Rue Louis-le-Grand
| Rue Louis-le-Grand | |
| ulica/námestie | |
_-_2021-06-14_-_2.jpg) | |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Mesto | Paríž |
| Štvrť | Gaillon |
| Obvod | 2. obvod |
| Súradnice | 48°52′08″S 2°19′57″V / 48,8688°S 2,33258°V |
| Dĺžka | 370 m |
| Šírka | 15 m |
| Začína na | 16, Rue Danielle-Casanova |
| Končí na | 31, Boulevard des Italiens |
| Názov podľa | Ľudovít XIV. |
| Staršie názvy | Rue de la Place-Vendôme (1799 – 1814) Rue des Piques (1793 – 1798) |
 Poloha v rámci Paríža (interaktívna mapa)
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rue Louis-le-Grand je ulica v štrvti Gaillon v 2. obvode Paríža.
Poloha a prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Rue Louis-le-Grand je verejná cesta nachádzajúca sa v 2. obvode Paríža. Začína sa na 16, rue Danielle-Casanova a končí sa na 31, boulevard des Italiens.
Je obsluhovaná linkami 3, 7 a 8 na stanici Opéra.
Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]
Rue Louis-le-Grand vďačí za svoj názov blízkosti námestia Place Vendôme, predtým Place Louis-le-Grand.[1]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Ulica bola otvorená v roku 1703 na základe výnosu Kráľovskej rady podpísaného v Marly 3. júla 1703. V roku 1868 bola uzavrená, kvôli predlžovaniu rue Réaumur (rue du Quatre-Septembre), v roku 1876 výstavbou avenue de l'Opéra.
Ulica bola pomenované po Ľudovítovi Veľkom, teda Ľudovítovi XIV. Počas revolúcie bolo námestie Place Louis-le-Grand premenované na „Place des Piques“, ulica potom dostala názov „rue des Piques“. Reštaurácia prinavrátila dvom cestám meno, ktoré niesli v rámci Ancien régime.
Pozoruhodné budovy a pamätné miesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Dom č. 1: maliar Hyacinthe Rigaud (1659 – 1743) zomrel v tomto dome 29. decembra 1743. Poctu mu vzdáva pamätná tabuľa pripevnená na stene.
-
dom maliara -
pamätná tabuľa umiestnená na poctu maliarovi
- Dom č. 9: bývalé sídlo novín Le Canard enchaîné v rokoch 1927 až 1940 potom novín L'Œuvre potom novín L'Aurore.
- Dom č. 29 (zbúraný v 1876): parížska pobočka l'Institution Morin, ktorú založil Prosper-Henri Morin, náprotivok zariadenia vo Fontenay-aux-Roses, a riadil ju v rokoch 1830 – 1850 jeho zať Guillaume Belèze.[2]
- Dom č. 30: centrála spoločnosti haute couture Émila Pingata, rivala Charlesa Fredericka Wortha, v rokoch 1860 až 1896, potom jeho nástupcu A. Wallèsa.[3]
- Dom č. 32: kino Pathé Opéra v palais Berlitz, otvorené v 1950.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ « Rue Louis-Le-Grand », www.v2asp.paris.fr.
- ↑ « Institution Morin à Fontenay-aux-Roses », Correspondances familiales, site de l'EHESS.
- ↑ . Dostupné online. .
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rue Louis-le-Grand
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Rue Louis-Le-Grand (radnica v Paríži)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rue Louis-le-Grand na francúzskej Wikipédii.