Robert Ľudvigovič Bartini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Robert Ľudvigovič Bartini
taliansky letecký konštruktér a vedec

Narodenie 14. máj 1897
Fiume, Taliansko (teraz Rijeka, Chorvátsko)
Úmrtie 6. december 1974 (77 rokov)
Moskva, Rusko
Bartini VVA-14 v leteckom múzeu v Monine

Robert Ľudvigovič Bartini alebo Roberto Oros di Bartini (* 14. máj 1897, Fiume, Taliansko (teraz Rijeka, Chorvátsko) – † 6. december 1974, Moskva) bol letecký konštruktér a vedec.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Bartini sa stal členom talianskej komunistickej strany v roku 1921. Dôstojnícku školu ukončil v roku 1916, pilotnú školu 1921 a milánsky polytechnický inštitút v roku 1922. Po fašistickom prevrate v Taliansku v roku 1923, emigroval do ZSSR. Pracoval na niekoľkých inžinierskych a veliteľských pozíciach v sovietskom letectve a Červenej armáde . V roku 1928 sa stal vedúcim vývoja experimentálneho obojživelného lietadla.

V roku 1938 (niekde sa uvádza rok 1937), bol uväznený a v rámci čistiek prebiehajúcich v tridsiatych rokoch, prepustený bol až v roku 1946.V priebehu druhej svetovej vojny pracoval v konštrukčných kanceláriach TsKB 29 a OKB-86 (obe boli pod správou NKVD) tu vytvoril dva projekty raketových prepadových stíhacích lietadiel označené ako „R“ a „R-114“, pričom obe mali projektovanú rýchlosť cez 1 Mach, realizácia neprekročila štádium projektu. Bartini bol rehabilitovaný v roku 1956.

Je tiež autorom viacerých prác z odborov ako: aerodynamika, dynamika letu, a teoretická fyzika.

Letecký konštruktér[upraviť | upraviť zdroj]

  • DAR - hydroplán s dlhým doletom (určený pre polárny prieskum )
  • Stal-6 – držal svetový rýchlostný rekord (420 km/h v roku 1933)
  • Er-2 – rýchly dvojmotorový bombardér z roku 1940, existovalo viac verzií, jedna z mála Bartiniho konštrukcií, ktorá sa dostala do výroby (vyrobených okolo 320 kusov)
  • A-57 – revolučný projekt strategického bombardéra, neprekročil štádium projektu
  • VVA-14 – ultranekonvenčná amfíbia, založená na využití tzv. „prízemného efektu“, projektovaná ako protiponorkové lietadlo

Vedec[upraviť | upraviť zdroj]

Venoval sa kozmológii, fyzike elementárnych častíc, filozofii vedy.

Letectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sergej Pavlovič Koroľov nazval Bartiniho svojim učiteľom. Spolupracoval s viacerými významnými sovietskymi leteckými konštruktérmi ako Sergej Vladimirovič Iľjušin, Oleg Antonov, Vladimir Michajlovič Mjasiščev, Alexander Sergejevič Jakovlev a mnoho ďalších.


Kľúčové fyzikálne vedecké Bartiniho práce:

  • A Parity Between Physical Sizes in the Reports of the Academy of Sciences. 1965., t.163, Nr.4 («Доклады Академии наук» (1965г., т. 163, №4)), and
  • Some Parities Between Physical Constants in the collection Problems of the Theory of Gravitation and Elementary Particles. Atomizdat, 1966., p. 249-266) (сборник «Проблемы теории гравитации и элементарных частиц» (М., Атомиздат, 1966г., стр. 249-266).

Ďalšie čítanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dejiny leteckého konštruktérstva v ZSSR" od Vadima Borisoviča Šavrova „История конструкций самолетов в СССР“ ISBN 5-217-00477-0

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] (v ruštine)
  • [2] (v ruštine)
  • [3] (po anglicky)