Rudolf Ferko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Ferko
slovenský filmový kameraman, režisér a spisovateľ
Narodenie17. apríl 1933 (86 rokov)
Prešov, Slovensko
Národnosťslovenská

Rudolf Ferko (* 17. apríl 1933, Prešov) je slovenský filmový kameraman, režisér a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rudolf Ferko vyštudoval prešovské gymnázium. Už počas štúdia na strednej škole náruživo kreslil. Stal sa tu vášnivým fotografom a bol členom redakcie skautského mládežníckeho časopisu. Na strednej škole sa zoznámil s Jirkom Ostermannom, Miloslavom Urbanom, alebo Štefanom Kamenickým. Na Barrandove absolvoval povinnú školskú prax a bol svedkom nakrúcania filmu Císařův pekař a pekařův císař (r. Martin Frič, 1951). Študoval na vyššej filmovej škole v Prahe a absolvoval ju v roku 1954. Po škole odišiel pracovať do Spravodajského filmu v Bratislave, v ktorom zotrval vyše 40 rokov. Pracoval tu ako kameraman a režisér. Zaujímal sa o architektúru. Bol vášnivým cestovateľom. Po rozpade filmovej tvorby počiatkom deväťdesiatych rokov si založil vlastnú firmu na výrobu filmov, ktorá fungovala tri roky.

Spravodajský film[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobil tu od polovice päťdesiatych rokov do konca rokov osemdesiatych, čiže vyše 40 rokov, ako kameraman a patril medzi najúspešnejších tvorcov filmových Týždenníkov. V Spravodajskom filme mal vyčlenené nasledovné sféry. Výtvarníctvo, školstvo, kultúra, zdravotníctvo, príroda a architektúra. Nakrúcal tu aj musilky, čo boli reportáže o žatvách. V roku 1971 sa začal venovať réžii. Ako kameraman pracoval v Spravodajskom filme s režisérmi ako Rudolf Urc (Človek z Málinca, 1959; V mene života, 1960; Nedokončená kronika, 1967 a i.), Milan Černák (Bližšie k hviezdam, 1960; O pohár národov, 1960 a i.), Vladimír Kubenko (ČSSR – Škótsko, 1961; Insitné umenie, 1966; Stretnutie s Tunisom, 1967 a i.), Ladislav Kudelka (Dnešok slovenského filmu, 1965; Koľko ich je?, 1965; Čierna a červená, 1967; Dvanásť storočí umenia, 1967; Akí sme, 1968; Žijú v palácoch, 1968; Bôle a nádeje, 1969; Bratislavský hrad, 1970 a i.). Bol režisérom snímok Deň v Alma Ate (1971), Čo o nich nevieme (1973), Afrika ´77 (1977), Než nastanú dažde (1978), Saharské memento (1981), Film o filme (1986) a ďalších. Ako kameraman nasnímal od 700 do 1000 filmov a šotov.[1]

Charakteristika tvorby a spôsob práce[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka stredoškolským koníčkom, kresleniu a fotografovaniu, sa neskôr ako kameraman sústredil na výtvarnú zložku práce s kamerou. Rudolf Ferko si zábery rozkresľoval vopred, podobne, ako napríklad Juraj Jakubisko. Ovplyvnila ho sovietska filmová avantgarda. V Spravodajskom filme pracoval s kamerami Arriflex, alebo Bell Howell. V Žurnály točil filmy podľa presne stanovenej metráže. Jeho práca s kamerou bola pocitová, vnútorná, subjektívna. Často musel s kamerou behať, plaziť sa, skákať, ale aj ísť do vody, na rozdiel od väčšiny kameramanov, preferujúcich statickú kameru. Strihač Maximilián Remeň jeho zábery spájal dynamickými strihmi. Rudolf Ferko sa zaujímal o architektúru a výsledkom boli filmy o parížskom sídlisku La Défense, ktoré sa mu podarilo kontrapunkticky zobraziť k našim šedivým sídliskám. Svoj cit pre architektúru a zachytenie atmosféry využil aj pri natáčaní temnejších zákutí Prahy, kde chcel vyjadriť jej všednejšiu tvár. So záujmom o architektúru súvisí aj kritický film o kultúrnych domoch. Venoval sa aj kritickým dokumentom. Napríklad dokument o nemocnici v Čadci, dokument o chudobných maloroľníkoch na Kopaniciach pri Trenčíne, umierajúcich od hladu. Dôležitým v jeho kariére bol film Čierne dni (1968, r. L. Kudelka), kde zúročil svoje takmer až akrobatické spôsoby nakrúcania. Od 21. augusta 1968 tri až štyri dni točil kamerou po uliciach v ruke a nakrúcal. Udalosti točil veľkými, nepraktickými Ariflexkami. Kráčal za ľuďmi a točil tak, aby ho nebolo vidno. Ľudia ho kryli. Tieto zábery sa objavili potom vo filme Čierne dni. Točil po izbách v bytoch, alebo na strechách. Točil aj preoblečený za sedliaka. Mal mikrobus značky Barkas, ktorý potiahol čiernou plachtou na zadnej strane auta, urobil doňho diery a cez ne točil. Priložil k nim optiku na čisté sklá a mohol snímať tak, aby ho nikto nevidel. Materiál sa ihneď posielal do Viedne a odvysielal v tamojšej televízii.[2]

Výber z tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Kameramanská filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

réžia Rudolf Urc

  • Človek z Málinca (1959)
  • V mene života (1960)
  • Nedokončená kronika (1967)

réžia Milan Černák

  • Bližšie k hviezdam (1960)
  • O pohár národov (1960)

réžia Vladimír Kubenko

  • ČSSR – Škótsko (1961)
  • Insitné umenie (1966)
  • Stretnutie s Tunisom (1967)

réžia Ladislav Kudelka

  • Dnešok slovenského filmu (1965)
  • Koľko ich je ? (1965)
  • Čierna a červená (1967)
  • Dvanásť storočí umenia (1967)
  • Akí sme (1968)
  • Žijú v palácoch (1968)
  • Bôle a nádeje (1969)
  • Bratislavský hrad (1970)

réžia Štefan Orth

  • Jubileum pórobetónu (1971)
  • Kde ani čary nepomôžu (1965)

Iné spolupráce

  • Byt (r. Vladimír Čech, 1960)
  • Mimoškolské vzdelanie (r. Štefan Kamenický, 1965)
  • Naváranie valcov (r. Štefan Bujna, 1962)
  • Nešťastie chodí po cestách (r. Michal Rábek, 1966)
  • Ostrov slobody (r. Emil Fornay, 1978)

Režisérska filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Deň v Alma Ate (1971)
  • Aká si architektúra naša (1973)
  • Sonda (1973)
  • Čo o nich nevieme (1973)
  • Afrika ´77 (1977)
  • Než nastanú dažde (1977)
  • Saharské memento (1981)
  • Obetónovaný oceľový skelet (1981)
  • Film o filme (1986)
  • 30. máj slobody (1975)
  • Roky tradícií roky rozvoja (1982)

Spisovateľská tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Takmer desať, ba aj viac miliónov... (Grafias multimedia, 2004)
  • Príbehy pravdivé i vymyslené (elektronicky 2014)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://www.artforum.sk/katalog/57766/takmer-desat-ba-aj-viac-milionov
  2. http://ftf.vsmu.sk/files/ORALHISTORY_RUDOLF_FERKO.pdf

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]