Rehoľné pravidlá

Rehoľné pravidlá (iné pomenovania regula (rehoľa), konštitúcie) sú súborom pravidiel pre asketický život založený na evanjeliových radách chudoby, čistoty a poslušnosti, ktoré potvrdila cirkevná autorita, a ktoré sa osoby zasväteného života dobrovoľne zaviazali dodržiavať.

V rímskokatolíckej cirkvi sú známe najmä:

• regula sv. Augustína
• regula sv. Benedikta
• regula sv. Františka z Assisi
• konštitúcia sv. Ignáca z Loyoly

Vo východných cirkvách je najviac rozšírená regula sv. Bazila Veľkého. V byzantskej epoche bolo rozšírených mnoho monastierskych pravidiel. Ale najvýznamnejšie boli jeruzalemské a studitské.

Jeruzalemské pravidlá (pravidlá prepodobného Sávu Posväteného) – boli ovplyvnené pravidlami sv. Pachomia a sv. Bazila Veľkého. Boli napísané pre mníchov, ktorí žili v rozptýlených jaskyniach – kéliách a v cerkvi sa schádzali spolu iba na spoločných bohoslužbách.

Studitské pravidlá (pravidlá prepodobného Teodora Studitu) – boli napísané pre mníchov žijúcich v mestskom monastieri pod vedením jedného igumena. Na Rusi ich zaviedol prepodobný Teodóz Pečerský v Kyjevo-Pečerskej lavre.