Redaktor:OJJ/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Speváčik rajský
Paradise Parrot.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Psephotellus pulcherrimus
(Gould, 1845)
Psephotus pulcherrimus distribution map.jpg
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Speváčik rajský (Psephotellus pulcherrimus) bol druh papagája patriaci do čeľade Psittaculidae a rodu Psephotellus. Objavený bol prírodovedcom Johnom Gilbertom roku 1844, ktorý jeho opis odoslal poštou svojmu zamestnávateľovi Johnovi Gouldovi. Ten mu o rok neskôr prisúdil vedecké meno Platycercus pulcherrimus, následne ho potom preradil do rodu Psephotus. Papagáj sa vyskytoval na juhovýchode Queenslandu, pozorovania z iných častí Austrálie sú považované za nepravdepodobná.

Speváčik rajský meral medzi 27 a 30 cm, pričom samce boli väčšie ako samice. U samcov bolo sfarbenie na hrudi zelené a nižšie prechádzalo do červena. Krídla, z ktorých každé bolo 13 cm dlhé, mala šedo-hnedo-modré sfarbenie s červeným pruhom. Chrbát bol hnedý a chvost bronzovo zelený sa zelenomodrými boky. Hlava bola navrchu čierna s tyrkysovo-zelenými tvárami, a samce mali na čele červený pruh. Samice boli svetlejšie a čelo im zdobil pruh žltý. Speváčik bol aktívny vo dne a žil v malých skupinkách. Živil sa prevažne semenami tráv, ktorá zbieral na zemi. Rozmnožoval sa od septembra do marca, pričom ku hniezdenia mu slúžila termitisko.

Hlavnou hrozbou pre druh sa stala strata prirodzeného prostredia, ďalej tiež šírenie opuncií, lov zo strán nepôvodných predátorov alebo odchyt ľuďmi. Zvyšky populácie potom pravdepodobne trpeli problémami spôsobenými príbuzenským krížením. Posledné potvrdené pozorovanie druhu pochádza z roku 1928. Medzinárodná únia ochrany prírody mu prisúdila status vyhynutého druhu, ale bolo hlásených niekoľko neoverených pozorovaní.

Nomenklatúra[upraviť | upraviť kód]

Taxonómia[upraviť | upraviť kód]

Speváčik rajský sa v biologickej nomenklatúre nazýva Psephotellus pulcherrimus,[1] pričom jeho ďalšími vedeckými synonymami sú Platycercus pulcherrimus[2] a Psephotus pulcherrimus - pod týmto menom bol radený až do roku 2014. Patrí do čeľade Psittaculidae a rodu Psephotellus.[1] Najbližšie bol spriaznený s papagájom žlutoramenným (Psephotellus chrysopterygius), s ktorým mohol aj hybridizovat (krížiť sa). Nemožno úplne vylúčiť ani to, že sa v skutočnosti išlo o jeden druh.[3] Speváčik rajský, žlutoramenný a tiež speváčik žltoramenný (Psephotellus dissimilis) sa vyvinuli alopatricky, to jest z jedného druhu, ktorého populácia boli oddelené prírodnou bariérou,[4] a tvorili teda jeden superdruh.[5]

U speváčika rajského neboli zistené žiadne poddruhy, jednalo sa teda o monotypický taxón.[5]

História objavov[upraviť | upraviť kód]

Barevná kresba tří různých druhů papoušků sedících nad sebou na větvích stromu; dva jsou převážně žlutí s červenou, modrou a zelenou skvrnou, papoušek uprostřed s červenou a hnědou skvrnou je papoušek překrásný
Kresba papagája prekrásneho s ďalšími dvoma druhmi, ilustrácie z knihy The Birds of Australia, 1890

Speváčika rajského objavil britský prírodovedec a zberateľ John Gilbert v Darling Downs na juhovýchode Queenslandu,[6] keď tu od júna roku 1844 vykonával ornitologické prieskumy.[7] Gilbert tu našiel niekoľko skupiniek týchto vtákov.[8] Po objave zaslal popis papagája prekrásneho v liste svojmu zamestnávateľovi, britskému ornitológovi Johnovi Gouldovi. Jeho prianím bolo, aby novo objavený druh niesol jeho meno (gilberti[9]),[6] lebo bol očarený sfarbením vtáka. John Gould bol síce rád za novoobjavený druh, ktorého sám neskôr označil za „najkrajšieho papagája“, avšak tiež kvôli tomu, že pomenoval po Gilbert jedného vtáka skôr, jeho želanie odmietol.[10] Papagája najprv roku 1845 pomenoval Platycercus pulcherrimus a neskôr, roku 1848, ho premenoval na Psephotus pulcherrimus, lebo mu pripadal príbuznejší s vtákmi patriacimi do rodu Psephotus.[11] Rodové meno odkazuje na škvrny na krídlach (Psephotus = "mozaikový") a druhovej pochádza z latinčiny a znamená "prekrásny".[10] Bežne používaným anglickým menom sa stalo "angl. Beautiful Parakeet", ktoré uviedol Gould vo svojom diele The Birds of Australia, na ktorom v tomto období pracoval, a odkiaľ tiež pochádza prvá kresba vtáka.[12] Z Austrália pochádza rad rôznych pomenovanie pre tento druh, napríklad angl. Soldier Grass Parrot, angl. Anthill Parrot a angl. Ground Rosella.[13] Gilbert bol zabitý roku 1845 pri jednej z expedícií (expedície Ludwiga Leichhardta[14]) domorodcami.[10] Gilbertove poznámky a tiež niektoré vzorky vtákov sa podarilo získať práve Leichhardtovi,[15] ktorý ich odovzdal Gouldovi.[14]

Černobílá fotografie; papoušek sedící u vchodu hnízda
Fotografie papagája prekrásneho od C. H. Jerrarda

Gould vypracoval tiež prvý popis samičky druhu (samice boli menej často zbierané než samce), ktorý doplnil austrálsky ornitológ Gregory Mathews, od ktorého tiež pochádza opis nedospelého samca. Ešte podrobnejšie speváčika opísal Cyril Henry Jerrard, ktorý ho pozoroval počas 20. rokov dvadsiateho storočia (kedy sa súdilo, že je vták už vyhynutý).[16] Vtáka tiež prvýkrát vyfotografoval.[13] Niekoľko expedícií odchytili pár jedincov tohto druhu; napríklad výprave Edwarda Kennedyho z roku 1847 sa podarilo medzi októbrom a novembrom odchytiť dva exempláre speváčika rajského. Tieto vtáky sa stali súčasťami zbierok Australian Museum.[17] Vzorky mláďat neexistujú.[18]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Speváčik rajský obýval stredovýchode austrálskeho kontinentu,[19] konkrétne juhovýchod Queenslandu.[1] Speváčiky žili napríklad v oblasti pri riek Comet a Nogo a celkovo preferovali riečne údolie.[3] Záznam o zastrelených vtákoch potom pochádza z miest Brisbane a Ipswich a zmieňuje sa o nich amatérsky prírodovedec a tiež umelec Silvester Diggles v knihe Ornithology of Australia. Podľa neho bol však druh najpočetnejšie v mieste svojho objavu, teda v Darling Downs.[20]

Údajne žil tiež v Novom Južnom Walese, avšak o týchto pozorovaniach neexistujú žiadne spoľahlivé záznamy.[1] Do svojho diela je uviedol Gould,[20] ale pátranie C. H. Jerrarda dôkaz o výskytu vtáka v tejto oblasti neprinieslo - prírodovedec tu speváčika ani nevidel a ani nepočul jeho spev. Podľa novinára Alexandera Hugha Chisholma, píšuceho v 20. rokoch dvadsiateho storočia do vedeckého časopisu The Emu správy o pozorovanie speváčikov prekrásných, sa snáďtento druh v Novom Južnom Walese vyskytoval, ale napriek tomu podľa neho nebolo možné povedať, či bol jeho areál výskytu tak veľký, aby bol považovaný za druh žijúci inde ako v Queenslandu.[21] Ďalšie nepravdepodobná pozorovaní pochádzajú zo severu Queenslandu.[1]

Speváčik rajský sa vyskytoval v lesoch rastúcich na tamojších planinách, vyhľadával porasty eukalyptov a žil aj v krovinách. V oblastiach, kde sa vyskytoval, rástla hojne vysoká tráva a bolo tam množstvo termitišť. Druh bol stály a nemigroval; pokiaľ nebol v obdobie sucha pozorovaný, bolo to spôsobené skôr zánikom miestnej populácie než migráciou.[3][1]

Popis[upraviť | upraviť kód]

Video otáčajúceho sa exempláre papagája prekrásneho

Tento malý[3][10] druh papagája dosahoval veľkosť medzi 27 a 30 cm (priemerne 28 cm[10]).[22] Telo bolo štíhle, vybavené dlhým chvostom[10] meracím okolo 17,5 cm.[23] Samce dosahovali väčšie veľkosti než samice;[10] merali medzi 28 a 30 cm, zatiaľ čo samice medzi 27 a 29 cm. Krídlo bolo asi 13 cm dlhé[23] a zobák meral zhruba 1,2 cm.[8]

U samcov mali hornej časti spodnej strany tela zelené sfarbenie.[22] Brucho ďalej pokračovalo červeným sfarbením a chvost mal odtiene bronzovo zelenej, jeho kraje boli zelenomodré a koniec mal farbu čiernu, modrú a bielu. Boky tela boli tyrkysovej. Krídla sa vyznačovala jasne červeným pruhom,[24] pričom farba zvyšku letiek kolísala medzi šedou, hnedou a modrú.[22] Chrbát mal odtieň hnedej.[3][25] Hlava bola na vrcholku čierna so šedivým zobákom, avšak cez čelo sa ťahal pruh červeného odtieňa[22] a tváre mali tyrkysovo-nazelenalý odtieň.[5] Perie v blízkosti očí bolo zafarbené žlto a priamo u očí, ktoré mali hnedú farbu,[3] bola ešte sivá perím neporostlá kože. Končatiny boli tiež sivé. Samičky neboli sfarbené tak krikľavo ako samce a ich perie malo svetlejší odtieň.[22] Od samcov sa líšili tiež čelom, ktorá mala samica papagája prekrásneho žltej.[3] Podobne ako samičky potom vyzerali aj nedospelí papagáje.[19] Kvôli tomuto sfarbenie nebolo speváčiky rajské možné zameniť s inými druhmi.[3]

Speváčik rajský lietal nízko nad zemou vysokou rýchlosťou.[10]

Biológia[upraviť | upraviť kód]

Černobílá fotografie; pohled na hnízdo papouška překrásného, uprostřed leží pět vajec
Hniezdo papagája prekrásneho s vajcami

O správanie tohto druhu nie je známe veľa informácií. Aktívny bol vo dne[24] a žil v malých skupinkách či pároch.[10] Živil sa semenami tráv.[5] Chisholm uviedol, že prijímal tiež inú potravu, napríklad nektár alebo žalude, avšak to sa nezdá príliš pravdepodobné.[3] Potravu si hľadal na zemi a zbieral ju prevažne počas rána a popoludnie,[10] čo mu zaberalo veľa času.[24] Väčšinou dole ohol steblo, aby z neho vybral semená, prípadne travinu ohol tak, že na ňu vyliezol.[26] Hľadanie jedla na zemi však bolo pre speváčika riskantné, lebo pre predátorov ho bolo ľahšie uloviť.[3] Pokiaľ mu hrozilo nejaké nebezpečenstvo, ozval sa krátkym výstražným ostrým tónom a odletel do stromové alebo sa ukryl na zemi ďalej od narušiteľa. Inak sa bežne ozýval zvukom "kvik".[10]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Rozmnožovali sa medzi septembrom a marcom.[3] Tieto vtáky si vytvárali hniezda v termitištích[1] stavaných prevažne druhom Nasutitermes magnus patriacim medzi najväčšie austrálske termity.[27] Existujú tiež pravdepodobne chybné záznamy o speváčikoch, ktorí nebeské napríklad v dutinách stromov.[3] Speváčiki preferovali predovšetkým zachovalé termitiska.[28] Niekedy si začali hniezdo vytvárať, ale ešte pred dokončením s prác prestali.[29] Hniezdo uložené asi 90 cm hlboko v termitisku, do ktorého sa vtáky dostávali chodbou, meralo približne 20 × 40 cm.[10] Život v termitisku im poskytoval výhodu, pretože tunajšie mikroklímu bolo pre hniezdenie vhodnejšie ako extrémne výkyvy počasia vonku,[30] i keď tu hrozilo napadnutie od varanov.[3] Podobnú hniezdnu stratégiu využívajú aj iné, doteraz žijúce druhy, a síce speváčik žltokrídly a speváčik žltoramenný. Papagáje hniezdiace v termitištích poskytujú potravu niektorým morám, ktoré konzumujú ich výkaly.[4]

Znáška speváčika rajského bola tvorená dvoma až piatimi vajcami.[3] Samice sedela na vajciach pravdepodobne podobne dlhú dobu ako speváčik žltokrídly (ktorého inkubácie trvá asi 20 dní[31]). Oba druhy sa možno tiež zhruba rovnaký čas starali aj o mláďatá (nezávislá na rodičoch sa u papagája žlutoramenného stanú po piatich týždňoch[31]), avšak presné údaje neboli zistené.[10] Niektoré informácie o hniezdenia prinieslo pozorovania C. H. Jerrarda z rokov 1920-1924. Ten napríklad 11. decembra 1920 objavil hniezdo speváčika rajského, mláďatá potom zbadal za štyri dni a ku koncu mesiaca už títo vtáci žili samostatne. O vajcia sa pravdepodobne starala iba samice. Samec vydával zvuky, ktorými upozorňoval samicu v hniezde na možného predátora, a varoval ju tak pred opustením hniezda. O dva roky neskôr, v marci 1922, Jerrard objavil opustené hniezdo speváčika. Podľa neho za zničením znášky stálo buďto prehriatiu slnkom alebo problémy kvôli príbuzenskému kríženiu.[29]

Vyhynutie[upraviť | upraviť kód]

Barevná fotografie; preparovaný exemplář papouška překrásného, viděn levý bok, sedí na dřevěném bidýlku a na noze má pověšenou cedulku
Preparovanie exemplár papagája prekrásneho v Šablóna:Cizojazyčně v nemeckom Oldenburgu

Hlavným dôvodom ohrozenia speváčika rajského sa stala strata prirodzeného prostredia.[10] Už roku 1842 začali Európania pretvárať oblasť Darling Downs na pasienky[30] a vytlačili odtiaľ pôvodných obyvateľov (veľkú časť územia, kde sa papagáj prekrásny vyskytoval, obývali príslušníci kmeňa Wakawaka).[32] Európania tiež začali vypaľovať pôvodnej trávu;[33] navyše k ničenia dochádzalo predovšetkým v čase, keď rodila semená, čím speváčiky prichádzali o potravu.[3][1] Ľudia tiež zbierali semená pre svoju potrebu.[33] Až do roku 1945 potom boli stavané tenisové a kriketové kurty (tieto dva športy sa tešili v Austrálii veľkej obľube) na úkor termitisk, ktorá bola ničená, miesto termitišť potom dochádzalo napríklad aj k výstavbe ciest.[10][34] Prirodzené prostredie potom vtákom uberalo tiež šírenie inváznych opuncií. Ďalším nebezpečenstvom pre papagája prekrásneho sa stal jeho výlov a zber vajec.[3] Najmä počas viktoriánskeho obdobia sa často odchytávalo veľké množstvo rôznych zvierat za účelom ich štúdia.[35] V neposlednom rade potom papagáje lovili nepôvodné druhy predátorov,[3][1] napríklad mačky a líšky.[36] Populácia natoľko klesla, že kvôli malému počtu vtákov nakoniec pravdepodobne medzi nimi dochádzalo k príbuzenskému kríženiu, kvôli čomu stratili schopnosť sa rozmnožovať.[1]

Už v priebehu 19. storočia začal byť speváčik rajský vzácnejším druhom, avšak stále nebolo nezvyčajné ho uvidieť. Rýchly pokles jeho stavu nastal zvlášť na prelome 19. a 20. storočia.[3][36] Exemplár chytený roku 1891 bol na niekoľko desiatok rokov posledným spatřeným jedincom vo voľnej prírode a jedno z posledných vajec z tohto obdobia bolo získané o päť rokov neskôr.[37] Roku 1902 potom postihlo Austrálii veľké sucho, kvôli čomu panovali teórie, že druh už vymizol.[1]

Barevná fotografie; před černým pozadím stojí kostra papouška překrásného viděná z levého boku, pod ní zažloutlá stará karta s popiskem exponátu
Kostra papagája prekrásneho

Na konci prvej svetovej vojny zahájil Alec Chisholm novinovú kampaň, ktorej cieľom bolo do pátrania po speváčikovi zapojiť aj verejnosť.[36] O tri roky neskôr mu C. H. Jerrard poslal správu, že našiel a odfotografoval párok speváčikov.[38] Jerrard potom papagáje pozoroval až do roku 1927, avšak už nikdy sa mu nepodarilo vyfotografovať samičku. Tieto pozorovania sú považované za posledný potvrdené záznamy o pozorovanie druhu,[3] hoci Jerrardův sused speváčika údajne uzrel 20. novembra 1928.[1][38] Čo sa týka možnej ochrany druhu, padol návrh zachrániť vtáka vypúšťaním jedincov zo zajatia späť do voľnej prírody, ale táto akcia mala začať prebiehať až v dvadsiatych rokoch 20. storočia, a to už bolo na záchranu neskoro.[3] Ani v zajatí sa vtáky nerozmnožovali úspešne.[10]

Ďalšie pozorovania a múzejnej kusy[upraviť | upraviť kód]

Speváčik rajský bol údajne od dátumu posledného potvrdeného pozorovaní ešte niekoľkokrát videný[39] a podobne ako aj u iných vyhynutých druhov panujú dohady o jeho možnom prežívanie.[9] Zo tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia ešte pochádzajú dôveryhodné správy o existenciu druhu.[1] V 60. rokoch sa ornitológovia snažili tento druh objaviť podobne ako v dvadsiatych až tridsiatych rokoch pomocou kampaní, ale tentoraz neúspešne: nebola získaná žiadna potvrdená pozorovanie.[3] Papagája sa snažil nájsť austrálsky amatérsky ornitológ Alan Harding Lendon, ktorý tiež poslal Chisholmovi možnú fotografiu tohto vtáka urobenú údajne niekedy v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, avšak neuviedol miesto pozorovania; napríklad odborník na papagáje Joseph Forshaw ju preto považoval za podvrh. Záber je navyše natoľko nekvalitné, že podľa názoru austrálskej ornitoložky Penny Olsenovej sa môže jednať aj o hračku.[40]

Ďalšie údajná pozorovaní pochádzajú napríklad z roku 1983, a to severozápadne od Sundown National Park. O štyri roky neskôr bol vraj papagáj videný juhozápadne od parku. Niektoré záznamy o jeho uzretí pochádzajú aj z Nového Južného Walesu.[41] Roku 1990 vraj brisbaneský študent Chris Kiernan videl na dobytčie farme v Dawson Valley (namiesto 10 km vzdialené od miest niektorých pozorovaní Gilberta) tri samčekov a dve samičky speváčika rajského, o čom sa zmienil o dva roky neskôr vo svojej správe.[42] Vtáka sa neskôr snažili nájsť tri expedície, i preto, že ho študent dobre opísal, avšak márne.[43] Niektoré údajná pozorovaní sú datovaná aj v dvadsiatom prvom storočí; napríklad neoverené informácie o výskytu speváčika rajského v blízkosti Brisbane uverejnilo periodikum The Courier-Mail v auguste roku 2000.[44] o rok neskôr pochádza záznam o vtákovi v Dalby.[45]

Hoci posledný potvrdené pozorovanie pochádza z roku 1928, Medzinárodná únia ochrany prírody ho ešte roku 1988 zapísal na zoznam ohrozených druhov a až roku 1994 ho vyhlásil za vyhynutého. Napriek tomu je však naďalej vedený v prvý prílohe Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá obsahuje druhy, s ktorými je zakázaný medzinárodný obchod.[1] Tím spravujúci Queenslandské štátnej databázu voľne žijúcich druhov vyzval, aby mu prípadná nové pozorovania tohto druhu bola hlásená.[26] Aj keď je málo pravdepodobné, že by papagáj prekrásny bol znovu objavený, vylúčiť to nemožno. Napríklad iný druh, stále žijúci papagáj nočné (Pezoporus occidentalis), bol tiež považovaný za vyhynutého a znovuobjavený neskôr.[24]

Zachovalo sa len veľmi málo konzervovaných exemplárov v múzejných zbierkach.[46] V Austrálii je vlastní napríklad múzeá v Brisbane či Sydney, vo svete potom napríklad múzea v Osle, Paríži, Washingtone, Liverpoolu, Drážďanoch, New Yorku, Oxforde, Viedni, Manchestri alebo Bruselu.[22]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l m n Psephotellus pulcherrimus [online]. IUCN Red List of Threatened Species. Dostupné online. (po anglicky)
  2. SCHODDE, R.. Aves (Columbidae to Coraciidae). [s.l.] : Csiro Publishing, 1997. ISBN 0643060375, 9780643060371. S. 194.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Psephotus pulcherrimus — Paradise Parrot [online]. Australian Government, [cit. 2017-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b PRINS, H. H. T.. Invasion Biology and Ecological Theory - Insights from a Continent in Transformation. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1-107-03581-2. S. 74. (po anglicky)
  5. a b c d Paradise Parrot (Psephotus pulcherrimus) [online]. [Cit. 2017-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b FISHER, C. T.. A type specimen of The Paradise Parrot Psephotus pulcherrimus (Gould, 1845). Australian Zoologist, roč. 22, čís. 3, s. 10–12. Dostupné online [cit. 2017-06-16]. DOI10.7882/az.1986.002. (po anglicky)
  7. FULLER, Errol. Lost Animals: Extinction and the Photographic Record. Londýn : Bloomsbury Publishing Plc, 2013. [Dále jen Fuller 2013]. ISBN 978-1-4081-7215-5. S. 78.
  8. a b GOULD, John. Handbook to the Birds of Australia, svazek 2. Londýn : Oxfordská univerzita, 1865. S. 67−68. (po anglicky)
  9. a b Fuller 2013, s. 80.
  10. a b c d e f g h i j k l m n o p TAYLOR, Sue. John Gould’s extinct and endangered birds of Australia. Canberra : National Library of Australia, 2012. ISBN 9780642277657. Kapitola PARADISE PARROT, s. 153−155. (po anglicky)
  11. OLSEN, Penny. Glimpses of paradise : the quest for the beautiful parrakeet. Canberra : National Library of Australia, 2007. [Dále jen Olsen 2007]. ISBN 9780642276520. S. 25. (po anglicky)
  12. Olsen 2007, s. 1.
  13. a b Olsen 2007, s. 5.
  14. a b Olsen 2007, s. 29.
  15. Olsen 2007, s. 27.
  16. Olsen 2007, s. 43.
  17. Olsen 2007, s. 47.
  18. Olsen 2007, s. 44.
  19. a b Parrots of the World. Princeton : Princeton University Press, 2010. ISBN 9780691142852. (po anglicky)
  20. a b Olsen 2007, s. 68.
  21. Olsen 2007, s. 70.
  22. a b c d e f HUME, J. P.. Excint Birds. [s.l.] : A. C. Black, 2012. ISBN 1408158612, 9781408158616. S. 173. (po anglicky)
  23. a b OLSEN, Penny. Museum specimens of the Paradise Parrot [online]. [Cit. 2017-06-19]. Dostupné online.
  24. a b c d CEBALLOS, Gerardo. The annihilation of nature : human extinction of birds and mammals. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2015. ISBN 9781421417196, 1421417197. S. 38.
  25. CAMPBELL, Iain. Birds of Australia: A Photographic Guide. Princeton : Princeton University Press, 2014. ISBN 1400865107, 9781400865109. S. 196.
  26. a b Paradise parrot [online]. Queensland Government, [cit. 2017-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. Olsen 2007, s. 113.
  28. Olsen 2007, s. 111.
  29. a b Cyril Henry Harvey Jerrard's unpublished article 'Paradise Parrot', 1924 [online]. [Cit. 2017-06-21]. Dostupné online.
  30. a b Olsen 2007, s. 114 .
  31. a b Golden-shouldered parrot (Psephotus chrysopterygius) [online]. Arkive.org. Dostupné online. (po anglicky)
  32. Olsen 2007, s. 115.
  33. a b Olsen 2007, s. 116.
  34. Olsen 2007, s. 120.
  35. Olsen 2007, s. 75.
  36. a b c Fuller 2013, s. 83.
  37. Olsen 2007, s. 137.
  38. a b Fuller 2013, s. 84-86.
  39. ELLIS, Richard. No turning back : the life and death of animal species. New York : HarperCollins, 2004. ISBN 0060558032. S. 166. (po po anglicky)
  40. Olsen 2007, s. 198-199 .
  41. Olsen 2007, s. 206.
  42. Olsen 2007, s. 167.
  43. Olsen 2007, s. 177.
  44. Olsen 2007, s. 207.
  45. Olsen 2007, s. 209.
  46. Paradise Parrot [online]. Sydney : Australian Museum. Dostupné online. (po po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • OLSEN, Penny. Glimpses of paradise : the quest for the beautiful parrakeet. Canberra : National Library of Australia, 2007. ISBN 9780642276520. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • Psephotus pulcherrimus — Paradise Parrot [online]. Australian Government. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papoušek překrásný na českej Wikipédii.