Redaktor:Lišiak/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Redaktorská stránka   Portfólio   Pieskovisko 1   Pieskovisko 2   Pieskovisko 3   Príručka   Bibliotheca    

Poľnohospodárska pôda[upraviť | upraviť kód]

Poľnohospodárska pôda alebo agronomická pôda je pôda určená na poľnohospodársku výrobu.[1] Zaraďuje sa tu orná pôda, chmeľnica, vinica, záhrada, ovocné sadytrvalý trávnatý porast (lúka, pasienok).

Opakom je nepoľnohospodárska pôda, ktorá z dôvodu svojho prirodzeného zloženia, nevhodného na obrábanie, alebo z iných príčin nie je používaná na poľnohospodárske účely.

Definície[upraviť | upraviť kód]

  • Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD): “Agricultural land is land including arable land, land under permanent crops and land under permanent meadows and pastures” (Glossary of Environment Statistics, Studies in Methods, Series F, No. 67, United Nations, New York, 1997. Cit.: [1]).
  • Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO): “Agricultural area refers to: (a) arable land - land under temporary crops (double-cropped areas are counted only once), temporary meadows for mowing or pasture, land under market and kitchen gardens and land temporarily fallow (less than five years). The abandoned land resulting from shifting cultivation is not included in this category. Data for arable land are not meant to indicate the amount of land that is potentially cultivable; (b) permanent crops - land cultivated with crops that occupy the land for long periods and need not be replanted after each harvest, such as cocoa, coffee and rubber; this category includes land under flowering shrubs, fruit trees, nut trees and vines, but excludes land under trees grown for wood or timber; and (c) permanent pastures - land used permanently (five years or more) for herbaceous forage crops, either cultivated or growing wild (wild prairie or grazing land). Data are expressed in 1 000 hectares,” [2] pričom:
    • za ornú pôdu (arable land) sa pokladá pôda s netrvácnymi plodinami, dočasné trávnaté porasty určené na kosenie alebo pasenie, záhrady a pôda dočasne (menej než päť rokov) ležiaca úhorom,
    • za pôdu s trvalými plodinami (land under permanent crops) sa pokladá pôda s trvalými plodinami (napr. kakavovník, kávovník, kaučukovník, kvitnúce kry, ovocné stromy, vinič), okrem pôdy pod drevinami určenými na drevo.
  • Európsky hospodársky priestor (EEA): poľnohospodárska pôda je plocha využívaná ako orná pôda, plochy trvalých trávnatych pasienkov a trvalých plodín, pričom:
    • za ornú pôdu sa pokladá „pravidelne obrábaná pôda pod jednoročnými a viacročnými plodinami, vrátane pôdy ležiacej úhorom“,
    • za plochy trávnatých pasienkov sa pokladá pôda „trvalo (päť a viac rokov) [využívaná] na rast trvalých trávnych porastov“,
    • za trvalé plodiny sa pokladajú „plodiny pestované na pôde dlhé časové obdobie a [nevyžadujúce] opätovné vysádzanie po zbere“.
  • v právnom poriadku Slovenska, podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. z 10. marca 2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty“.
  • v právnom poriadku Česka, podľa § 1 odst. 2 zákona Českej národnej rady č. 334/1992 Zb. zo dňa 12. mája 1992 o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (zákon o ochraně zemědělského půdního fondu) poľnohospodársky pôdny fond (zemědělský půdní fond), ktorého legislatívnou skratkou je poľnohospodárska pôda (zemědělská půda), „tvoří pozemky zemědělsky obhospodařované, to je orná půda, chmelnice, vinice, zahrady, ovocné sady, trvalé travní porosty a půda, která byla a má být nadále zemědělsky obhospodařována, ale dočasně obdělávána není“.
  • Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí vypracovaný Terminologickou komisiou Českého úradu zememeračského a katastrálneho: půda určená k zemědělské výrobě (orná půda, chmelnice, vinice, zahrada, ovocný sad, trvalý travní porost - v evidenci nemovitostí se trvalé travní porosty dělily na louky a pastviny) [3]

Rozloha poľnohospodárskej pôdy na Zemi (FAO)[upraviť | upraviť kód]

Tabuľka je zostavená na základe údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pričom obsahuje odhad rozlohy poľnohospodárskej pôdy v tisíckach hektárov podľa jednotlivých rokov, od roku 1961 do roku 2016.[2]

1961 1962 1963 1964 1965 1966 1967 1968 1969
4 457 948,87 4 469 111,67 4 480 672,2 4 489 991,21 4 505 318,69 4 511 751,14 4 526 005,47 4 535 883,77 4 561 242,29
1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978
4 565 753,2 4 576 410,66 4 587 461,35 4 608 433,11 4 617 315,99 4 623 087,36 4 622 667,84 4 622 037,16 4 626 509,53
1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987
4 637 585,63 4 649 638,76 4 651 188,31 4 669 952,85 4 678 030,6 4 707 019,9 4 737 934,07 4 763 614,32 4 779 951,62
1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996
4 800 558,12 4 815 324,42 4 831 212,72 4 840 671,02 4 882 157,7 4 869 924,42 4 892 977,92 4 899 942,92 4 910 886,58
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
4 931 630,34 4 946 473,64 4 950 065,11 4 954 599,6 4 952 414,6 4 940 620,05 4 928 169,41 4 938 824,8 4 940 066,29
2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
4 924 106,27 4 922 329,3 4 919 280,16 4 872 416,46 4 868 537,12 4 879 230,43 4 886 013,11 4 883 426,63 4 897 510,01
2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023
4 868 100,22 4 869 618,7

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Porovnaj: Encyklopédia Zeme, s. 469. „poľnohospodárska pôda, agronomická pôda – pôda z prír.[odného] a produkčného hľadiska najvhodnejšia na poľnohosp.[odársku] výrobu“.
  2. „Land Use“, FAOSTAT, Rome: Food and Agriculture Organization of the United Nations, c2018 

Použitá literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozemková reforma[upraviť | upraviť kód]

Pozemková reforma je zmena v systéme vlastníctva pozemkov (obyčajne poľnohospodárskej pôdy), spravidla konaná z iniciatívy vlády. Systémy pozemkového vlastníctva majú veľký význam pre sociálnu a politickú štruktúru spoločnosti. Pozemkové reformy – ku ktorým v priebehu dejín došlo (pozri dejiny poľnohospodárstva, no i naďalej dochádza – sa líšia svojimi cieľmi a spôsobom realizácie.[1]

Pozemková reforma si teda môže klásť za cieľ napr.:

  • odstránenie feudalizmu či pozostatkov feudálneho vlastníctva pozemkov,
  • získanie politickej podpory roľníkov resp. časti roľníkov, ktorým pozemková reforma (najviac) prospeje,
  • posilnenie socioekonomického postavenia roľníkov, či už roľníckeho stavu ako takého alebo jeho vybranej časti (napr. stredných roľníkov, maloroľníkov, bezzemkov ap.),
  • zvýšenie výkonnosti poľnohospodárskych podnikov vytvorením modelu pozemkového vlastníctva, ktorý by maximalizoval investície a produktivitu,
  • zavedenie socialistického modelu vlastníctva, spravidla v podobe kolektivizácie poľnohospodárstva.[1]

Od cieľov sa odvíja spôsob realizácie pozemkovej reformy, ktorý môže spočívať na:

  • prerozdelení pozemkov,
  • ustanovenie najvyššej prípustnej rozlohy (poľnohospodárskych) pozemkov vo vlastníctve jedného vlastníka,
  • zmena podmienok, za ktorých nájomcovia pracujú na pozemkoch súkromných vlastníkov (napr. podiel na pozemku),
  • úplné zrušenie súkromného pozemkového vlastníctva.[1]

K prvej modernej pozemkovej reforme došlo vo Francúzsku po veľkej francúzskej revolúcii, kedy bol ustanovený systém malých rodinných fariem, ktorý existuje dodnes.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d „pozemková reforma“, Oxfordský slovník světových dějin (1. vyd.), Praha: Academia, 2005, str. 475, ISBN 80-2001-054-8 

Kolektivizácia poľnohospodárstva v Československu[upraviť | upraviť kód]

Kolektivizácia poľnohospodárstva v Československu[pozn 1] alebo len kolektivizácia v Československu (čes. kolektivizace zemědělství v Československu, kolektivizace v Československu; ďalšie názvy pozri v kapitole Názvy)

Názvy[upraviť | upraviť kód]

V literatúre sa možno stretnúť s viacerými výrazmi pomenovávajúcimi proces kolektivizácie poľnohospodárstva v Československu a s ňou súvisiaci vývoj z rôznych významových hľadísk.

  • združstevňovanie poľnohospodárstva, združstevňovanie (čes. združstevňování zemědělství, združstevňování)– dobový výraz pre kolektivizáciu poľnohospodárstva vychádzajúci z toho, že jadrom programu bolo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, hoci tie de facto nenapĺňali atribúty družstiev známych z obdobia spred roku 1948. Komunistická moc sa používaním tohto termínu snažila evokovať kontinuitu s družstevnou tradíciou a zahladiť tak strach zo „zakladania kolchozov“, ktorý sa šíril medzi roľníkmi. Tento výraz možno nájsť aj v niektorých dielach ponovembrovej historiografie, avšak ako upozorňujú viacerí historici (Antonín Václavů, Jana Burešová a i.), ide o nevhodný a nesprávny výraz.
  • kolektivizácia poľnohospodárstva, kolektivizácia (čes. kolektivizace zemědělství, kolektivizace) – pôvodne ruský termín vychádzajúci z výrazu „kolektívne hospodárstvo“ (rus. коллекти́вное хозя́йствоkollektivnoje choziajstvo, skrátene колхо́з – kolchoz) označujúceho štátom utvárané podniky, v ktorých sa integrovala poľnohospodárska výroba v Sovietskom zväze. Zo sémantického hľadiska je výraz kolektivizácia synonymom pre proces zospoločenšťovania (resp. zospoločenštenia), teda prevádzania (resp. prevedenia) individuálnych foriem výroby na formy kolektívne, v praxi ale bolo „zospoločenšťovanie“ podriadené potrebám a príkazom komunistickej moci.
  • kolektivizácia vidieka (čes. kolektivizace venkova, kolektivizování venkova) – výraz často používaný v českej historiografii, môže mať významovo odlišné vymedzenie než kolektivizácia poľnohospodárstva. Napr. český historik Jiří Urban kolektivizáciu vidieka chápe ako „významovo širší proces sociálnej (socioprofesnej, sociokultúrnej) premeny vidieka skrze kolektivizáciu poľnohospodárstva“, zatiaľ čo kolektivizáciou poľnohospodárstva rozumie „hospodárske konotácie tohoto procesu“
  • socializácia poľnohospodárstva — podľa českého historika Václava Průchu ide o významovo širší pojem než kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorý zahŕňa tiež výstavbu štátnych statkov, strojových traktorových staníc a ďalších štátnych poľnohospodárskych podnikov. Tie takto stavia do juxtapozície ku „kolektívnym“ poľnohospodárskym podnikom, teda jednotným roľníckym družstvám. V ponovembrovej historiografii je zriedkavejším výrazom a v praxi sa zväčša používa ako synonymum ku kolektivizácia poľnohospodárstva.

Vývoj pred spustením kolektivizácie[upraviť | upraviť kód]

Vývoj v rokoch 1945 – 1948[upraviť | upraviť kód]

  • Pozri: pozemková reforma v Československu...

Vývoj od februára 1948 do spustenia kolektivizácie vo februári 1949[upraviť | upraviť kód]

Komunistická strana si ale v predfebruárovom období získala značnú voličskú podporu medzi roľníkmi v českých krajinách. (Na Slovensku dominovala Demokratická strana; podpora komunistov na vidieku bola podstatne menšia, týkala sa takmer výlučne najchudobnejších vrstiev v poľnohospodárstve činného obyvateľstva.) Preto aj po februárovom prevrate pokračovali komunisti v rétorike zdôrazňovania garancie súkromného vlastníctva. Napr. Klement Gottwald 29. februára ubezpečoval, že nová ústava bude garantovať súkromné vlastníctvo tých, ktorí na pôde pracujú, „aby tak bol raz navždy urobený koniec rečiam o tom, že niekto u nás chce zavádzať kolchozy“.

Jednotné roľnícke družstvo[upraviť | upraviť kód]

Jednotné roľnícke družstvo (skratka JRD; čes. jednotní zemědělské družstvo, skratka JZD) bol druh poľnohospodárskeho podniku v Československu v rokoch 1949 – 1990. Formálne síce evokoval nadväznosť na družstevnú tradíciu, reálne ale mal tento druh hospodárenia vytvárať predpoklady pre socialistické „zospoločenštenie“ poľnohospodárskej výroby v rámci procesu kolektivizácie poľnohospodárstva. V historiografii sa pre ne preto zaužívalo označenie pseudodružstvá.

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Kolektivizácia poľnohospodárstva prebiehala v rokoch 1949 – 1989. Počas celého tohto obdobia bol oficiálny krátky názov štátu bezspojovníkový tvar „Československo“; oficiálny dlhý názvom štátu bol do roku 1960 „Československá republika“ (ČSR) a od roku 1960 „Československá socialistická republika“ (ČSSR).

Referencie[upraviť | upraviť kód]