Roberto Marcelo Levingston

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Roberto Marcelo Levingston
Roberto Marcelo Levingston
Roberto Marcelo Levingston, podpis
30. prezident Argentínskej republiky
(de facto)
V úrade
18. jún 1970 – 23. marec 1971
Predchodca Juan Carlos Onganía (de facto)
Pedro Gnavi (de facto)
(vládol prechodne ako vrchný veliteľ vojenskej chunty od 8. júna do 18. júna 1970)
Alejandro Agustín Lanusse (de facto)
Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. január 1920
San Luis, Argentína
Úmrtie18. jún 2015 (95 rokov)
Buenos Aires, Argentína
Alma materNárodná vojenská akadémia
Profesiavojak, pedagóg
Národnosťargentínska
Rodina
Manželka
Bety Nelly Andrésová Llanaová
DetiRoberto Antonio
María Cristina
Alberto Marcelo
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRoberto Marcelo Levingston
(multimediálne súbory)

Roberto Marcelo Levingston Laborda (* 10. január 1920, San Luis – † 18. jún 2015, Buenos Aires) bol argentínsky politik, vojak a pedagóg. 18. júna 1970 sa stal (de facto) 30. prezidentom Argentínskej republiky po vojenskom prevrate, ktorý zvrhol predchádzajúcu vojenskú vládu generála Juana Carlosa Onganíu. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 35. prezidenta krajiny. Pôsobil v argentínskej armáde, dosiahol hodnosť brigádneho generála.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste San Luis v rovnomennej provincii do rodiny škótskeho, francúzskeho a španielskeho pôvodu. V roku 1938 začal študovať na Národnej vojenskej akadémii, následne po jej absolvovaní bol zaradený ku kavalérii. V roku 1948 bol povýšený do hodnosti kapitána, pričom od tohto obdobia začal pôsobiť na ministerstve vojny. Po dvoch rokoch začal pôsobiť vo vojenskej tajnej službe. V roku 1956 bol povýšený už na podplukovníka a od nasledujúceho roka pôsobil ako pedagóg na Vysokej vojenskej škole.[1] V roku 1957 pôsobil krátko ako vojenský atašé v USA. Na konci roka 1960 bol povýšený do hodnosti plukovníka a začal pôsobiť vo veliteľstve 3. armádneho zboru, neskôr sa vrátil znova do vojenskej tajnej služby. V roku 1963 začal pôsobiť v generálnom štábe pozemných síl. Následne sa stal riaditeľom Logistickej školy generála Lemosa, potom bol pridelený k americkému vojenskému atašé. V roku 1966 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a v nasledujúci rok sa vrátil do generálneho štábu pozemných síl, súčasne znova pôsobil vo vojenskej tajnej službe, no už ako jej veliteľ. Od januára 1969 do júna 1970 pôsobil opäť v USA ako vojenský atašé.[2]

Od roku 1966 vládol v Argentíne generál Juan Carlos Onganía ako prezident de facto po vojenskom prevrate. Jeho vláda však postupne začala vyvolávať kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii občianske nepokoje. Zhoršenie situácie pre prezidenta začalo 29. mája 1970, kedy bol unesený bývalý prezident generál Pedro Eugenio Aramburu ľavicovou gerilovou organizáciou Montoneros. Únoscovia okrem iného požadovali navrátenie tela bývalej prvej dámy Evy Perónovej, ale potom, čo vláda ich požiadavky nesplnila, únoscovia Aramburua zastrelili. Objavili sa však aj podozrenia, že bývalého prezidenta nechal zavraždiť sám Onganía, lebo sa obával, že by armáda mohla Aramburua presadiť na jeho miesto.[3] Vražda bývalého prezidenta veľmi oslabila postavenie Onganíu, na čo už reagovali ozbrojené sily a 8. júna 1970 ďalším vojenským prevratom prezidenta zosadili. Prevrat nariadil generál Alejandro Agustín Lanusse, ktorý bol vrchným veliteľom ozbrojených síl. Na čelo krajiny sa dostal admirál Pedro Gnavi, ktorý prechodne vládol do 18. júna, kedy bol za prezidenta prekvapivo vymenovaný práve generál Levingston, ktorý však bol pre verejnosť úplne neznámou osobou. Levingston chcel vykonávať politickú agendu, ktorú presadzovali ozbrojené sily.[4] V skutočnosti si však chcel získať ľudovú podporu a tak nechal zvýšiť mzdy. Jeho ekonomické opatrenia však situáciu iba zhoršili, vyvolali zvýšenie inflácie, zníženie zahraničného kapitálu a obnovili nespokojnosť obyvateľstva, ktoré požadovalo obnovu demokratického systému. Na to tlačili aj politické strany a Perónisti. Odbory následne vyvolali sériu štrajkov, ktoré ochromili krajinu a vyvolali ďalšie masové protesty po celej krajine, ktoré armáda veľmi tvrdo potlačila. Generálny štáb ozbrojených síl na túto situáciu reagoval 23. marca 1971, keď vyzval Levingstona na rezignáciu. Na jeho miesto nastúpil vrchný veliteľ ozbrojených síl generál Alejandro Agustín Lanusse. Po regiznácii už v politickom živote nepokračoval, zomrel v júni 2015 vo veku 95 rokov v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Roberto Marcelo Levingston [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  2. Roberto Marcelo Levingston [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  3. Roberto Marcelo Levingston [online]. ecured.cu/, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  4. Roberto Marcelo Levingston [online]. laguia2000.com, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  5. Murió Roberto Marcelo Levingston [online]. anacion.com.ar, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]