Preskočiť na obsah

Lev XIV.

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Robert Francis Prevost)
Lev XIV.
Leo XIV.
267. rímsky biskup
Lev XIV. v roku 2025
Lev XIV. v roku 2025
Erb Lev XIV.
 In Illo uno unum
V ňom jednom jedno
Lev XIV. - podpis
Štát pôsobeniaSpojené štáty USA
Peru Peru
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Pontifikát
8. máj 2025 – súčasnosť
Predchodca František
prefekt Dikastéria pre evanjelizáciu
8. máj 2025 – súčasnosť
Predchodca František
Predchádzajúce funkcie
  • generálny prior Rádu augustiniánov
    (2001 – 2013)
  • biskup v Chiclayo
    (2014 – 2023)
  • prefekt Dikastéria pre biskupov
    (2023 – 2025)
  • predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku
    (2023 – 2025)
Biografické údaje
Občianske menoRobert Francis Prevost
Narodenie14. september 1955 (70 rokov)
Chicago, Spojené štáty
Alma materVillanova University
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRád svätého Augustína
Vstup1. september 1977 (21 rokov)
Večné sľuby29. august 1981 (25 rokov)
Diakon
Svätenie10. september 1981 (25 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka19. jún 1982 (26 rokov)
Rím
Jean Jadot
arcibiskup titulárnej arcidiecézy Zuri
Biskup
Menovanie3. november 2014 (59 rokov)
František
Konsekrácia12. december 2014 (59 rokov)
Chiclayo
SvätiteľJames Patrick Green
arcibiskup titulárnej arcidiecézy Altinum, apoštolský nuncius v Peru
SpolusvätiteliaJesús Moliné Labarte
(emeritný) biskup v Chiclayo
Salvador Piñeiro García-Calderón
arcibiskup v Ayacucho
Kardinál
Menovanie30. september 2023 (68 rokov)
František
Stupeňkardinál-diakon
(2023 – 2025)
kardinál-biskup
(2025 – 2025)
Titulárny kostolSanta Monica
Albano
Pápež
Voľba8. máj 2025 (69 rokov)
Intronizácia18. máj 2025 (69 rokov)
Odkazy
Lev XIV. na vatican.va
Spolupracuj na Commons Lev XIV.
Kompletný zoznam pápežov

Lev XIV. (vlastným menom Robert Francis Prevost, OSA; * 14. september 1955, Chicago[1]) je 267. pápežom Katolíckej cirkvi a hlavou mestského štátu Vatikán. Je prvým pápežom zo Severnej Ameriky a USA.

Pred jeho zvolením za pápeža pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, augustiniánsky rehoľník a misionár v Peru. V rokoch 2001 až 2013 slúžil ako generálny predstavený Rádu svätého Augustína. V roku 2014 bol vysvätený za biskupa a do roku 2023 viedol peruánsku diecézu Chiclayo. V roku 2023 ho pápež František menoval za prefekta Dikastéria pre biskupov a v tom istom roku ho menoval kardinálom.

Za pápeža bol zvolený 8. mája 2025 v konkláve po smrti pápeža Františka. Pápežské meno Lev si vybral najmä pre inšpiráciu pápežom Levom XIII., ktorý sa vo svojej encyklike Rerum novarum venoval sociálnej otázke v kontexte prvej veľkej priemyselnej revolúcie.[2] Lev XIV. sa stal prvým pápežom pochádzajúcim zo Spojených štátov amerických, zároveň aj prvým pápežom s Peruánskym občianstvom a prvým pápežom z augustiniánskej rehole.[3]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Dom v ktorom Lev XIV. vyrastal, Dolton, Illinois, Spojené štáty

Robert Francis Prevost sa narodil 14. septembra 1955 v Mercy Hospital v štvrti Bronzeville v Chicagu v americkom štáte Illinois matke Mildred Prevostovej, rodenej Martínezovej, a otcovi Louisovi Mariusovi Prevostovi, veteránovi amerického námorníctva z druhej svetovej vojny. Jeho otec bol talianskeho a francúzskeho pôvodu. Jeho matka bola dcérou rodičov kreolského pôvodu z Louisiany afrického, francúzskeho a španielskeho pôvodu. Má dvoch starších bratov, Louisa a Johna.[4][5]

Vyrastal v Doltone v štáte Illinois, na predmestí hraničiacom s južným okrajom Chicaga. Vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie chodil do školy, spieval v zbore a slúžil ako miništrant. Stredoškolské vzdelanie ukončil na strednej škole St. Augustine Seminary High School v Hollande v štáte Michigan v roku 1973.

V roku 1977 získal bakalársky titul z matematiky na augustiniánskej Villanova University na predmestí Philadelphie.[6] V roku 1982 získal titul magister teológie na Catholic Theological Union v Chicagu, následne licenciát kánonického práva (1984) a doktor kánonického práva (1987) na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského v Ríme. Jeho dizertačná práca mala názov „Úloha miestneho priora v Ráde svätého Augustína“. Univerzita Villanova mu v roku 2014 udelila čestný titul doktor humanitných vied.[7]

Hovorí po anglicky, španielsky, taliansky, francúzsky a portugalsky a vie čítať po latinsky a nemecky.[8]

Začiatok služby v Cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Do augustiniánskeho noviciátu vstúpil 1. septembra 1977. Noviciát strávil v meste St. Louis a po roku zložil prvé rehoľné sľuby, dňa 2. septembra 1978.[9] V ďalšej formácii na kňazskú službu pokračoval v Chicagu. Popri štúdiu na čiastočný úväzok vyučoval matematiku na Mendel College Prep High School a príležitostne zastupoval aj fyziku na St. Rita of Cascia High School.[10]

Doživotné rehoľné sľuby zložil 29. augusta 1981. Následne bol poslaný do Ríma študovať kánonické právo. V augustiniánskom kolégiu sv. Moniky v Ríme prijal kňazskú vysviacku 19. júna 1982 z rúk mons. Jeana Jadota, ktorý bol v tom čase pro-prezident Pápežskej rady pre nekresťanov (dnes Dikastérium pre medzináboženský dialóg).[1]

Misie v Peru

[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte počas štúdia doktorátu v rokoch 1985 – 1986 bol Robert Francis Prevost poslaný na misie do mesta Chulucanas v regióne Piura v Peru. Potom sa vrátil do Ríma dokončiť doktorát z kánonického práva a po jeho obhájení v roku 1987 sa vrátil do USA, kde bol zvolený za riaditeľa pre povolania a misie augustiniánskej provincie „Matky Dobrej rady“ v Olympia Fields, v štáte Illinois (USA). Už v roku 1988 bol však opäť vyslaný na misie do Peru, tentoraz do mesta Trujillo ako riaditeľ projektu formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Pôsobil tam aj ako prior komunity, formačný riaditeľ a súdny vikár v arcidiecéze Trujillo (1989 – 1998). Súčasne bol aj profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie v kňazskom seminári „San Carlos e San Marcelo“.[1]

Popri týchto povinnostiach v peruánskom meste Trujillo bol Robert Francis Prevost aktívny aj v pastorácii. Venoval sa veriacim v chudobnej štvrti na okraji mesta, kde pomohol založiť farnosť sv. Rity z Cascie.[11] Neskôr v rokoch 1992 až 1999 bol aj administrátorom farnosti Panny Márie z Monserratu.[1]

Prevost v roku 2012 ako generálny prior Rádu svätého Augustína

Generálny prior augustiniánov

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 sa vrátil do Chicaga, kde bol zvolený za provinciála provincie „Matky Dobrej rady“. Po dva a pol roku ho generálna kapitula zvolila za generálneho priora, ktorým bol až do septembra 2013. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol vychovávateľ profesov a provinciálny vikár.

Katedrála v Chiclayo, kde bol Lev XIV. diecéznym biskupom

Biskup v Chiclayo

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František ho 3. novembra 2014 vymenoval za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a povýšil do hodnosti titulárneho biskupa sufránneho. Biskupskú vysviacku prijal 12. decembra toho istého roku a 26. septembra 2015 bol vymenovaný za diecézneho biskupa. V rokoch 2020 až 2021 bol tiež administrátorom diecézy Callao.[1]

Prefekt Dikastéria pre biskupov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František ho 30. januára 2023 menoval prefektom Dikastéria pre biskupov s titulom arcibiskup – emeritný biskup v Chiclayo. Súčasne bol vymenovaný za predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.[12] Do úradu nastúpil 12. apríla 2023.[13] Ako prefekt jedného z najdôležitejších vatikánskych dikastérií zohral kľúčovú úlohu pri hodnotení a odporúčaní kandidátov na biskupov na celom svete, čím sa zároveň stal viac známym v rámci Katolíckej cirkvi.[14] Za jeho nástupcu bol 26. septembra 2025 vymenovaný arcibiskup Filippo Iannone. [15]

Kardinál

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František ho v konzistóriu 30. septembra 2023 vymenoval za kardinála – diakona s titulárnou diakoniou Santa Monica.[16] 6. februára 2025 ho pápež František povýšil na kardinála – biskupa s titulárnym kostolom Albano.[17]

Veľmajster Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu Fra’ John Dunlap ho 11. februára 2025 prijal za člena Maltézskeho rádu v hodnosti Bailiff Veľkého Kríža Cti a Oddanosti.[18]

Pápež

[upraviť | upraviť zdroj]
Lev XIV. zdraví veriacich po svojom zvolení za pápeža, 8. máj 2025

Vo štvrtok 8. mája 2025 bol na konkláve kardinálov v štvrtom kole hlasovania zvolený za 267. pápeža, pričom prijal meno Lev XIV.[1] Nebol považovaný za favorita, ale ako spojenec pápeža Františka bol vnímaný ako kompromisný kandidát. Po prijatí svojho zvolenia a odchode zo Sixtínskej kaplnky objal kardinálov.[19]

Pápežské meno Lev XIV. je podľa riaditeľa tlačovej kancelárie Svätej stolice Mattea Bruniho jasným a zámerným odkazom na pápeža Leva XIII., autora encykliky Rerum Novarum z roku 1891. Tento dokument znamenal začiatok modernej sociálnej doktríny Cirkvi.[20] Pápež sa objavil v tradičnej pápežskej červenej štóle a mozzette, rúchach, ktoré pápež František pri zvolení v roku 2013 nemal oblečené. Potom predniesol svoj prvý prejav v taliančine a španielčine a udelil požehnanie Urbi et Orbi v latinčine.[21]

Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu 10. mája 2025 na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu. Vyjadril sa, že pápež je „pokorný služobník Boha a bratov, nič viac“. Potvrdil, že chce pokračovať v línii Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorej kráčal aj pápež František a jeho predchodcovia. Osobitne zdôraznil snahu venovať sa misijnému poslaniu Cirkvi, synodalite, načúvaniu sensus fidei veriacich, starostlivosti o posledných a odvrhnutých a odvážny dialóg so súčasným svetom. Vývoj umelej inteligencie označil ako jednu z dôležitých výziev dnešnej doby, ktoré so sebou prinášajú aj nové otázky ohľadom ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.[2]

18. mája 2025 odslúžil pred bazilikou svätého Petra (lat. Basilica Sancti Petri) inauguračnú svätú omšu na námestí sv. Petra (lat. Piazza San Piettro). Táto omša bola oficiálnym začiatkom pontifikátu pápeža Leva XIV. Počas nej mu boli odovzdané pálium a rybársky prsteň ako znaky jeho pastierskeho poslania a apoštolskej moci, ktoré boli zverené apoštolovi Petrovi.[22]

Katolícka cirkev na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Menovanie nových biskupov a ordinárov

Biskup Dátum menovania Úrad
Mons. Pavol Šajgalík OFMCap. 27. máj 2025 Ordinariát OS a OZ SR ordinár
Mons. Milan Lach 6. marec 2026 Bratislavská eparchia eparchiálny biskup

Znak

[upraviť | upraviť zdroj]

Po svojom vymenovaní za biskupa si zvolil osobný znak. Štít je delený pošikmo, v pravej modrej polovici strieborná ľalia, v ľavej striebornej kniha prirodzenej farby, na ktorej leží červené horiace srdce prestrelené červeným šípom. Strieborná ľalia v modrom poli je odkazom na diecézu Chiclayo, ktorej patrónkou je Panna Mária vo svojom nepoškvrnenom počatí, kniha s horiacim srdcom je znakom augustiniánskeho rádu.

Tento znak si zachoval aj ako arcibiskup a kardinál. Menili sa iba honosné kusy. Heraldické figúry si ponechal aj v pápežskom znaku, významnejšou zmenou prešla len farba stuhy s heslom, a to zo zlatej na striebornú. Rovnako ako Benedikt XVI. a František do svojho znaku umiestnil mitru namiesto tiáre.

Lev XIV. a Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Lev XIV. bol viackrát na Slovensku ešte v pozícii generálneho predstaveného augustiniánov. V roku 2005 navštívil kláštor augustiniánov v Košiciach.[23] Slovensko plánoval navštíviť ako kardinál aj v roku 2025 – v Košiciach mal 1. júna slúžiť svätú omšu, v júli plánoval navštíviť Levoču, kde mal byť hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej omše na Mariánskej hore, ale aj júlovú Cyrilo-metodskú púť v Nitre.[24]

Apoštolské cesty Leva XIV.

[upraviť | upraviť zdroj]
Dátum Cieľ
2025
30. november  – 2. december 2025 Turecko Turecko
Libanon Libanon
2026
28. marec 2026 Monako Monako
13. apríl  – 23. apríl 2026 Alžírsko Alžírsko
Kamerun Kamerun
Angola Angola
Rovníková Guinea Rovníková Guinea
6. jún  – 12. jún 2026 Španielsko Španielsko
     Zatiaľ neuskutočnená cesta

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 NEWS, Vatican. Krátky životopis Leva XIV. [online]. vaticannews.va, 2025-05-08 19:23, rev. 2025-05-08, [cit. 2025-05-08]. Dostupné online.
  2. 1 2 Príhovor pápeža Leva XIV. kardinálom: Zmŕtvychvstalý je ten, kto chráni a vedie [online]. 2025-05-10, [cit. 2025-05-10]. Dostupné online.
  3. ↑ AFP, Alexandria Sage. Soft-spoken Prevost is first pope from the US (and Peru) [online]. Buenos Aires Times, 2025-05-08, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope [online]. Chicago Sun-Times, 2025-05-03, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ BOSMAN, Julie; SMITH, Mitch. Pope Leo XIV Grew Up in the Chicago Area. The New York Times, 2025-05-08. Dostupné online [cit. 2025-05-09]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  6. ↑ Rinunce e nomine [online]. press.vatican.va, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online.
  7. ↑ MERVOSH, Sarah. The Pope Is a Graduate of Villanova, Where the Church Bells Won’t Stop Ringing. The New York Times, 2025-05-08. Dostupné online [cit. 2025-05-09]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  8. ↑ WHITE, Christopher. The first American pope? This cardinal has the best chance of making history in this conclave [online]. National Catholic Reporter, [cit. 2025-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Former OSA Prior General Now a Bishop in Peru [online]. Augustinians of the Province of Australasia, 2014-12-13, [cit. 2025-05-10]. Dostupné online.
  10. ↑ FITZPATRICK, Lauren. From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope [online]. Chicago Sun-Times, 2025-05-03, [cit. 2025-05-10]. Dostupné online.
  11. ↑ Peruvians celebrate election of Pope Leo XIV in a parish he helped to build [online]. Africanews, 2025-05-08, [cit. 2025-05-10]. Dostupné online.
  12. ↑ Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi e Presidente della Pontificia Commissione per l’America Latina e Nomina del successore [online]. . Dostupné online.
  13. ↑ Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi [online]. . Dostupné online.
  14. ↑ U.S. cardinal's résumé, demeanor land him on 'papabile' lists [online]. 2025-04-30, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Rinunce e nomine, 26.09.2025 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  16. ↑ Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 30.09.2023 [online]. . Dostupné online.
  17. ↑ Promozione all’Ordine dei Vescovi dell’Em.mo Card. Robert Francis Prevost, O.S.A. [online]. . Dostupné online.
  18. ↑ Insignia of Bailiff Grand Cross of Honour and Devotion conferred on Cardinal Robert Francis Prevost [online]. Sovereign Military Order of Malta, [cit. 2025-05-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ PELLETIER, Kaydi; NG, Sarah. Pope Robert Prevost chosen: Live updates, reactions, photos, more [online]. 2025-05-08, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Matteo Bruni: Pope Leo XIV's name choice highlights the Church's mission - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2025-05-08, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Pope Leo XIV: American calls for "peace" as new leader of Catholic Church [online]. Newsweek, 2025-05-08, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ CAMPISI, Tiziana; JARÁBEK, Martin. Začiatok v Petrovom úrade pápeža Leva XIV. – slávnostná liturgia plná znakov a symbolov [online]. Vaticannews.va, [cit. 2025-05-18]. Dostupné online.
  23. ↑ BREZÁNI, Juraj; HOLKA, Marek. Kto je nový pápež: Chce budovať mosty dialógom, má blízko k Františkovi a plánoval cestu na Slovensko. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-05-08. Dostupné online [cit. 2025-05-09]. ISSN 1336-720X.
  24. ↑ GAZDA, Imrich; RÁBARA, Pavol. Novým pápežom je Robert Prevost Prvý americký pápež si zvolil meno Lev XIV.. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-05-08. Dostupné online [cit. 2025-05-09]. ISSN 1336-720X.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HENNING, Christophe. Lev XIV. : Nečakaný nástupca. Bratislava : Lúč, 2025. 176 s. ISBN 978-80-8179-273-1.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev XIV.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Predchodca:
František		 Pápežský znak Pápež
Lev XIV.
(zoznam)		 Pápežský znak Nástupca:
–
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lev_XIV.&oldid=8195077“