoločne jedli a aj pili , tak ako aj učenníci s Ježišom, chlieb a víno. Večera Pánova ( eucharistia - rím.kat. výraz pre večeru Pánovu ) sa skladá z dvoch častí z chleba a vína. Počas poslednej večere učenníci s Ježišom jedli aj baránka.

Posledná večera bola formálne oslavou sviatku Pesach (židovskej veľkej noci). Z biblického textu tzv. Ustanovenie večere Pánovej (Mt 26,26-29; Mk 14,22-25; Lk 22,14-20; 1K 11,23-26) i z dalších biblických miest ovšem vyplýva, že pri večeri Ježiš symbolicky poukazuje na svoje vykupiteľské poslanie, ktoré se deje skrze smrt na kríži, pri nej je ako starozákonný baránok obetovaný za hriechy ľudstva. Tím došlo k pozmeneniu symbolického významu sviatku Pesach.

  • Stúpenci jednej skupiny učia, že pod spôsobom chleba a vína je Ježíš Kristus skutočne (reálne)prítomný ( transsubstanciáncia ) v chlebe a účastníci slávením eucharistie majú prostredníctvom jedla a pitia telesnú účasť na Kristovi. (premena chleba na skutočné telo, víno na krv, pričom ale nepreukazuje skutočné znaky premeny ). Tento názor je vlastný katolíckej cirkvy, pravoslávej,  a anglikánskej církvy. Pri účasti tejto formy eucharistie veriaci ( laici ) nepijú víno, ale príjimajú iba chlieb.
  • Druhá skupina učí, že spôsoby chleba a vína sú iba znamením či symbolom, ktoré poukazujú na Kristovo telo a krv, ale nie sú ním. Večera Pánova je tak iba pripomienkou, čím sa viac pridržiava biblických textov. Tohoto názoru sa držia reformované církvy, väčšina baptistických církví , cirkev bratská, moravský bratia a  letničných a charizmatických cirkví.[3]

Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj][upraviť | upraviť zdroj]

  • príslušná obeta, t. j. chlieb a víno (najmä ako podoba Kristovho tela), pozri eucharistická obeta
  • jedna zo sviatostí: skrátene sviatosť eucharistie (= u rímskokatolíkov Oltárna sviatosť,)
  • časť eucharistickej bohoslužby zahŕňajúca prijímanie, pozri eucharistická liturgia (bohoslužba obete)
  • eucharistická bohoslužba (= slávenie eucharistieomša, ako liturgia: liturgia eucharistie)
  • príslušná teologická koncepcia líšiaca sa podľa cirkvi i autora (eucharistia ako Kristova obeta, ako udalosť Poslednej večere a pod.): pozri eucharistia (teologická koncepcia)

Evanjelikálne cirkvy:[upraviť | upraviť zdroj][upraviť | upraviť zdroj]

slávnosť Večere Pánovej, pozri liturgia Večere Pánovej ( Večera Pánova )

Grekokatolícka cirkev a pravoslávna cirkev:[upraviť | upraviť zdroj][upraviť | upraviť zdroj]

božská liturgia