Zobrazenie zdroja stránky Rusko

{{Iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Ruská federácia
| 2. pád názvu = Ruska
| Vlajka = Flag of Russia.svg 
| Znak = Coat of Arms of the Russian Federation.svg
| Poloha = Russian Federation (orthographic projection) - Annexed Territories disputed.svg
| Hymna = [[Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii]]<br />(Štátna hymna Ruskej federácie)<br /><center>[[File:National Anthem of Russia (2000), instrumental, one verse.ogg]]</center>
| Dlhý miestny názov = Российская Федерация 
| Krátky miestny názov = Россия
| Hlavné mesto = [[Moskva]]
| ŠírkaSt = 55
| ŠírkaMin = 45
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 37
| DĺžkaMin = 37
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Moskva
| Úradné jazyky = [[ruština]]<br />v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
| Demonym = [[Rusi|Rus, Ruska]]
| Štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Vladimir Putin]]<br />[[Michail Vladimirovič Mišustin|Michail Mišustin]]
| Vznik = [[25. december]] [[1991]] (premenovanie [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]] na Ruskú federáciu)<br />[[26. december]] 1991 (rozpad [[Sovietsky zväz|ZSSR]])
| Susedia = [[Nórsko]], [[Fínsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Poľsko]], [[Bielorusko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Kazachstan]], [[Mongolsko]], [[Čína]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]], [[Spojené štáty|USA]]
| Rozloha = 17 098 246
| Poradie rozloha = 1
| Rozloha vody = 720 500
| Percento vody = 13
| Odhad počtu obyvateľov = 
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 9
| Sčítanie počtu obyvateľov = 144 699 673 (okrem [[Krym (republika)|Krymu]])
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 8,4
| Poradie hustota = 181
| HDP = {{rast}} 2,133 bilióna
| Rok HDP = 2022
| Poradie HDP = 6
| HDP na hlavu = {{rast}} 31 967
| Poradie HDP na hlavu = 59
| HDI = 0,821
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 56
| Kategória HDI = <span style="color:#090;">veľmi&nbsp;vysoký</span>
| Mena = [[ruský rubeľ]] (=100 kopejok)
| Kód meny = RUB
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +2 až +12
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +3 až +13
| Medzinárodný kód = RUS / RU
| Kód motorových vozidiel = RUS
| Internetová doména = [[.ru]] (rezervovaná aj doména [[.su]]), [[.рф]]
| Smerové telefónne číslo = 7
| Poznámky = 
}}

'''Rusko''' ({{vjz|rus|Россия|''Rossija''}}), dlhý tvar '''Ruská federácia''' ('''RF'''; {{vjz|rus|Российская федерация|''Rossijskaja federacija''}}), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území [[východná Európa|východnej Európy]] a [[severná Ázia|severnej Ázie]]. Ide o [[Zoznam štátov podľa rozlohy|najväčší štát na svete]], ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 [[Štvorcový kilometer|km²]] a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny [[Zem]]e. Rusko sa rozprestiera v jedenástich [[Časové pásmo|časových pásmach]] a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/russia/#geography | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem [[Čína|Číny]]. Je [[Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov|deviatou najľudnatejšou krajinou sveta]] a najľudnatejšou krajinou [[Európa|Európy]]. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je [[Moskva]], najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. [[Petrohrad]] je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria [[Novosibirsk]], [[Jekaterinburg]], [[Nižný Novgorod]] a [[Kazaň]].

[[Východní Slovania]] sa ako rozpoznateľná [[etnická skupina]] objavili v Európe medzi [[3. storočie|3.]] a [[8. storočie|8. storočím]] [[Po Kristovi|n. l.]] [[Kyjevská Rus]] vznikla ako štát v [[9. storočie|9. storočí]] a v roku [[988]] prijala od [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]]. Rus sa nakoniec rozpadla a [[Moskovské veľkokniežatstvo]] sa rozrástlo na [[Ruské cárstvo]]. Do začiatku [[18. storočie|18. storočia]] sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, [[Anexia|anexií]] a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do [[Ruská ríša|Ruského impéria]], ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po [[Ruská revolúcia (1917)|ruskej revolúcii]] v roku [[1917]] však bola [[monarchia]] v Rusku zrušená a nahradená [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou]] – prvým [[socialistický štát|socialistickým štátom]] na svete. Po [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojne]] založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami [[Sovietsky zväz]], v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] proti [[nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. S nástupom [[Studená vojna|studenej vojny]] súperil so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra [[20. storočie|20. storočia]] bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane [[Sputnik 1|prvej družice vyrobenej človekom]] a [[Vostok 1|prvého letu človeka do vesmíru]].

V roku [[1991]] vznikla po [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpade Sovietskeho zväzu]] nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako [[Federácia|federatívna]] [[poloprezidentská republika]]. Od prelomu 20. a [[21. storočie|21. storočia]] dominuje ruskému politickému systému [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]], za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od [[Demokracia|demokracie]] a posun k [[Autoritarizmus|autoritárstvu]]. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu [[Krym (republika)|Krymu]] v roku [[2014]] od susednej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a jej štyroch ďalších regiónov v roku [[2022]] počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|prebiehajúcej invázie]]. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní [[Ľudské práva|ľudských práv]] a [[Sloboda slova|slobody tlače]]. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej [[Korupcia|korupcie]].

V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|deviata najväčšia podľa nominálneho HDP]] a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]] a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe [[Ropa|ropy]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]] je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]], členským štátom [[G20]], [[Šanghajská organizácia spolupráce|ŠOS]], [[BRICS]], [[Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca|APEC]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] a [[Svetová obchodná organizácia|WTO]] a vedúcim členským štátom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], [[Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti|OZKB]] a [[Eurázijská ekonomická únia|EAEU]]. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]].

== Pôvod názvu ==
Slovo ''ruský'' ([[staroruský jazyk|starorusky]]: ''русьскыи'') je utvorené od slova ''rus'' ([[ruština|po rusky]]: ''русь'') prebratého od [[Anti|východných Slovanov]]. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] – niekedy však aj [[Kyjevská Rus|Kyjevská zem]] – ([[ruština|po rusky]]: ''Киевская земля''), aby ju rozlíšili od [[Novgorodská zem|Novgorodskej zeme]] a [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|Rostovsko-suzdaľského kniežatstva]]. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (''russ-'') spomína aj základ s písmenom „o“ (''Rhos'', ''R(h)os''). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova ''rus'' nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
* Slovo má pôvod v [[staroslovienčina|staroslovienskom jazyku]] a je odvodené od slova ''Róþsmenn'' alebo ''Róþskarlar'' ([[slovenčina|po slovensky]]: ''moreplavec''), nie však ''Róþs''.
* Vo [[fínčina|fínčine]] od slova ''ruotsi'' ([[slovenčina|po slovensky]]: ''Švéd, Švédsko'').
* Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ''ruksa'' (''russa'') čo znamená ''svetlý'' alebo ''biely''.
: Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v [[10. storočie|10.]] – [[12. storočie|12. storočí]] mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov [[Fínsko|Fínska]], [[Švédsko|Švédska]], [[Nórsko|Nórska]], [[Island]]u a [[Grónsko|Grónska]].
* Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera [[Anti|východných Slovanov]] – [[medveď]] – analogicky z [[latinčina|latinského jazyka]] (''ursus'') a [[starogrécky jazyk|starogréckeho jazyka]] (αρκτος), ktorého podoba v [[staroslovienčina|staroslovienčine]] by bola ''рьсь''.
* Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky [[Ros]] (pravý prítok rieky [[Dneper]]). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
* Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] – [[Rurik]]a.

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ruska}}
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Periodizácia dejín Ruska:
* [[Dejiny Ruska#Územie Ruska (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)|Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi]] (7. storočie pr. Kr. – [[5. storočie]])
* [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Stará Rus]] ([[5. storočie]] – [[9. storočie]])
* [[Kyjevská Rus]] ([[882]] ([[862]]) – ([[1132]]) [[1125]])
* [[Moskovská Rus|Moskovské kniežatstvo]] ([[1246]] – 14. stor.)
* [[Moskovské veľkokniežatstvo]] (14. stor. – [[1547]])
* [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie – 1721)|Ruské cárstvo]] ([[1547]] – [[1721]])
* [[Ruské impérium]] ([[1721]] – [[1917]])
* [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]] ([[1918]] – [[1922]])
* [[Zväz sovietskych socialistických republík]] ([[1922]] – [[1991]])
* Ruská federácia ([[1991]])

Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z [[10. storočie|10. storočia]] a je uvedená v staroruských dokumentoch z [[10. storočie|10.]]&nbsp;–&nbsp;[[15. storočie|15. storočia]] pod názvom ''Россiя'' alebo ''Россiа''<ref>Kniha [[Konštantín VII.|Konštantína VII. Porfyrogeneta]] ''O ceremóniách byzantského dvora'' a ''O vláde v štáte''.</ref>. Tento termín, ktorý sa používal od roku [[1517]] označoval iba severovýchodné územie krajiny (t.&nbsp;j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo [[Poľsko|Poľsku]] a [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Veľkému litovskému kniežatstvu]], boli však spojené s [[Veľké moskovské kniežatstvo|Veľkým moskovským kniežatstvom]] do jedného štátu. V [[14. storočie|14. storočí]] sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie ''[[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]]'', ktorého obyvateľmi boli ''Moskviti''.

Oficiálny názov štátu&nbsp;–&nbsp;„Rusko“&nbsp;–&nbsp;zaviedol [[Peter I. (Rusko)|Peter I.]] v roku [[1721]], keď vytvoril [[Ruské impérium]]. Dňa [[1. september|1. septembra]] [[1917]] bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už [[3. marec|3. marca]] [[1917]] po vypuknutí [[Februárová revolúcia 1917|februárovej revolúcie]]. V období od [[10. január]]a [[1918]] do [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bolo ruské územie súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky]] a následne [[Sovietsky zväz|Zväzu sovietskych socialistických republík]] ([[30. december]] [[1922]]{{--}}[[25. december]] [[1991]]).

Dňa [[12. jún]]a [[1990]] poslanci [[Najvyšší soviet Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Najvyššieho sovietu RSFSR]] prijali [[Deklarácia o štátnej suverenite Ruskej federácie|Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie]]. Začiatkom decembra ([[8. december]] [[1990]]) sa predstavitelia [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] na stretnutí v [[Bielovežská rezervácia|Bielovežskej rezervácii]] dohodli na spoločnom rozpustení [[Zväz sovietskych socialistických republík|ZSSR]] a vytvorení [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]]. Dňa [[25. december|25. decembra]] [[1991]] zaniknutý štátny útvar [[Zväz sovietskych socialistických republík]] dostal nový názov&nbsp;–&nbsp;Ruská federácia.

== Geografia ==
=== Hranice ===
[[Súbor:Russia on the globe (+claims hatched) (Russia centered).svg|vpravo|náhľad|Poloha Ruska vo svete]]
[[Súbor:Rs-map.png|vpravo|náhľad|Mapa Ruska]]
[[Súbor:Russian Federation Relief Map.png|náhľad|vpravo|Topografická mapa Ruska]]

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
:: '''na severozápade'''
* [[Nórsko]] ({{km|219.1|m}}, po súši {{km|195.8|m}})
: V dĺžke {{km|152.8|m}} hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a {{km|23.3|m}} vedie po mori.
* [[Fínsko]] ({{km|1325.8|m}}, po súši {{km|1271.8|m}})
: V dĺžke {{km|180.1|m}} hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a {{km|54|m}} vedie po mori.
:: '''na západe'''
* [[Estónsko]] ({{km|466.8|m}}, po súši {{km|324.8|m}})
: V dĺžke {{km|145|m}} hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
* [[Lotyšsko]] ({{km|270.5|m}}, po súši {{km|133.3|m}})
* [[Litva]] ({{km|288.4|m}}, po súši {{km|266|m}})
: Hranica s [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskou oblasťou]] je dlhá {{km|236.1|m}} a {{km|22.4|m}} z nej vedie po mori.
* [[Poľsko]] ({{km|236.3|m}}, po súši {{km|204.1|m}})
: Hranica s [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskou oblasťou]] je dlhá {{km|0.8|m}} z toho {{km|32.2|m}} vedie po mori.
* [[Bielorusko]] ({{km|1239|m}})
:: '''na juhozápade'''
* [[Ukrajina]] ({{km|2245.8|m}}, po súši {{km|425.6|m}})
: V dĺžke {{km|320|m}} hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
:: '''na juhu'''
*[[Gruzínsko]] ({{km|897.9|m}}, po súši {{km|875.9|m}})
: V dĺžke {{km|56.1|m}} hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a {{km|22.4|m}} po mori.
* [[Azerbajdžan]] ({{km|350|m}}, po súši {{km|327.6|m}})
: V dĺžke {{km|55.2|m}} hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
* [[Kazachstan]] ({{km|7598.6|m}}, po súši {{km|7512.8|m}})
: V dĺžke {{km|1576.7|m}} hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a {{km|85.8|m}} po mori.
* [[Mongolsko]] (po súši {{km|3485|m}})
* [[Čína]] (po súši {{km|4209.3|m}})
* [[Kórejská ľudovodemokratická republika]] ({{km|39.4|m}})
: V dĺžke {{km|17|m}} hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a {{km|22.1|m}} vedie po mori.
:: '''na východe'''
* [[Japonsko]] ({{km|194.3|m}})
* [[Spojené štáty americké]] ({{km|49|m}})

S [[Bielorusko]]m, [[Mongolsko]]m a [[Čína|Čínou]] nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.

Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a [[Ukrajina|Ukrajinou]] je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku [[2006]].

==== Hranice po súši ====
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od [[Baltské more|Baltského]] do [[Azovské more|Azovského mora]] prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase [[Petrohrad]] – [[Tallinn]], [[Moskva]] – [[Riga]], [[Moskva]] – [[Minsk]] – [[Varšava]], [[Moskva]] – [[Kyjev]], [[Moskva]] – [[Charkov]].

Južná hranica po zemi s [[Gruzínsko]]m a [[Azerbajdžan]]om vedie cez hory [[Kaukaz]]u od [[Čierne more|Čierneho]] po [[Kaspické more]]. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.

===== Hranica s Kazachstanom =====
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez [[Zavolžie]], južný [[Ural]] a juh [[Sibír]]i. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej [[Ázia|Ázie]] ([[Astrachan]] – [[Guriev]], [[Saratov]] – [[Uraľsk]], [[Orenburg]] – [[Taškent]]) a Kazachstanu ([[Barnaul]] – [[Alma-Ata]]). Hranicou prechádza aj malá časť [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]] ([[Čeľabinsk]] – [[Omsk]]), [[Stredosibírska magistrála|Stredosibírskej]] a [[Južnosibírska magistrála|Južnosibírskej magistrály]].

===== Hranica s Čínou =====
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou [[Amur (rieka)|Amur]] a jeho prítokom [[Ussuri]] a [[Argun]]. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku [[1903]] a diaľnicou do [[Vladivostok]]u, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so [[Sibír]]ou.

===== Hranica s Mongolskom =====
Prechádza hornou oblasťou južnej [[Sibír]]i a delí ju Transsibírska magistrála na trase [[Ulan-Ude]] – [[Ulanbátar]] – [[Peking]].

===== Hranica s KĽDR =====
[[Súbor:Rusko cesta do chasanu.jpg|náhľad|Cesta z [[Vladivostok]]u do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]]]

Hranicou [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskej ľudovodemokratickej republiky]] prechádza železničná trať smerujúca do [[Pchjongjang]]u.

==== Hranice po mori ====
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Japonsko]]m. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené [[Južné Kurily]] od ostrova [[Hokkaidó]] a [[Ratmonov ostrov]] od [[Ostrov Kruzenšterna|Ostrova Kruzenšterna]] (tzv. [[Diomedove ostrovy]]). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je {{km|38807.5|m}}.

===== Severná hranica =====
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá {{km|19724.1|m}} a prechádza pobrežím [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]], [[Barentsovo more|Barentsovho]], [[Kurské more|Kurského]], [[Lapteho more|Lapteho]], [[Východosibírske more|Východosibírskeho]] a [[Čutské more|Čutského mora]]. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch [[Kolský polostrov|Kolského polostrova]]. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste [[Murmansk]] sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.

===== Západná hranica =====
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke {{km|16997|m}} prechádza pobrežím [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] a [[Beringovo more|Beringovým]], [[Ochotské more|Ochotským]] a [[Japonské more|Japonským morom]]. Juhovýchodné pobrežie [[Kamčatka|Kamčatky]] sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách [[Vladivostok]] a [[Nachodka (mesto)|Nachodka]].

Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v [[Tatársky prieliv|Tatárskom prielive]] ([[Sovetskaja Gavaň]] a [[Vanino]]). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.

===== Hranica Azovského mora =====
Hranica [[Azovské more|Azovského mora]] prechádza od [[Taganrogský záliv|Taganrogského zálivu]] do [[Kerčský prieliv|Kerčského prielivu]], a potom čiernomorským pobrežím [[Kaukaz]]u. Hlavné prístavy na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] sú v mestách [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] (najväčší prístav Ruska) a [[Tuapse]]. Známymi prístavmi [[Azovské more|Azovského mora]] sú [[Ejsk]] a [[Taganrog]]. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.

===== Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria =====
Dĺžka morského pobrežia [[Baltské úmorie|Baltského]] a [[Azovsko-čiernomorské úmorie|Azovsko-čiernomorského úmoria]] je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.

===== Hraničné prístavy Ruska =====
V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] sa prístavy stavali predovšetkým v regióne [[Pobaltie|Pobaltia]]. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v [[Petrohrad]]e, ale v súčasnosti sa stavajú vo [[Fínsky záliv|Fínskom zálive]] aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.

=== Najvzdialenejšie body Ruska ===
* Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je [[Čeľuskinov mys]] ({{coord|77|40||S|104|15||V}}), ostrovný zas [[mys Fligeli]] na [[Rudolfov ostrov|Rudolfovom ostrove]] v súostroví [[Zem Františka Jozefa]] ({{coord|81|50|35|S|59|14|22|V}}). 
* Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v [[Dagestan]]e na hranici s [[Azerbajdžan]]om. ({{coord|41|13|14|S|47|51|28|V}}).
* Najzápadnejší bod Ruska je [[Vislianska kosa|Baltská kosa]] v [[Kaliningradský záliv|Kaliningradskom zálive]]. ({{coord|54|27|29.4|S|19|38|21|V}}).
* Najvýchodnejší bod Ruska je na [[Diomedove ostrovy|Diomedových ostrovoch]] v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]]. ({{coord|65|47|S|169|01|Z}}).
Keďže cez polostrov [[Čukotka]] prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina [[Ojmiakon]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pelipecky|url=https://pelipecky.sk/oymyakon-rusko-najchladnejsie-trvale-obyvane-miesto-na-zemi/|dátum vydania=2019-12-18|dátum prístupu=2020-06-25|jazyk=sk-SK|meno=Diana|priezvisko=Burgerová}}</ref>na Sibíri.

=== Povrch ===
[[Súbor:Don steppe in Volgograd Oblast 005.jpg|thumb|Rovinatá [[step (krajina)|step]] vo [[Volgogradská oblasť|Volgogradskej oblasti]]]]
[[Súbor:Саблинский хребет.jpg|thumb|Národný park [[Jugyd Va]] v pohorí [[Ural (pohorie)|Ural]]]]
[[Súbor:Tsmity2.jpg|thumb|[[Veľký Kaukaz|Kaukazské pohorie]]]]
[[Súbor:Mount Elbrus May 2008.jpg|thumb|[[Elbrus]], najvyšší bod Ruska (5 642 [[metrov nad morom|m n. m.]])]]
[[Súbor:Шавлинские озёра.jpg|thumb|[[Altaj]]]]
[[Súbor:Kamchatka Volcano Koryaksky (24231533812).jpg|thumb|[[Koriacka sopka]] nad mestom [[Petropavlovsk-Kamčatskij]] na [[Kamčatka|Kamčatke]]]]

Väčšia časť Ruska sa nachádza v stabilnej oblasti vrchnej časti [[zemská kôra|zemskej kôry]] [[Eurázia|Eurázijského kontinentu]]. Má väčšinou rovinatý, nízkohorský povrch. Podľa výšky a charakteru reliéfu v kontinentálnej časti Ruska sa územie delí na 6 veľkých oblastí:
* pahorkatinovo-nížinnú (európska časť Ruska),
* nížinno-rovinatú (západná Sibír),
* nízkohorskú (stredná Sibír),
* horskú (južná Sibír),
* horskú a nížinnú (severná časť Ďalekého východu),
* horsko-rovinatú (Ďaleký východ).

Súčasťou takéhoto rozdelenia oblastí Ruska sú aj pohoria [[Ural (pohorie)|Ural]] a [[Veľký Kaukaz|Kaukaz]], ktoré ohraničujú európsku časť krajiny a západnú Sibír.

Na južnom Urale sa nachádza jedna z najväčších pamiatok historickej kultúry z tejto oblasti – [[Kapova jaskyňa]], kde v roku [[1959]] našli najstaršie paleolitické nástenné maľby mamuta, koňa a nosorožca.

Okrem toho je tu vyše 100 unikátnych granitových útesov zaujímavých tvarov, ktoré sú na zozname chránených objektov sveta. Najväčší z nich s výškou {{m|750|m}} sa nachádza v Krasnojarskom kraji.

V oblasti [[Veľký Kaukaz|Veľkého Kaukazu]] sa nachádza najvyšší bod Ruska – [[Elbrus]], ktorý dosahuje výšku 5642 metrov nad morom. Susedný vrch [[Kazbek]] (hneď oproti nemu) má výšku {{m|5621|m}}. Najnižším bodom v krajine je [[Kaspické more]] vo výške 27 metrov nad morom.

Hneď pri [[Elbrus]]e sa nachádza známe ruské alpinistické stredisko [[Terskolom]], ktoré je centrom vysokohorskej turistiky.

==== Polostrovy ====
Pobrežie Ruska nie je až také členité ako pobrežie Európy. Napriek tomu dosahuje dĺžku vyše {{km|37000|m}} a obsahuje veľa polostrovov:
* [[Čukotský polostrov]],
* [[Jamalský polostrov]],
* [[Kamčatka]],
* [[Kola (polostrov)|Kolský polostrov]],
* [[Kuršská kosa]],
* [[Tajmýrsky polostrov]],
* [[Krymský polostrov]] (sporné územie, [[Anexia Krymského polostrova Ruskou federáciou|anektovaný]]).

=== Podnebie ===
[[Súbor:Russia Köppen.svg|thumb|Köppenova klasifikácia podnebia Ruska]]

Rusko je štát s pomerne chladným podnebím. Teploty v zime siahajú hlboko pod bod mrazu.

Krajina sa rozkladá v štyroch klimatických pásmach:
* [[arktické pásmo]],
* [[subarktické pásmo]] (moria [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]], arktické ostrovy),
* [[mierne pásmo]] (väčšia časť územia krajiny),
* [[subtropické pásmo]] (časť čiernomorského pobrežia Kaukazu).

Podľa klimatických ukazovateľov sa územie Ruska delí na:
* Ruská Arktída
: '''Charakteristika''': dlhé slnečné dni v období od apríla do polovice septembra a nočné dni od polovice októbra do konca februára.
* Európska časť Ruska
: '''Charakteristika''': jednoznačný vplyv [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] na územie, kde sa morský vzduch pretvára na suchý kontinentálny. V tejto oblasti nastáva zmena charakteru západného a východného podnebia.
* Západosibírske pohoria ([[Altaj]], [[Sajany]])
: '''Charakteristika''': dosah kontinentálneho podnebia od severu na juh.
* Východná Sibír
: '''Charakteristika''': územie s kontinentálnym podnebím, ktoré má chladné zimy a teplé letá.
* Ďaleký východ
: '''Charakteristika''': Pre toto územie je typické monzúnové podnebie.

Najchladnejším mesiacom v Rusku je január, kedy teplota vzduchu dosahuje okolo −30&nbsp;°C. Je to zhruba 20-stupňový rozdiel oproti teplotám na [[Sibír]]i, kde januárová teplota dosahuje hodnotu −50&nbsp;°C. Absolútne teplotné minimum, čo dokumentuje aj pamätník (tzv. Pól chladu), tu namerali v roku [[1982]] (−68&nbsp;°C, [[Verchojanský chrbát]]).

Ruskí vedci robili výskumy a zaznamenali, že za každých sto rokov sa územie Ruska oteplí o 0,9&nbsp;°C. Posledné takéto meranie sa uskutočnilo v 70. rokoch [[20. storočie|20. storočia]].

=== Vodstvo ===
Hlavný problém vodných tokov a jazier Ruska je znečistenie riek a vodných diel poľnohospodárskou činnosťou. To je dôvod, prečo vodné objekty nevyhovujú európskym normám a potrebám. Podľa zákona sa 76% vody používa na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a liečebné účely a 24% sa využíva v priemysle.

V krajine je asi 300 významných oblastí [[Minerálny prameň|minerálnych]] a/alebo [[termálny prameň|termálnych prameňov]] – [[Jessentuki]], [[Piatigorsk]], [[Železnovodsk]], [[Kislovodsk]] (Severný Kaukaz), [[Belokuricha]] (Altaj), [[Marcipánova voda]] (Karélia), [[Macesta]] (Čiernomorské pobrežie Kaukazu) a iné.

==== Moria ====
[[Súbor:Здание санатория «Орджоникидзе» (Сочи, курортный пр.)102.jpg|thumb|Sanatórium Ordžonikidze na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] v [[Soči]]]]

Brehy Ruska obmýva 12 morí, ktoré patria trom úmoriam oceánov a [[Kaspické more|Kaspickému moru]]:
* [[Atlantický oceán]]: [[Baltské more]], [[Čierne more]], [[Azovské more]];
* [[Severný ľadový oceán]]: [[Barentsovo more]], [[Biele more]], [[Karské more]], [[More Laptevovcov]], [[Východosibírske more]], [[Čukotské more]];
* [[Tichý oceán]]: [[Beringovo more]], [[Ochotské more]], [[Japonské more]].

==== Jazerá ====
[[Súbor:Lake Baikal in winter.jpg|thumb|Zamrznuté [[Bajkalské jazero]] neďaleko ostrova [[Olchon]]]]

Rusko je krajina jazier, hoci veľkých jazier je tam málo. Ich celkový počet prevyšuje počet 2,7 miliónov a ich rozloha je väčšia ako {{km2|400000}} (bez najväčšieho – [[Kaspické more|Kaspického mora]], ktoré má zhruba {{km2|371000}}).

Jazerá na území Ruska (podľa rozlohy):
* [[Kaspické more]]
* [[Bajkalské jazero|Bajkal]]
* [[Ladožské jazero]]
* [[Onežské jazero]]
* [[Tajmýrske jazero]]
* [[Čudské jazero]]
* [[Biele jazero]]
* [[Iľmenské jazero]]
* [[Imandra]]
* [[Telecké jazero]]

==== Rieky ====
[[Súbor:Yaroslavl. Volga River. Cathedral of the Dormition P5212700 2200.jpg|thumb|Rieka [[Volga]] v [[Jaroslavľ|Jaroslavli]]]]

Územím Ruska preteká vyše 2,5 milióna riek. Najvodnatejšia z nich je rieka [[Jenisej]] tečúca strednou [[Sibír]]ou. Väčšina ruských riek vteká do [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového]] a [[Tichý oceán|Tichého oceánu]].

Bezodtokové [[Kaspické more]] zásobuje vodou rieka [[Volga]], ktorá je najdlhšou riekou Ruska a zároveň jedinou, ktorá sa vlieva do tohto mora. Je tiež najdlhšou riekou [[Európa|Európy]] a piatou najdlhšou riekou sveta. Rieka je spojená s kanálmi [[Baltské more|Baltského]], [[Biele more|Bieleho]], [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]] a s riekou [[Moskva (rieka)|Moskva]].

Ostatné rieky: [[Jenisej]], [[Ob]], [[Lena (rieka)|Lena]], [[Irtyš]], [[Amur (rieka)|Amur]], [[Angara]], [[Volga]], [[Don]], [[Oka]], [[Moskva (rieka)|Moskva]], [[Neva]], [[Ural (rieka)|Ural]], [[Dneper]], [[Severná Dvina]], [[Pečora]], [[Selenga]].

* [[Rieky polostrova Kamčatka]]
* [[Rieky ostrova Sachalin]]

== Geológia ==
[[Súbor:1845-Murchisonmap.jpg|thumb|Geologická mapa Ruska z roku 1845]]

Geologická stavba ruského územia je veľmi pestrá, tvorená geologickými jednotkami rôzneho veku. Základné prvky geologickej stavby tvoria staré (archaické) platformy obklopené neoproterozoicko-kenozoickými orogénmi a na nich naloženými mladšími mezozoicko-kenozoickými panvovými oblasťami<ref>Yakubchuk, A. S., Nikishin, A. M., 2005, Russia. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Elsevier, Amsterdam, s. 456 – 473</ref>. V európskej časti krajiny je to [[východoeurópska platforma]] (s jadrom v [[baltický štít|baltickom štíte]]) a v ázijskej – [[sibírska platforma]] (s jadrom v [[anabarský štít|anabarskom štíte]]). Oddeľuje ich vrchnopaleozoické pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]] a menšie a mladšie kryštalinické masívy prekambrického a spodnokambrického veku (tzv. timanidy a bajkalidy), ktoré tvoria napr. karský, ochotský a omlonský blok ako aj rad oblastí v podloží paleozoického platformného pokryvu. V južných oblastiach Ruska možno pozorovať aj celky kaledónskeho (spodnopaleozoického) orogénu tvoriace kazachstanský blok, altajsko-sajanskú a zabajkalskú oblasť. Na severe je to naopak výbežok škandinávskych kaledoníd až po [[Svalbard]] a hyperborská oblasť na šelfe [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] severne od [[Čukotka|Čukotky]]. Po ich okraji sa kontinuálne nachádzajú vrchnopaleozoické orogény, hlavne [[Ural (pohorie)|Ural]], džungársko-balchašský masív a gobi-južnomongolský orogén. Mezozoické (druhohorné) orogény predstavujú hlavne mongolský, [[Sichote-Aliň|sichote-aliňský]], novosibirsko-čukotský orogén, [[Verchojanský chrbát]], južný [[Tajmýr]], [[Nová Zem]] a [[Paj-Choj]]. Najmladšími sú mezozoicko-kenozoické orogény [[Veľký Kaukaz|Veľkého Kaukazu]] a [[Krymské vrchy|Krymu]] v západnej časti krajiny a [[Sachalin]] na východe<ref>Metelkin, D. V., Vernikovskij, V. A., 2005, Regionaľnaja geologia Rosii (Kratkij kurs lekcii). Novosibirskij Universitet, Novosibirsk, 93 s.</ref> Na túto zložitú stavbu sú naložené mladšie sedimentárne panvy. V európskej časti krajiny sú to hlavne [[moskovská panva|moskovská]], [[timansko-pečorská panva|timansko-pečorská]], [[volgo-uralská panva|volgo-uralská]], [[indolo-kubáňska panva|indolo-kubáňska]], [[severokaukazská panva|severokaukazská]] a [[prikaspická panva]]. V ázijskej časti to sú  hlavne rozsiahla [[západosibírska panva|západosibírska]] a [[tunguská panva]].

== Obyvateľstvo ==
{{hlavný článok|Demografia Ruska}}
[[Súbor:Population of Russia.PNG|thumb|left|Vývoj počtu obyvateľov Ruska v rokoch 1950 – 2015]]

Podľa najnovších údajov k 1. júnu 2014 činí počet obyvateľov Ruska 146 800 000 obyvateľov.<ref>Demografia,[http://www.gks.ru/bgd/free/B14_00/IssWWW.exe/Stg//%3Cextid%3E/%3Cstoragepath%3E::%7Cdk06/8-0.doc Dostupné online] Štatistický úrad Ruskej federácie</ref> S [[Krymský federálny okruh|Krymským federálnym okruhom]] dosahuje počet obyvateľov Ruska k tomu istému dátumu 146 100 000 obyvateľov. V rokoch 1992 až 2012 Rusko zaznamenávalo prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý bol v 90. rokoch kompenzovaný imigráciou Rusov z postsovietskych republík, neskôr masovou imigráciou najmä zo strednej Ázie, ktorá bola motivovaná ekonomickými faktormi. Prvý raz od roku 1991 sa podarilo zaznamenať prirodzený prírastok v roku 2013.

Prvé sčítanie obyvateľstva Ruska sa datuje do rokov [[1718]] – [[1724]]. V roku [[1745]] malo Rusko takmer 15,4 miliónov obyvateľov, na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] sa ich počet zvýšil na 26,7 miliónov a v polovici storočia 42,4 miliónov. V roku [[1900]] počet obyvateľov stúpol na 71,1 miliónov, ale do konca [[19. storočie|19. storočia]] sa každým rokom počet obyvateľstva Ruska zvyšoval iba o 1%.

Demografický rozvoj obyvateľstva Ruska v [[20. storočie|20. storočí]] bol dramatický. Pričinilo sa o to mnoho faktorov vrátane [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a občianskej vojny, revolúcie v roku [[1917]] a následnej emigrácie ruského obyvateľstva do krajín západnej [[Európa|Európy]], hladomor v krajine v rokoch [[1932]] – [[1933]] a represálie voči obyvateľstvu v 30. rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Táto situácia sa čiastočne zlepšila v rokoch [[1937]] – [[1939]] zákonom z roku [[1936]], ktorý zakazoval [[potrat]]y.

{{Hlavný článok|Zoznam počtu Rusov v jednotlivých subjektoch Ruskej federácie}}
[[Druhá svetová vojna|Veľká vlastenecká vojna]] ([[1941]] – [[1945]]), povojnový rast obyvateľstva ([[1946]] – [[1955]]) a jej pokles na začiatku 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]] boli hlavnými príčinami, pre ktoré [[Sovietsky zväz]] začal viesť tzv. ''[[propôrodná politika|propôrodnú politiku]]'' ([[1982]] – [[1987]]) ([[ruština|po rusky]]: ''пронаталистская политика''). Tento druh politiky priniesol svoje ovocie v roku [[2002]], keď sa konalo [[Všeruské sčítanie obyvateľstva Ruskej federácie (2002)|sčítanie ľudu]]. V ňom sa Rusko umiestnilo na 7. mieste spomedzi krajín sveta s počtom obyvateľov 145 166 731 aj napriek prirodzenému úbytku 8 000 000 obyvateľstva v rokoch [[1992]] – [[2002]], ktorý sa čiastočne vykompenzoval migráciou obyvateľstva z [[pobaltské štáty|pobaltských]] a [[zakaukazské republiky|zakaukazských republík]].

=== Národnostné zloženie obyvateľstva ===
[[Súbor:Зрители лектория Cosmos на Geek Picnic 2018 SPb.jpg|náhľad|[[Rusi]] v [[Petrohrad]]e]]
[[Súbor:Татар националь костюмы.jpg|thumb|[[Tatári (etnikum)|Tatári]] v národných krojoch]]

Národnostné zloženie obyvateľstva Ruskej federácie v roku 2010.<ref>[http://www.gks.ru/free_doc/new_site/perepis2010/perepis_itogi1612.htm Официальный сайт Всероссийской переписи населения 2010 года. Информационные материалы об окончательных итогах Всероссийской переписи населения 2010 года]</ref>

{| class="wikitable"
|-
| [[Rusi]]
| align="right" | 111 016 896 	
| (77,71%)
|-
| [[Tatári (etnikum)|Tatári]]
| align="right" | 5 310 649 	
| (3,72%)
|-
| [[Ukrajinci]]
| align="right" | 1 927 988 	
| (1,35%)
|-
| [[Baškirci]]
| align="right" | 1 584 554
| (1,11%)
|-
| [[Čuvaši]]
| align="right" | 1 435 872 	
| (1,01%)
|-
| [[Čečenci]]
| align="right" | 1 431 360 	
| (1,00%)
|-
| [[Arméni]]
| align="right" | 1 182 388
| (0,83%)
|-
| [[Avari (Kaukaz)|Avari]]
| align="right" | 912 090 	
| (0,64%)
|-
| [[Mordvania]]
| align="right" | 744 237
| (0,52%)
|-
| [[Kazachovia]]
| align="right" | 647 732
| (0,45%)
|-
| [[Nemci]]
| align="right" | ≈600 000
| (0,43%)
|-
| ďalší / neuvedené
|
| (11,23%)
|}

=== Jazyky ===
[[Ruština]] je oficiálnym a prevažne používaným jazykom v Rusku, je najpoužívanejším materinským jazykom v Európe, geograficky najrozšírenejším jazykom Eurázie a zároveň najrozšírenejším [[Slovanské jazyky|slovanským jazykom]] na svete. Ruština je tiež jedným z dvoch oficiálnych jazykov na palube [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] a zároveň jedným zo šiestich oficiálnych jazykov [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]].<ref name="gks-rubrikator">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Рубрикатор | url = http://www.gks.ru/free_doc/new_site/perepis2010/croc/perepis_itogi1612.htm | vydavateľ = gks.ru | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-03-07 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190605145523/http://www.gks.ru/free_doc/new_site/perepis2010/croc/perepis_itogi1612.htm | dátum archivácie = 2019-06-05 }}</ref>

Rusko je viacjazyčný národ; v celej krajine sa hovorí približne 100 až 150 menšinovými jazykmi. Podľa ruského sčítania ľudu z roku 2010 hovorilo 137,5 milióna ľudí v celej krajine po rusky, 4,3 milióna po [[tatárčina|tatársky]] a 1,1 milióna po [[ukrajinčina|ukrajinsky]]. Ústava dáva jednotlivým republikám krajiny právo vytvoriť si okrem ruštiny aj vlastné štátne jazyky, ako aj zaručuje občanom právo na zachovanie ich rodného jazyka a vytvorenie podmienok na jeho štúdium a rozvoj. Rôzni odborníci však tvrdia, že jazyková rozmanitosť Ruska rýchlo klesá v dôsledku ohrozenia mnohých jazykov.<ref name="gks-rubrikator"/>

=== Vierovyznanie ===
{{Hlavný článok|Náboženstvá Ruska}}
[[Súbor:Saint Basil's Cathedral in Moscow.jpg|thumb|[[Chrám Vasilija Blaženého]] v [[Moskva|Moskve]] je najznámejšou sakrálnou pamiatkou Ruska]] 

V súčasnosti v Rusku existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Všetci občania majú právo vyznávať akúkoľvek vieru podľa ich želania. Majú tiež právo byť ateistami.

Tradičné náboženstvá na území Ruska sú [[pravoslávie]], [[islam]], v menšej miere [[judaizmus]] a [[budhizmus]]. Väčšina obyvateľstva vyznáva [[pravoslávie]]. Jeho súčasťou sú aj náboženské [[sekta|sekty]] ako [[staroverectvo]] a [[molokánstvo]].

Prežitky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch. Ľudia si predstavovali Zem, ktorá je zložená z troch častí – neba, zeme a pekla, ktorému vládnu slovanskí bohovia [[Perún]], [[Veles]] a [[Svarog]].

=== Školstvo ===
[[Súbor:МГУ, вид с воздуха.jpg|thumb|left|[[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova]], najprestížnejšia vzdelávacia inštitúcia v Rusku]]

Rusko má 100% gramotnosť dospelých<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Literacy rate, adult total (% of people ages 15 and above) - Russian Federation | url = https://data.worldbank.org/indicator/SE.ADT.LITR.ZS?locations=RU | vydavateľ = data.worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> a povinné vzdelávanie trvá 11 rokov, a to výlučne pre deti vo veku od 7 do 17 až 18 rokov. Podľa ústavy poskytuje svojim občanom bezplatné vzdelávanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mutual recognition of qualifications: the Russian Federation and the other European countries | url = https://unesdoc.unesco.org/ark:/48223/pf0000129839 | vydavateľ = unesdoc.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ministerstvo školstva Ruskej federácie je zodpovedné za základné a stredné vzdelávanie, ako aj za odborné vzdelávanie; zatiaľ čo ministerstvo školstva a vedy je zodpovedné za vedu a vysokoškolské vzdelávanie. Regionálne orgány regulujú vzdelávanie v rámci svojej jurisdikcie v rámci platných federálnych zákonov. Rusko patrí k najvzdelanejším krajinám sveta a má šiesty najvyšší podiel absolventov terciárneho vzdelávania v percentuálnom vyjadrení na populáciu, a to 62,1%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Population with tertiary education | url = https://data.oecd.org/eduatt/population-with-tertiary-education.htm | vydavateľ = data.oecd.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] vynaložilo na vzdelávanie približne 4,7% svojho HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Government expenditure on education, total (% of GDP) - Russian Federation | url = https://data.worldbank.org/indicator/SE.XPD.TOTL.GD.ZS?locations=RU | vydavateľ = data.worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Ruský systém predškolského vzdelávania je vysoko rozvinutý a nepovinný,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Early childhood care and education in the Russian Federation | url = https://unesdoc.unesco.org/ark:/48223/pf0000149142_eng | vydavateľ = unesdoc.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> približne štyri pätiny detí vo veku 3 až 6 rokov navštevujú jasle alebo materské školy. Základná škola je povinná jedenásť rokov, začína sa vo veku 6 až 7 rokov a vedie k získaniu základného všeobecného vzdelania. Na získanie certifikátu stredoškolského vzdelania sú potrebné ďalšie dva alebo tri roky školskej dochádzky a približne sedem osmin Rusov pokračuje vo vzdelávaní aj po tejto úrovni.<ref>Housing of Russia. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Russia/Housing#ref38625 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Prijatie na vysokú školu je výberové a vysoko konkurenčné: štúdium na prvom stupni trvá zvyčajne päť rokov. Najstaršími a najväčšími univerzitami v Rusku sú [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova]] a [[Petrohradská štátna univerzita]]. V celej krajine je desať vysoko prestížnych federálnych univerzít. Rusko bolo v roku [[2019]] piatou najvýznamnejšou svetovou destináciou pre zahraničných študentov, keď ich prijalo približne 300 tisíc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Global Flow of Tertiary-Level Students | url = http://uis.unesco.org/en/uis-student-flow | vydavateľ = uis.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Zdravotná starostlivosť ===
[[Súbor:Metallurg Sochi.jpg|thumb|Metallurg, sanatórium zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry v [[Soči]]]]

Rusko zaručuje podľa ústavy bezplatnú, univerzálnu zdravotnú starostlivosť pre všetkých ruských občanov prostredníctvom povinného štátneho programu zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva Ruskej federácie dohliada na ruský systém verejného zdravotníctva a tento sektor zamestnáva viac ako dva milióny ľudí. Federálne regióny majú tiež svoje vlastné ministerstvá zdravotníctva, ktoré dohliadajú na miestnu správu. Na prístup k súkromnej zdravotnej starostlivosti v Rusku je potrebný samostatný plán súkromného zdravotného poistenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The healthcare system in Russia | url = https://www.expatica.com/ru/healthcare/healthcare-basics/healthcare-in-russia-104030/ | vydavateľ = expatica.com | dátum vydania = 2014-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

V roku [[2019]] Rusko vynaložilo na zdravotnú starostlivosť 5,65% svojho HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Current health expenditure (% of GDP) - Russian Federation | url = https://data.worldbank.org/indicator/SH.XPD.CHEX.GD.ZS?locations=RU | vydavateľ = data.worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho výdavky na zdravotnú starostlivosť sú výrazne nižšie ako v iných rozvinutých krajinách. V dôsledku vysokej úmrtnosti mužov má Rusko jeden z najzastúpenejších pomerov pohlaví na svete – na každú ženu pripadá 0,859 muža.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nuwer | meno = Rachel | autor = | odkaz na autora = | titul = Why Russian Men Don’t Live as Long | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2014/02/18/science/why-russian-men-dont-live-as-long.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2014-02-17 | dátum prístupu = 2022-12-19 }}</ref> V roku 2019 bola celková očakávaná dĺžka života v Rusku pri narodení 73,2 roka (68,2 roka u mužov a 78,0 roka u žien) a malo veľmi nízku dojčenskú úmrtnosť (5 na 1 000 živonarodených detí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Life expectancy and Healthy life expectancy Data by country | url = https://apps.who.int/gho/data/node.main.688 | vydavateľ = apps.who.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mortality rate, infant (per 1,000 live births) - Russian Federation | url = https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.IMRT.IN?Locations=RU&locations=RU | vydavateľ = data.worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Hlavnou príčinou úmrtí v Rusku sú kardiovaskulárne ochorenia. [[Obezita]] je v Rusku rozšíreným zdravotným problémom; v roku 2016 malo 61,1% dospelých Rusov nadváhu alebo obezitu. Najväčším zdravotným problémom v Rusku je však historicky vysoká miera konzumácie alkoholu, ktorá napriek výraznému poklesu v poslednom desaťročí zostáva jednou z najvyšších na svete. Ďalším zdravotným problémom v krajine je fajčenie. Vysoký počet samovrážd v krajine, hoci klesá, zostáva významným sociálnym problémom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Suicide mortality rate (per 100,000 population) - Russian Federation | url = https://data.worldbank.org/indicator/SH.STA.SUIC.P5?locations=RU | vydavateľ = data.worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest v Rusku}}
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Moscow International Business Center7.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Moskva]]
| obrázok2 = Spb 06-2017 img01 Spit of Vasilievsky Island.jpg
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Petrohrad]]
| obrázok3 = Novosibirsk skyline in winter.jpg
| šírka3 = 220
| popis3 = [[Novosibirsk]]
| obrázok4 = E-burg asv2019-05 img46 view from VysotSky.jpg
| šírka4 = 220
| popis4 = [[Jekaterinburg]]
| obrázok5 = Дворец земледельцев2.jpg
| šírka5 = 220
| popis5 = [[Kazaň]]
| obrázok6 = Lower-Volga River embankment 04.jpg
| šírka6 = 220
| popis6 = [[Nižný Novgorod]]
}}

Mestá Ruska sa delia do 6 skupín podľa ich veľkosti:
* malé mestá (do 50 000)
:
* stredne veľké mestá (50 000 – 100 000)
:
* veľké mestá (100 000 – 250 000)
: 
* väčšie mestá (250 000 – 500 000)
: [[Čeboksary]], [[Balašicha]], [[Kaliningrad]], [[Tula]], [[Kursk]], [[Soči]], [[Sevastopoľ]] (sporný), [[Stavropoľ]], [[Ulan-Ude]], [[Tver]], [[Magnitogorsk]], [[Ivanovo]], [[Briansk]], [[Belgorod]], [[Surgut]], [[Vladimír]], [[Nižný Tagil]], [[Čita]], [[Archangeľsk]], [[Simferopol]] (sporný), [[Kaluga]], [[Smolensk]], [[Volžskij]], [[Jakutsk]], [[Saransk]], [[Čerepovec]], [[Kurgan]], [[Vologda]], [[Oriol]], [[Vladikavkaz]], [[Podoľsk]], [[Groznyj]], [[Murmansk]], [[Tambov]], [[Sterlitamak]], [[Petrozavodsk]], [[Kostroma]], [[Nižnevartovsk]], [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]], [[Joškar-Ola]], [[Chimki]] , [[Taganrog]]
* najväčšie mestá (500 000 – 1 000 000)
: [[Krasnodar]], [[Saratov]], [[Ťumeň]], [[Togliatti (mesto)|Togliatti]], [[Iževsk]], [[Barnaul]], [[Ulianovsk]], [[Irkutsk]], [[Chabarovsk]], [[Jaroslavľ]], [[Vladivostok]], [[Machačkala]], [[Tomsk]], [[Orenburg]], [[Kemerovo]], [[Novokuzneck]], [[Riazaň]], [[Astrachán]], [[Naberežnyje Čelny]], [[Penza]], [[Kirov]], [[Lipeck]]
* miliónové mestá ([[ruština|po rusky]]: ''города миллионеры'') (vyše 1 000 000)
: [[Moskva]], [[Petrohrad]], [[Novosibirsk]], [[Jekaterinburg]], [[Nižný Novgorod]], [[Kazaň]], [[Čeľabinsk]], [[Omsk]], [[Samara]], [[Rostov nad Donom]], [[Ufa]], [[Krasnojarsk]], [[Voronež]], [[Perm (mesto)|Perm]], [[Volgograd]]

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Rusku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[Celoruské sčítanie obyvateľstva v roku 2021|sčítania obyvateľstva v roku 2021]]<ref>{{cite web|title=Оценка численности постоянного населения по субъектам Российской Федерации|url=https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/tab-5_VPN-2020.xlsx|publisher=Federal State Statistics Service|accessdate=1 September 2022}}</ref>). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

{| class="wikitable"
! Poradie
! Mesto
! Federálny subjekt
! Počet obyvateľov
|-
| 1
| [[Moskva]]
| [[Moskva]]
| 13 010 112
|-		
| 2
| [[Petrohrad]]
| [[Petrohrad]]
| 5 601 911
|-		
| 3
| [[Novosibirsk]]
| [[Novosibirská oblasť]]
| 1 633 595
|-		
| 4
| [[Jekaterinburg]]
| [[Sverdlovská oblasť]]
| 1 544 376		
|-
| 5
| [[Kazaň]]
| [[Tatársko (republika)|Tatársko]]
| 1 308 660
|-	
| 6
| [[Nižný Novgorod]]
| [[Nižnonovgorodská oblasť]]
| 1 228 199
|-		
| 7
| [[Čeľabinsk]]
| [[Čeľabinská oblasť]]
| 1 189 525
|-		
| 8
| [[Krasnojarsk]]
| [[Krasnojarský kraj]]
| 1 187 771
|-		
| 9
| [[Samara]]
| [[Samarská oblasť]]
| 1 173 299
|-		
| 10
| [[Ufa]]
| [[Baškirsko]]
| 1 144 809	
|-
| 11
| [[Rostov nad Donom]]
| [[Rostovská oblasť]]
| 1 142 162	
|-		
| 12
| [[Omsk]]
| [[Omská oblasť]]
| 1 125 695
|-
| 13
| [[Krasnodar]]
| [[Krasnodarský kraj]]
| 1 099 344
|-
| 14
| [[Voronež]]
| [[Voronežská oblasť]]
| 1 057 681
|-		
| 15
| [[Perm (mesto)|Perm]]
| [[Permský kraj]]
| 1 034 002
|-
| 16
| [[Volgograd]]
| [[Volgogradská oblasť]]
| 1 028 036
|-		
| 17
| [[Saratov]]
| [[Saratovská oblasť]]
| 901 361
|-		
| 18
| [[Ťumeň]] 
| [[Ťumenská oblasť]]
| 847 488
|-		
| 19
| [[Togliatti (mesto)|Togliatti]]
| [[Samarská oblasť]]
| 684 709
|-		
| 20
| [[Barnaul]]
| [[Altajský kraj]]
| 630 877
|}

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Владимир Путин (18-06-2023) (cropped).jpg
| šírka1 = 153
| popis1 = [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]], [[prezident Ruskej federácie]] od 7. mája 2012
| obrázok2 = Mishustin Portrait govru.jpg
| šírka2 = 153
| popis2 = [[Michail Vladimirovič Mišustin|Michail Mišustin]], [[predseda vlády Ruskej federácie]] od 16. januára 2020
}}
[[Súbor:Moscow Kremlin (8281675670).jpg|thumb|[[Moskovský kremeľ]] je ústredným miestom ruských politických záležitostí už od sovietskych čias]]

Ruská federácia je parlamentnou demokraciou. Forma vlády sa charakterizuje ako prezidentská (respektíve poloprezidentská) republika. Na čele krajiny stojí prezident.

Výkonná moc patrí prezidentovi a vláde, pričom prevažuje moc prezidenta. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament – Federálne zhromaždenie ([[ruština|po rusky]]: ''Федеральное собрание'') – ktorý je najvyšším reprezentatívnym a zákonodarným orgánom krajiny, ale fakticky drží v štáte mocenskú prevahu prezident.

Dolnú komoru predstavuje [[Ruská duma|Štátna duma]] ([[ruština|po rusky]]: ''Государственная дума'', ''ГОСДУМА''), hornú Rada federácie ([[ruština|po rusky]]: ''Совет федерации''). [[Ruská duma|Dumu]] tvorí 450 poslancov volených v parlamentných voľbách. V Rade federácie zasadá 170 senátorov, ktorých vysielajú subjekty federácie (každý z 89 subjektov zastupujú dvaja senátori).

Na rozdiel od [[ruská duma|dumy]] sa rada nevolí v priamych voľbách. Senátorov vyberajú regionálne politické reprezentácie – jedného volí regionálny parlament, druhého ustanovuje regionálna výkonná moc. Počet členov Rady sa zrejme zmení v súvislosti so zlučovaním niektorých subjektov. V súčasnosti územie Ruska tvorí 89 subjektov federácie (21 republík, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá federálneho významu a 1 autonómna oblasť). Všetky subjekty federácie sú si rovné.

=== Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2003 ===
V parlamentných voľbách v roku [[2003]] bolo registrovaných 108 miliónov voličov a zúčastnilo sa ich takmer 60 miliónov. Najviac mandátov získala strana [[Jednotné Rusko]] ([[ruština|po rusky]]: ''Единная Россия'', ''ЕДРОС'') – 221 kresiel (získala 22,5 milióna hlasov), podporujúca prezidenta [[Vladimir Putin|Putina]]. Keďže s poslancami [[Jednotné Rusko|Jednotného Ruska]] zvyčajne hlasujú aj viaceré menšie strany a nezávislí poslanci, prezidentova politika má v parlamente zabezpečenú nadpolovičnú väčšinu.

Druhou najväčšou stranou je [[Komunistická strana Ruskej federácie|Komunistická strana RF]] ([[ruština|po rusky]]: ''Комунистическая партия Российской Федерации'', ''КПРФ'') – 51 kresiel a 7,6 milióna hlasov. Po nej nasledujú [[Liberálno-demokratická strana Ruska]] ([[ruština|po rusky]]: ''Либерал-демократическая партия России'', ''ДЛПР'') – 37 kresiel a koalícia [[Strany ruských regiónov a socialistov]] (37 kresiel). K najmenším patrí kedysi pomerne známa Ruská demokratická strana [[Jabloko]] ([[ruština|po rusky]]: ''ЯБЛОКО'') – 4 kreslá.

=== Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2007 ===
7% hranicu zvoliteľnosti prekročili v parlamentných voľbách v roku [[2007]] štyri strany. Rovnako ako v predchádzajúcich voľbách prvé miesto obsadila strana [[Jednotné Rusko]] ([[ruština|po rusky]]: ''Единная Россия'', ''ЕДРОС'') – 311 kresiel (získala 43 miliónov hlasov). Na druhom mieste sa umiestnila [[Komunistická strana Ruskej federácie|Komunistická strana RF]] ([[ruština|po rusky]]: ''Комунистическая партия Российской Федерации'', ''КПРФ'') – 58 kresiel (získala 8 miliónov hlasov) a [[Liberálno-demokratická strana Ruska]] ([[ruština|po rusky]]: ''Либерал-демократическая партия России'', ''ДЛПР'') – 42 kresiel (5 miliónov hlasov). Na úkor ruskej demokratickej strany [[Jabloko]] sa do parlamentu dostala strana bývalých členov [[Vladimir Putin|Putinovej]] strany [[Jednotné Rusko]] – [[Spravodlivé Rusko]] ([[ruština|po rusky]]: ''Справедливая Россия'', ''СП''), ktorí v parlamente získali 39 mandátov. Volilo ich okolo 5 miliónov občanov.

=== Administratívne rozdelenie ===
[[Súbor:Russian Regions-EN.svg|thumb|Administratívne rozdelenie Ruska]]
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ruska}}

Oficiálny názov krajiny – Ruská federácia – napovedá, že nejde o unitárny štát, ale o spojenie rozličných subjektov s väčšou či menšou autonómiou. Od roku [[2008]] Rusko tvorí 83 [[Subjekt Federácie|subjektov]], medzi ktorými sú veľké rozdiely nielen čo do rozlohy, počtu obyvateľstva či životnej úrovne, ale aj čo do miery politickej autonómie.

Najvyšší stupeň samostatnosti v rozhodovaní má 21 [[Republika (Rusko)|republík]], ktoré sú zväčša vytvorené na etnickom základe, aj keď podiel ruského obyvateľstva v nich môže byť mimoriadne vysoký. Ako príklad možno uviesť [[Udmurtsko|Udmurtskú republiku]], kde sú titulárnym národom [[Udmurti]], no tí v celkovom počte obyvateľov republiky predstavovali podľa sčítania obyvateľstva v roku [[2002]] iba 29,3%, kým podiel [[Rusi|Rusov]] presahoval 60%.

Najnižší stupeň autonómie majú [[autonómny okruh (Rusko)|autonómne okruhy]] (celkovo 4) a [[Autonómna oblasť (Rusko)|autonómna oblasť]] (1), ktoré sú síce subjektami Federácie, ale zároveň tvoria všetky – s výnimkou [[Čukotka (autonómny okruh)|Čukotského autonómneho okruhu]] – súčasť iných subjektov Federácie.

Okrem toho Rusko tvorí ešte 46 [[Oblasť (Rusko)|oblastí]] a 9 [[Kraj (Rusko)|krajov]]. Osobitnými subjektmi sú aj dve najväčšie mestá [[Moskva]] a [[Petrohrad|Sankt Peterburg]] ako tzv. [[Mesto federálneho významu|mestá federálneho významu]].

Najvyššie funkcie môžu mať v jednotlivých subjektoch federácie rozličné označenia, no s výnimkou republík, kde sa používajú tituly prezident republiky alebo hlava republiky, je to spravidla gubernátor alebo primátor ([[ruština|po rusky]]: ''мэр''). Novšie sa v rámci úsilia o väčšiu centralizáciu a integráciu krajiny vytvorilo 7 federálnych dištriktov (4 v [[Európa|Európe]] a 3 v [[Ázia|Ázii]]). Správu dištriktov ustanovuje prezident Ruskej federácie.

==== Zmeny v roku 2014 ====
Dňa [[18. marec|18. marca]] [[2014]] Ruská federácia násilne anektovala polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na základe tejto zmeny má podľa ruskej ústavy Ruská federácia od [[18. marca]] [[2014]] 85 subjektov federácie. Novými subjektami federácie sú Krymská republika a mesto [[Sevastopoľ]] ako mesto federálneho významu. Väčšina medzinárodného spoločenstva pripojenie [[Krym (polostrov)|Krymu]] k Rusku na základe referenda neuznáva a [[Krym (polostrov)|Krym]] je naďalej považovaný za súčasť [[Ukrajina|Ukrajiny]].

=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:2019 Foto de família dos Líderes do G20.jpg|thumb|Putin s partnermi z [[G20]] v [[Japonsko|japonskej]] [[Osaka (mesto)|Osake]] v roku 2019]]

Rusko malo v roku [[2019]] piatu najväčšiu diplomatickú sieť na svete. Udržiava diplomatické vzťahy so 190 členskými štátmi [[Organizácia Spojených národov|OSN]], štyrmi čiastočne uznanými štátmi a tromi pozorovateľskými štátmi OSN; spolu so 144 veľvyslanectvami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = 2021 COUNTRY RANKING | url = https://globaldiplomacyindex.lowyinstitute.org/country_rank.html | vydavateľ = globaldiplomacyindex.lowyinstitute.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190201012801/http://globaldiplomacyindex.lowyinstitute.org/country_rank.html | dátum archivácie = 2019-02-01 }}</ref> Z historického hľadiska je veľmocou a bývalou superveľmocou ako vedúca krajina bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The USSR as the New World Superpower from About Russia, Its Revolutions, Its Development and Its Present on JSTOR | url = https://www.jstor.org/stable/j.ctv2t4dn7.14#metadata_info_tab_contents | vydavateľ = jstor.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko je členom skupiny [[G20]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] a [[Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca|APEC]]. Zohráva tiež vedúcu úlohu v organizáciách, ako sú [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], [[Eurázijská ekonomická únia|EAEU]], [[Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti|OZKB]], [[Šanghajská organizácia spolupráce|ŠOS]] a [[BRICS]].

Rusko udržiava úzke vzťahy so susedným [[Bielorusko]]m, ktoré je súčasťou [[Zväzový štát Ruska a Bieloruska|Zväzového štátu]], nadnárodnej konfederácie oboch štátov. [[Srbsko]] je historicky blízkym spojencom Ruska, keďže obe krajiny spája silná vzájomná kultúrna, etnická a náboženská príbuznosť. [[India]] je najväčším odberateľom ruského vojenského vybavenia a obe krajiny od sovietskej éry spájajú silné strategické a diplomatické vzťahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tamkin | meno = Emily | autor = | odkaz na autora = | titul = Why India and Russia Are Going to Stay Friends | url = https://foreignpolicy.com/2020/07/08/russia-india-relations/ | vydavateľ = foreignpolicy.com | dátum vydania = 2020-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko má vplyv na celom geopoliticky dôležitom južnom [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] a v [[Stredná Ázia|strednej Ázii]]; tieto dva regióny sa označujú ako „zadný dvor“ Ruska.

V [[21. storočie|21. storočí]] Rusko vedie agresívnu zahraničnú politiku zameranú na zabezpečenie regionálnej dominancie a medzinárodného vplyvu, ako aj na zvýšenie domácej podpory vlády. Vojenské intervencie v postsovietskych štátoch zahŕňajú [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojnu s Gruzínskom]] v roku [[2008]] a [[rusko-ukrajinská vojna|inváziu a destablizáciu Ukrajiny]] od roku [[2014]]. Rusko sa tiež snažilo zvýšiť svoj vplyv na [[Blízky východ|Blízkom východe]], a to najmä prostredníctvom vojenskej intervencie v [[občianska vojna v Sýrii|sýrskej občianskej vojne]]. Na zvýšenie vnímania ruskej moci sa využíva kybernetická vojna a narúšanie vzdušného priestoru spolu so zasahovaním do volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Testing the world order: strategic realism in Russian foreign affairs | url = https://link.springer.com/article/10.1057/s41311-021-00285-5 | vydavateľ = link.springer.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzťahy Ruska so susednou [[Ukrajina|Ukrajinou]] a západným svetom – najmä so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], [[Európska únia|Európskou úniou]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] – sa zrútili; najmä po začiatku rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 a následnej eskalácii v roku [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Al Jazeera | odkaz na autora = | titul = Ukraine cuts diplomatic ties with Russia after invasion | url = https://www.aljazeera.com/news/2022/2/24/ukraine-breaks-diplomatic-ties-with-russia | vydavateľ = aljazeera.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzťahy medzi Ruskom a [[Čína|Čínou]] sa bilaterálne a ekonomicky výrazne posilnili; kvôli spoločným politickým záujmom. [[Turecko]] a Rusko majú komplexné strategické, energetické a obranné vzťahy. Rusko udržiava srdečné vzťahy s [[Irán]]om, keďže ide o strategického a ekonomického spojenca. Rusko sa tiež čoraz viac snaží rozšíriť svoj vplyv v [[Arktída|Arktíde]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rumer | meno = Eugene | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sokolsky | meno2 = Richard | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Stronski | meno3 = Paul | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Russia in the Arctic—A Critical Examination | url = https://carnegieendowment.org/2021/03/29/russia-in-arctic-critical-examination-pub-84181 | vydavateľ = carnegieendowment.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ázia|Ázii]] a [[Tichý oceán|Tichomorí]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hunt | meno = Luke | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Tries to Boost Asia Ties to Counter Indo-Pacific Alliances | url = https://www.voanews.com/a/russia-tries-to-boost-asia-ties-to-counter-indo-pacific-alliances/6272006.html | vydavateľ = voanews.com | dátum vydania = 2021-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Afrika|Afrike]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia in Africa: What's behind Moscow's push into the continent? | url = https://www.bbc.com/news/world-45035889 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2019-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> na Blízkom východe, v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] a ďalších oblastiach.

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:Sukhoi Design Bureau, 054, Sukhoi Su-57 (49581303977).jpg|thumb|[[Suchoj Su-57]], [[stíhacie lietadlo]] 5. generácie [[Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie|ruských vzdušných síl]]]]
{{Hlavný článok|Ozbrojené sily Ruskej federácie}}

[[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] sa delia na [[Pozemné vojsko Ruskej federácie|pozemné vojsko]], [[Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie|vzdušno-kozmické sily]] a [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|vojenské námorníctvo]]. V rámci ozbrojených síl sú ešte dva samostatné druhy vojsk, [[Raketové vojsko strategického určenia Ruskej federácie|raketové vojsko strategického určenia]] a [[Vzdušno-výsadkové vojsko Ruskej federácie|vzdušno-výsadkové vojsko]]. Od roku [[2021]] majú ruské ozbrojené sily približne milión príslušníkov v aktívnej službe, čo je piata najväčšia armáda na svete, a približne 2 až 20 miliónov príslušníkov v zálohe. Všetci občania mužského pohlavia vo veku 18 až 27 rokov musia povinne absolvovať ročnú službu v ozbrojených silách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Military Reform and Defense Policy | url = https://sgp.fas.org/crs/row/R42006.pdf | vydavateľ = sgp.fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Rusko patrí medzi päť uznaných štátov vlastniacich [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]] a má najväčší arzenál jadrových zbraní na svete; viac ako polovica jadrových zbraní sveta patrí Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear Weapons: Who Has What at a Glance | url = https://www.armscontrol.org/factsheets/Nuclearweaponswhohaswhat | vydavateľ = armscontrol.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko tiež vlastní najväčšiu flotilu [[ponorka|ponoriek]] schopných niesť [[balistická raketa|balistické rakety]] s jadrovými hlavicami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Institute | meno = Lowy | autor = | odkaz na autora = | titul = Ballistic missile submarines | url = https://power.lowyinstitute.org/data/military-capability/signature-capabilities/ballistic-missile-submarines/ | vydavateľ = power.lowyinstitute.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je jednou z troch krajín, ktoré prevádzkujú strategické [[bombardovacie lietadlo|bombardéry]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Paul | meno = T. V. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Wirtz | meno2 = James J. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Fortmann | meno3 = Michel | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Balance of Power (Theory and Practice in the 21st Century) | vydanie = | vydavateľ = Stanford University Press | miesto = Redwood, Kalifornia | rok = 2004 | počet strán = 384 | url = | isbn = 978-0-8047-5017-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Rusko si udržiava štvrté najvyššie vojenské výdavky na svete, pričom v roku [[2020]] vynaložilo na armádu 61,7 miliardy [[americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TRENDS IN WORLD MILITARY EXPENDITURE, 2020 | url = https://sipri.org/sites/default/files/2021-04/fs_2104_milex_0.pdf | vydavateľ = sipri.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2021 bolo druhým najväčším vývozcom zbraní na svete a malo veľký a plne domáci obranný priemysel, ktorý vyrábal väčšinu vlastného vojenského vybavenia.

=== Ľudské práva a korupcia ===
[[Súbor:Protest against the invasion of Ukraine (Yekaterinburg, February 24, 2022).jpg|thumb|Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] v roku [[2022]] vypukli v celom Rusku protivojnové protesty. Protesty sa stretli s rozsiahlymi represiami, ktoré viedli k zatknutiu približne 15 000 ľudí]]

Popredné demokratické a ľudskoprávne skupiny čoraz častejšie kritizujú nedodržiavanie [[Ľudské práva|ľudských práv]] v Rusku. Najmä [[Amnesty International]] a Human Rights Watch tvrdia, že Rusko nie je [[demokracia|demokratické]] a svojim občanom poskytuje len málo politických práv a občianskych slobôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Federation | url = https://www.amnesty.org/en/location/europe-and-central-asia/russian-federation/ | vydavateľ = amnesty.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia | url = https://www.hrw.org/europe/central-asia/russia | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Od roku [[2004]] hodnotí organizácia Freedom House Rusko vo svojom prieskume ''Freedom in the World'' ako „neslobodné“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia: Freedom in the World 2021 Country Report {{!}} Freedom House | url = https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2021 | vydavateľ = freedomhouse.org | dátum vydania = Mon, 03/01/2021 - 18:45 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Economist Intelligence Unit vo svojom indexe demokracie hodnotí Rusko od roku [[2011]] ako „autoritatívny režim“ a v roku [[2021]] ho zaradila na 124. miesto zo 167 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A new low for global democracy | url = https://www.economist.com/graphic-detail/2022/02/09/a-new-low-for-global-democracy | vydavateľ = economist.com | dátum vydania = 2022-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pokiaľ ide o slobodu médií, Rusko sa v indexe slobody tlače organizácie [[Reportéri bez hraníc]] za rok [[2022]] umiestnilo na 155. mieste zo 180 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia | url = https://rsf.org/en/country/russia | vydavateľ = rsf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruská vláda bola široko kritizovaná politickými [[disident]]mi a aktivistami za ľudské práva za nespravodlivé voľby,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simmons | meno = Ann M. | autor = | odkaz na autora = | titul = In Russia’s Election, Putin’s Opponents Are Seeing Double | url = https://www.wsj.com/articles/russias-opposition-candidates-struggle-to-make-a-mark-in-election-11631886631 | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2021-09-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> zásahy proti opozičným politickým stranám a protestom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = In Shadow of Navalny Case, What’s Left of the Russian Opposition? - The New York Times | url = https://ghostarchive.org/archive/5k31S | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian crackdown brings pro-Navalny protests to halt {{!}} Financial Times | url = https://ghostarchive.org/archive/W7wz7 | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> prenasledovanie mimovládnych organizácií a násilné potláčanie a zabíjanie nezávislých novinárov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goncharenko | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = NGOs in Russia: Battered, but unbowed | url = https://www.dw.com/en/ngos-in-russia-battered-but-unbowed/a-41459467 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yaffa | meno = Joshua | autor = | odkaz na autora = | titul = The Victims of Putin’s Crackdown on the Press | url = https://www.newyorker.com/news/dispatch/the-victims-of-putins-crackdown-on-the-press | vydavateľ = newyorker.com | dátum vydania = 2021-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Why Do Russian Journalists Keep Falling? | url = https://www.npr.org/2018/04/21/604497554/why-do-russian-journalists-keep-falling | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2018-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]] masmédií a [[Cenzúra internetu|internetu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia: Growing Internet Isolation, Control, Censorship | url = https://www.hrw.org/news/2020/06/18/russia-growing-internet-isolation-control-censorship | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2020-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Ruský autokratický<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin’s aggressive autocracy reduces Russian soft power to ashes {{!}} Financial Times | url = https://ghostarchive.org/archive/vxIvi | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> politický systém bol rôzne označovaný ako kleptokracia, oligarchia a plutokracia. V indexe vnímania korupcie [[Transparency International]] za rok 2021 bolo najnižšie hodnotenou európskou krajinou, keď sa umiestnilo na 136. mieste zo 180 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2021 | url = https://www.transparency.org/en/cpi/2021/index/rus | vydavateľ = transparency.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko má dlhú históriu [[korupcia|korupcie]], ktorá sa považuje za významný problém.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Maynes | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = New Reports Highlight Russia's Deep-Seated Culture of Corruption | url = https://www.voanews.com/a/europe_new-reports-highlight-russias-deep-seated-culture-corruption/6183207.html | vydavateľ = voanews.com | dátum vydania = 2020-01-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ovplyvňuje rôzne odvetvia vrátane hospodárstva,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Алферова | meno = Екатерина | autor = | odkaz na autora = | titul = В России предложили создать должность омбудсмена по борьбе с коррупцией | url = https://iz.ru/1078501/2020-10-26/v-rossii-predlozhili-sozdat-dolzhnost-ombudsmena-po-borbe-s-korruptciei | vydavateľ = iz.ru | dátum vydania = 2020-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> podnikania, verejnej správy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Corruption in Russia: A Historical Perspective | url = https://src-h.slav.hokudai.ac.jp/sympo/03september/pdf/M_Suhara.pdf | vydavateľ = src-h.slav.hokudai.ac.jp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> presadzovania práva, zdravotníctva,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Corruption in Russian Health Care: The Determinants and Incidence of Briber | url = https://conference.iza.org/conference_files/worldb2010/zelenska_t5300.pdf | vydavateľ = conference.iza.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Corruption Pervades Russia's Health System | url = https://www.cbsnews.com/news/corruption-pervades-russias-health-system/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = 2007-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> vzdelávania<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Corruption at Universities is a Common Disease for Russia and Ukraine | url = https://ethics.harvard.edu/blog/corruption-universities-common-disease-russia-and-ukraine | vydavateľ = ethics.harvard.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> a armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Corruption in the Russian Armed Forces | url = https://rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/corruption-russian-armed-forces/ | vydavateľ = rusi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

[[Moslim (vyznávač islamu)|Moslimovia]], najmä [[Salafíja|salafisti]], čelia v Rusku prenasledovaniu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Herszenhorn | meno = David M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Sees a Threat in Its Converts to Islam | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2015/07/02/world/russia-sees-a-threat-in-its-converts-to-islam.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2015-07-01 | dátum prístupu = 2022-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL | odkaz na autora = | titul = News | url = https://www.rferl.org/a/russia-worst-violators-religious-freedom-report-iran-turkmenistan/31215737.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2021-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> S cieľom potlačiť povstanie na severnom [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] sú ruské orgány obviňované z nevyberavého zabíjania,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian killings and kidnaps extend dirty war in Ingushetia | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2009/sep/20/ingushetia-dirty-war-russia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2009-09-19 | dátum prístupu = 2022-12-20 }}</ref> zatýkania, násilných zmiznutí a mučenia civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokolov | meno = Denis | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin's Savage War Against Russia's 'New Muslims' | url = https://www.newsweek.com/putin-savage-war-against-russia-new-muslims-490783 | vydavateľ = newsweek.com | dátum vydania = 2016-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Dagestan]]e boli niektorým salafistom spolu s tým, že čelili prenasledovaniu zo strany vlády na základe ich vzhľadu, vyhodené do vzduchu ich domy v rámci protipovstaleckých operácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Press | meno = Associated | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Crackdown on Muslims Fuels Exodus to IS | url = https://www.voanews.com/a/russian-crackdown-on-muslims-fuels-exodus-to-islamic-state/3073139.html | vydavateľ = voanews.com | dátum vydania = 2015-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Čečenci]] a [[Inguši]] sú v ruských väzniciach údajne vystavení väčšiemu týraniu ako iné etnické skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vatchagaev | meno = Mairbek | autor = | odkaz na autora = | titul = Abuse of Chechens and Ingush in Russian Prisons Creates Legions of Enemies | url = https://jamestown.org/program/abuse-of-chechens-and-ingush-in-russian-prisons-creates-legions-of-enemies-2/ | vydavateľ = jamestown.org | dátum vydania = 2015-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie na Ukrajinu]] v roku [[2022]] Rusko zriadilo filtračné tábory, v ktorých sú mnohí [[Ukrajinci]] vystavení týraniu a násilne posielaní do Ruska; tieto tábory sa prirovnávajú k táborom používaným počas čečenských vojen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lillis | meno = Katie Bo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Atwood | meno2 = Kylie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Bertrand | meno3 = Natasha | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Russia is depopulating parts of eastern Ukraine, forcibly removing thousands into remote parts of Russia | url = https://edition.cnn.com/2022/05/26/politics/ukraine-filtration-camps-forcibly-remove-russia/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2022-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Ekonomika ==
[[Súbor:Moscow (52078730783).jpg|thumb|left|[[Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“]]. Mesto Moskva má jednu z najväčších mestských ekonomík na svete]]

Rusko má zmiešanú ekonomiku<ref>mixed economy. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/mixed-economy | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 2016-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> s obrovskými prírodnými zdrojmi, najmä [[ropa|ropou]] a [[zemný plyn|zemným plynom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia - Natural Resources | url = http://countrystudies.us/russia/59.htm | vydavateľ = countrystudies.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa [[Hrubý domáci produkt|nominálneho HDP]] je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|deviatou najväčšou ekonomikou na svete]] a šiestou najväčšou podľa [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parity kúpnej sily]]. Veľký sektor služieb tvorí 62% celkového HDP, nasleduje priemyselný sektor (32%), zatiaľ čo poľnohospodársky sektor je najmenší a tvorí len 5% celkového HDP. Rusko má nízku oficiálnu mieru nezamestnanosti 4,1%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Moody's Analytics | odkaz na autora = | titul = Russian Federation - Unemployment Rate | url = https://www.economy.com/russian-federation/unemployment-rate | vydavateľ = economy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho devízové rezervy sú piate najväčšie na svete a majú hodnotu 540 miliárd [[americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Reserves of the Russian Federation (End of period) | url = https://www.cbr.ru/eng/hd_base/mrrf/mrrf_7d/ | vydavateľ = cbr.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Má približne 70 miliónov pracovnej sily, čo je šiesta najväčšia pracovná sila na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Labor force | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/labor-force/country-comparison | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Rusko je trinástym najväčším vývozcom na svete a 21. najväčším dovozcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = International Trade Centre (ITC) | odkaz na autora = | titul = Trade statistics for international business development | url = https://www.trademap.org/Country_SelProductCountry.aspx?AspxAutoDetectCookieSupport=1 | vydavateľ = trademap.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = International Trade Centre (ITC) | odkaz na autora = | titul = Trade statistics for international business development | url = https://www.trademap.org/Country_SelProductCountry.aspx?nvpm=1%7c643%7c%7c%7c%7cTOTAL%7c%7c%7c2%7c1%7c1%7c1%7c1%7c1%7c2%7c1%7c1%7c1&AspxAutoDetectCookieSupport=1 | vydavateľ = trademap.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo veľkej miere sa spolieha na príjmy z daní a vývozných ciel súvisiacich s ropou a plynom, ktoré v [[január]]i [[2022]] predstavovali 45% príjmov ruského federálneho rozpočtu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Frequently Asked Questions on Energy Security | url = https://www.iea.org/articles/frequently-asked-questions-on-energy-security | vydavateľ = iea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v roku [[2019]] až 60% jeho vývozu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davydova | meno = Angelina | autor = | odkaz na autora = | titul = Will Russia ever leave fossil fuels behind? - BBC Future | url = https://www.bbc.com/future/article/20211115-climate-change-can-russia-leave-fossil-fuels-behind | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ministerstvo prírodných zdrojov a životného prostredia odhadlo v roku 2019 hodnotu prírodných zdrojov na 60% HDP krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's Natural Resources Valued at 60% of GDP | url = https://www.themoscowtimes.com/2019/03/14/russias-natural-resources-valued-at-60-of-gdp-a64800 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2019-03-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko má jednu z najnižších úrovní zahraničného dlhu spomedzi veľkých ekonomík,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TRTWorld | odkaz na autora = | titul = Russian finances strong but economic problems persist | url = https://www.trtworld.com/magazine/russian-finances-strong-but-economic-problems-persist-36750 | vydavateľ = trtworld.com | dátum vydania = 2020-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> hoci nerovnosť príjmov a bohatstva domácností je jednou z najvyšších medzi rozvinutými krajinami. Problémom sú aj vysoké regionálne rozdiely.

Po viac ako desaťročí postsovietskeho rýchleho hospodárskeho rastu, ktorý bol podporovaný vysokými cenami ropy a nárastom devízových rezerv a investícií,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ellyatt | meno = Holly | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 charts show Russia's economic highs and lows under Putin | url = https://www.cnbc.com/2021/10/11/russias-economy-under-president-putin-in-charts.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2021-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> bolo ruské hospodárstvo poškodené po začiatku [[rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] a [[anexia|anexii]] [[Krym (republika)|Krymu]] v roku [[2014]] v dôsledku uvalenia prvej vlny západných sankcií. Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] v roku 2022 krajina čelila obnoveným sankciám a bojkotom zo strany firiem,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Over 1,000 Companies Have Curtailed Operations in Russia—But Some Remain | url = https://som.yale.edu/story/2022/over-1000-companies-have-curtailed-operations-russia-some-remain | vydavateľ = som.yale.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> čím sa stala najviac sankcionovanou krajinou na svete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wadhams | meno = Nick | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Is Now the World's Most-Sanctioned Nation | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-07/russia-surges-past-iran-to-become-world-s-most-sanctioned-nation | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> v rámci kroku, ktorý sa opisuje ako „totálna ekonomická a finančná vojna“ s cieľom izolovať ruskú ekonomiku od západného finančného systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The unprecedented American sanctions on Russia, explained | url = https://www.vox.com/22968949/russia-sanctions-swift-economy-mcdonalds | vydavateľ = vox.com | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V dôsledku týchto dopadov ruská vláda prestala od [[apríl]]a 2022 zverejňovať množstvo ekonomických údajov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Whalen | meno = Jeanne | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Dixon | meno2 = Robyn | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Nakashima | meno3 = Ellen | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ilyushina | meno4 = Mary | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Western sanctions are wounding but not yet crushing Russia’s economy | periodikum = The Washington Post | odkaz na periodikum = The Washington Post | url = https://www.washingtonpost.com/business/2022/08/23/russian-sanctions-economy/ | issn = 0190-8286 | vydavateľ = Nash Holdings | miesto = Washington, D. C. | dátum = 2022-08-23 | dátum prístupu = 2022-12-19 }}</ref> Ekonómovia naznačujú, že sankcie budú mať dlhodobý vplyv na ruskú ekonomiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Nik | autor = | odkaz na autora = | titul = Is Russia's economy really hurting? | url = https://www.dw.com/en/is-russias-economy-really-hurting/a-63000166 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Doprava a energetika ===
[[Súbor:VL 85-022 container train.jpg|thumb|[[Transsibírska magistrála]] je najdlhšia nepretržitá železničná trať na svete. Spája [[Moskva|Moskvu]] s [[Vladivostok]]om]]

[[Železnica|Železničná doprava]] v Rusku je zväčša pod kontrolou štátnych Ruských železníc. Celková dĺžka bežne používaných [[Železničná trať|železničných tratí]] je tretia najdlhšia na svete a presahuje 87 000 [[kilometer|km]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Railways | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/railways/country-comparison | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] má Rusko piatu najväčšiu [[Cesta (stavba)|cestnú]] sieť na svete s 1,5 milióna km ciest,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = О развитии дорожной инфраструктуры | url = http://government.ru/info/22865/ | vydavateľ = government.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom hustota cestnej siete patrí k najnižším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europe continues to report the world’s highest Road Network Density, followed by East Asia and Pacific. | url = https://worldroadstatistics.org/europe-central-asia-continue-to-report-the-worlds-highest-road-network-density-followed-by-east-asia-and-pacific/ | vydavateľ = worldroadstatistics.org | dátum vydania = 2020-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské vnútrozemské vodné cesty sú najdlhšie na svete a ich celková dĺžka je 102 000 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Waterways | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/waterways/country-comparison | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spomedzi 1 218 ruských [[letisko|letísk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Airports | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/airports/country-comparison | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> je najvyťaženejšie [[Medzinárodné letisko Šeremetievo]] v [[Moskva|Moskve]]. Najväčším ruským [[prístav]]om je [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] v [[Krasnodarský kraj|Krasnodarskom kraji]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guzeva | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = 10 BIGGEST port cities in Russia | url = https://www.rbth.com/travel/333689-russia-biggest-port-cities | vydavateľ = rbth.com | dátum vydania = 2021-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Rusko je všeobecne označované za energetickú veľmoc.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Buchanan | meno = Elizabeth | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Energy Strategy in the Asia-Pacific (Implications for Australia) | vydanie = | vydavateľ = ANU Press | miesto = Canberra | rok = 2021 | počet strán = 240 | url = | isbn = 978-1-76046-339-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Má najväčšie preukázané zásoby [[Zemný plyn|zemného plynu]] na svete, druhé najväčšie zásoby [[Uhlie|uhlia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistical Review of World Energy | url = https://www.bp.com/content/dam/bp/business-sites/en/global/corporate/pdfs/energy-economics/statistical-review/bp-stats-review-2020-full-report.pdf | vydavateľ = bp.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> ôsme najväčšie zásoby [[Ropa|ropy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Crude oil – proved reserves | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/crude-oil-proved-reserves/country-comparison | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221220220525/https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/crude-oil-proved-reserves/country-comparison | dátum archivácie = 2022-12-20 }}</ref> a najväčšie zásoby [[Bridlica (sediment)|bridlíc]] v [[Európa|Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2010 Survey of Energy Resource | url = https://www.worldenergy.org/assets/downloads/ser_2010_report_1.pdf | vydavateľ = worldenergy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko je tiež najväčším vývozcom zemného plynu na svete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Energy Fact Sheet: Why does Russian oil and gas matter? | url = https://www.iea.org/articles/energy-fact-sheet-why-does-russian-oil-and-gas-matter | vydavateľ = iea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> druhým najväčším producentom zemného plynu a druhým najväčším producentom a vývozcom ropy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Crude oil – exports | url = https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/crude-oil-exports/country-comparison | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221220220527/https://www.cia.gov/the-world-factbook/field/crude-oil-exports/country-comparison | dátum archivácie = 2022-12-20 }}</ref> Ťažba ropy a zemného plynu v Rusku viedla k hlbokým hospodárskym vzťahom s [[Európska únia|Európskou úniou]], [[Čína|Čínou]] a štátmi bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Východný blok|východného bloku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oil Market and Russian Supply – Russian supplies to global energy markets – Analysis - IEA | url = https://www.iea.org/reports/russian-supplies-to-global-energy-markets/oil-market-and-russian-supply-2 | vydavateľ = iea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gas Market and Russian Supply – Russian supplies to global energy markets – Analysis - IEA | url = https://www.iea.org/reports/russian-supplies-to-global-energy-markets/gas-market-and-russian-supply-2 | vydavateľ = iea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napríklad za posledné desaťročie sa podiel dodávok Ruska na celkovom dopyte Európskej únie (vrátane [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]) po plyne zvýšil z 25% v roku [[2009]] na 32% v týždňoch pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] vo [[február]]i [[2022]].

Rusko sa zaviazalo k Parížskej dohode potom, ako sa v roku [[2019]] k paktu oficiálne pripojilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sauer | meno = Natalie | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia formally joins Paris climate pact | url = https://www.euractiv.com/section/climate-environment/news/russia-formally-joins-paris-climate-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2019-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Emisia (životné prostredie)|Emisie]] [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] Ruska sú štvrté najväčšie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Is Russia finally getting serious on climate change? | url = https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/russia-finally-getting-serious-climate-change | vydavateľ = lowyinstitute.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko je štvrtým najväčším výrobcom [[elektrická energia|elektriny]] na svete a deviatym najväčším výrobcom [[Obnoviteľný zdroj energie|energie z obnoviteľných zdrojov]] v roku 2019. Bolo tiež prvou krajinou na svete, ktorá začala rozvíjať civilnú [[Jadrová energia|jadrovú energetiku]] a postavila prvú [[Jadrová elektráreň|jadrovú elektráreň]] na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Long | meno = Tony | autor = | odkaz na autora = | titul = June 27, 1954: World's First Nuclear Power Plant Opens | url = https://www.wired.com/2012/06/june-27-1954-worlds-first-nuclear-power-plant-opens/ | vydavateľ = wired.com | dátum vydania = 2012-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2019 bolo Rusko tiež štvrtým najväčším výrobcom jadrovej energie na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear Power in the World Today | url = https://www.world-nuclear.org/information-library/current-and-future-generation/nuclear-power-in-the-world-today.aspx | vydavateľ = world-nuclear.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v roku [[2021]] bolo piatym najväčším výrobcom [[Vodná energia|vodnej energie]].

=== Poľnohospodárstvo a rybolov ===
[[Súbor:Wheat Tomsk.jpg|thumb|left|[[Pšenica]] v [[Tomská oblasť|Tomskej oblasti]] na [[Sibír]]i]]

Ruské [[poľnohospodárstvo]] sa na celkovom [[Hrubý domáci produkt|HDP]] krajiny podieľa približne 5%, hoci zamestnáva asi jednu osminu celkovej pracovnej sily.<ref>Economy of Russia. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Russia/Economy | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Má tretiu najväčšiu obrábanú plochu na svete, 1 265 267 [[Štvorcový kilometer|km²]]. Vzhľadom na drsné životné prostredie tvorí približne len 13,1% tejto plochy poľnohospodárska pôda a len 7,4% orná pôda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arable land (% of land area) - Russian Federation | url = https://data.worldbank.org/indicator/AG.LND.ARBL.ZS?locations=RU | vydavateľ = data.worldbank.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľnohospodárska pôda krajiny sa považuje za súčasť „obilnice“ [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = System Shock: Russia’s War and Global Food, Energy, and Mineral Supply Chains | url = https://www.wilsoncenter.org/event/system-shock-russias-war-and-global-food-energy-and-mineral-supply-chains | vydavateľ = wilsoncenter.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Viac ako tretina osiatej plochy je určená na pestovanie krmovín a zvyšná poľnohospodárska pôda je určená na pestovanie technických plodín, zeleniny a ovocia. Hlavným produktom ruského poľnohospodárstva bolo vždy obilie, ktoré zaberá podstatne viac ako polovicu ornej pôdy. Rusko je najväčším svetovým vývozcom [[pšenica|pšenice]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Medetsky | meno = Anatoly | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Durisin | meno2 = Megan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia’s Dominance of the Wheat World Keeps Growing | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-09-22/russia-s-dominance-of-the-wheat-world-keeps-growing | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2020-09-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wheat in Russia | url = https://oec.world/en/profile/bilateral-product/wheat/reporter/rus?redirect=true | vydavateľ = oec.world | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> najväčším producentom [[jačmeň]]a a [[Pohánka jedlá|pohánky]], patrí medzi najväčších vývozcov [[Kukurica siata|kukurice]] a [[Slnečnicový olej|slnečnicového oleja]] a je popredným výrobcom [[Hnojivo|hnojív]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The importance of Ukraine and the Russian Federation for global agricultural markets and the risks associated with the current conflict | url = https://www.fao.org/3/cb9236en/cb9236en.pdf | vydavateľ = fao.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Rôzni analytici adaptácie na [[Klimatické zmeny|klimatické zmeny]] predpokladajú veľké príležitosti pre ruské poľnohospodárstvo po celé [[21. storočie]], keďže na [[Sibír]]i sa zvyšuje arabilita, čo by viedlo k vnútornej aj vonkajšej migrácii do regiónu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lustgarten | meno = Abrahm | autor = | odkaz na autora = | titul = How Russia Wins the Climate Crisis | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/interactive/2020/12/16/magazine/russia-climate-migration-crisis.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2020-12-16 | dátum prístupu = 2022-12-20 }}</ref> Vďaka veľkému pobrežiu pozdĺž troch oceánov a dvanástich okrajových morí si Rusko udržiava šiesty najväčší [[Rybárstvo|rybársky priemysel]] na svete; v roku [[2018]] vylovilo takmer 5 miliónov [[Tona|ton]] rýb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The State of World Fisheries and Aquaculture 2018 | url = https://www.fao.org/3/i9540en/i9540en.pdf | vydavateľ = fao.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je domovom najlepšieho [[kaviár]]u na svete, [[Vyza veľká|vyzy veľkej]]; a produkuje približne tretinu všetkých konzervovaných rýb a približne štvrtinu všetkých čerstvých a mrazených rýb na svete.

=== Veda a technika ===
[[Súbor:M.V. Lomonosov by L.Miropolskiy after G.C.Prenner (1787, RAN).jpg|thumb|170px|[[Michail Vasilievič Lomonosov|Michail Lomonosov]] (1711 – 1765), prírodovedec, filozof, chemik, spisovateľ a maliar]]

V roku [[2019]] Rusko vynaložilo na výskum a vývoj približne 1% svojho [[Hrubý domáci produkt|HDP]], pričom jeho rozpočet bol desiaty najvyšší na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Gross domestic spending on R&D | url = https://data.oecd.org/rd/gross-domestic-spending-on-r-d.htm | vydavateľ = data.oecd.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170114013730/https://data.oecd.org/rd/gross-domestic-spending-on-r-d.htm | dátum archivácie = 2017-01-14 }}</ref> V roku [[2020]] sa tiež umiestnilo na desiatom mieste na svete v počte vedeckých publikácií s približne 1,3 milióna prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SJR - International Science Ranking | url = https://www.scimagojr.com/countryrank.php?year=2020 | vydavateľ = scimagojr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1904]] bola [[Nobelova cena]] udelená 26 Sovietom a [[Rusi|Rusom]] v oblasti [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|fyziky]], [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|chémie]], medicíny, hospodárstva, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|literatúry]] a [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|mieru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Кто из российских и советских ученых и литераторов становился лауреатом Нобелевской премии | url = https://tass.ru/info/7308739 | vydavateľ = tass.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko sa v roku [[2021]] umiestnilo na 45. mieste v globálnom inovačnom indexe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Global Innovation Index 2021 | url = https://www.wipo.int/edocs/pubdocs/en/wipo_pub_gii_2021/ru.pdf | vydavateľ = wipo.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

[[Michail Vasilievič Lomonosov|Michail Lomonosov]] zjednodušil formuláciu [[Zákon zachovania hmotnosti|zákona zachovania hmotnosti]] v [[Chemická reakcia|chemických reakciách]], objavil [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] [[Venuša|Venuše]] a založil modernú [[geológia|geológiu]]. Od čias [[Nikolaj Ivanovič Lobačevskij|Nikolaja Lobačevského]], ktorý bol priekopníkom [[Neeuklidovská geometria|neeuklidovskej geometrie]], a [[Pafnutij Ľvovič Čebyšov|Pafnutija Čebyšova]], významného učiteľa; sa ruskí matematici stali jednými z najvplyvnejších na svete. [[Dmitrij Ivanovič Mendelejev|Dmitrij Mendelejev]] vynašiel [[Periodická tabuľka|periodickú tabuľku]], hlavný rámec modernej [[chémia|chémie]]. [[Sofija Vasilievna Kovalevská|Sofija Kovalevská]] bola priekopníčkou medzi ženami v [[Matematika|matematike]] v [[19. storočie|19. storočí]]. Deväť sovietskych a ruských matematikov bolo ocenených [[Fieldsova medaila|Fieldsovou medailou]]. [[Grigorij Jakovlevič Pereľman|Grigorijovi Pereľmanovi]] bola v roku [[2002]] za jeho konečný dôkaz Poincarého domnienky ponúknutá vôbec prvá Clayova cena za problémy tisícročia, ako aj Fieldsova medaila v roku [[2006]].

[[Alexandr Stepanovič Popov|Alexandr Popov]] patril medzi vynálezcov [[Rozhlas (zvuk)|rádia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marsh | meno = Allison | autor = | odkaz na autora = | titul = Who Invented Radio: Guglielmo Marconi or Aleksandr Popov? | url = https://spectrum.ieee.org/who-invented-radio-guglielmo-marconi-or-aleksandr-popov | vydavateľ = spectrum.ieee.org | dátum vydania = 2020-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> zatiaľ čo [[Nikolaj Gennadijevič Basov|Nikolaj Basov]] a [[Alexandr Michajlovič Prochorov|Alexandr Prochorov]] boli spoluvynálezcami [[laser]]a a [[Maser (generátor)|masera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nikolay Basov—Nobel Prize for Lasers and Masers | url = https://misuse.ncbi.nlm.nih.gov/error/abuse.shtml | vydavateľ = misuse.ncbi.nlm.nih.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Žores Ivanovič Alfiorov|Žores Alfiorov]] významne prispel k vytvoreniu modernej fyziky heterostruktúr a elektroniky. [[Oleg Vladimirovič Losev|Oleg Losev]] zásadne prispel v oblasti polovodičových spojov a objavil [[Luminiscenčná dióda|svetelné diódy]]. [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]] sa považuje za jedného zo zakladateľov [[Geochémia|geochémie]], biogeochémie a rádiogeológie. [[Élie Metchnikoff]] je známy svojím prelomovým výskumom v oblasti [[Imunológia|imunológie]]. [[Ivan Petrovič Pavlov|Ivan Pavlov]] je známy najmä svojou prácou v oblasti klasického podmieňovania. [[Lev Davidovič Landau|Lev Landau]] zásadne prispel do mnohých oblastí [[Teoretická fyzika|teoretickej fyziky]].

[[Nikolaj Ivanovič Vavilov|Nikolaj Vavilov]] bol známy najmä tým, že určil centrá pôvodu [[Kultúrna rastlina|kultúrnych rastlín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nikolai Ivanovich Vavilov: Plant Geographer, Geneticist, Martyr of Science | url = https://www.hort.purdue.edu/newcrop/pdfs/772.full.pdf | vydavateľ = hort.purdue.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mnohí slávni ruskí vedci a vynálezcovia boli emigrantmi. [[Igor Sikorsky]] bol priekopníkom [[Letectvo|letectva]], [[Vladimir Kozmič Zvorykin|Vladimir Zvorykin]] bol vynálezcom ikonoskopu a [[Televízia (prenos)|televízneho]] systému kineskopu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zworykin | url = https://lemelson.mit.edu/resources/vladimir-zworykin | vydavateľ = lemelson.mit.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Theodosius Dobzhansky]] bol ústrednou postavou v oblasti [[Evolučná biológia|evolučnej biológie]] pre svoju prácu pri formovaní modernej syntézy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Theodosius Grigorievich Dobzhansky, 25 January 1900 - 18 December 1975 | url = https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsbm.1977.0004 | vydavateľ = royalsocietypublishing.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[George Gamow]] bol jedným z hlavných obhajcov teórie [[Veľký tresk|veľkého tresku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Distinguished Life and Career of George Gamow | url = https://www.colorado.edu/physics/events/outreach/george-gamow-memorial-lecture-series/distinguished-life-and-career-george-gamow | vydavateľ = colorado.edu | dátum vydania = 2016-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> mnohí zahraniční vedci žili a pracovali v Rusku dlhé obdobie, napríklad [[Leonhard Euler]] a [[Alfred Nobel]].

==== Kozmonautika ====
[[Súbor:Mir during STS-74 (cropped).jpg|thumb|[[Kozmická stanica]] [[Mir]], prvá viacmodulová stanica sveta a prvá nepretržite obývaná dlhodobá vedecká stanica vo [[vesmír]]e, lietala na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe]] [[Zem]]e v rokoch 1986 až 2001]]

[[Roskosmos]] je ruská národná kozmická agentúra. Úspechy krajiny v oblasti kozmických technológií a výskumu [[vesmír]]u možno vysledovať až ku [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij|Konstantinovi Ciolkovskému]], otcovi teoretickej [[Kozmonautika|kozmonautiky]], ktorého práce inšpirovali popredných sovietskych [[Raketa|raketových]] [[Inžinierstvo|inžinier]]ov, ako napríklad [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergeja Koroľova]], [[Valentin Petrovič Gluško|Valentina Gluška]] a mnohých ďalších, ktorí prispeli k úspechu [[Sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]] v počiatočných fázach [[Vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] a neskôr. 

V roku [[1957]] bola vypustená na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e prvá [[umelá družica]], [[Sputnik 1|Sputnik]]. O mesiac neskôr vyniesla družica [[Sputnik 2]] do vesmíru psa [[Lajka|Lajku]], prvého živého tvora na obežnej dráhe Zeme. V roku [[1961]] sa [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Vostok 1|Vostok]] stal prvým človekom, ktorý vyletel do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]. Nasledovalo mnoho ďalších sovietskych a ruských rekordov vo výskume vesmíru. V roku [[1963]] sa [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] stala prvou a najmladšou ženou vo vesmíre, keď absolvovala samostatný [[kozmický let]] na palube [[Vostok 6|Vostoku 6]]. V roku [[1965]] sa [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] stal prvým človekom, ktorý uskutočnil [[výstup do otvoreného vesmíru]], keď počas letu [[Voschod 2]] vystúpil z kabíny lode.

V roku [[1966]] na [[Mesiac]]i pristála [[Kozmická sonda|sonda]] [[Luna 9]], ktorá ako prvá v histórii učinila mäkké pristátie na inom [[Astronomický objekt|kozmickom telese]]. V roku [[1968]] vyniesla kozmická loď [[Zond 5]] prvé živé organizmy k Mesiacu a späť. V roku [[1970]] pristála na Mesiaci sonda [[Luna 17]] a dopravila tam vozidlo [[Lunochod|Lunochod 1]], prvé robotické vozidlo použité pri kozmickom výskume. O mesiac neskôr pristála na [[Venuša|Venuši]] sonda [[Venera-7]], prvá sonda vyrobená človekom, ktorá úspešne pristála na inej [[Planéta|planéte]] a zaslala informácie naspäť na Zem. V roku [[1971]] odštartovala [[kozmická stanica]] [[Saľut 1]], prvá orbitálna stanica sveta a ešte v tom istom roku sa [[Mars 3]] stal prvou kozmickou sondou, ktorá ako prvá v histórii mäkko pristála na povrchu [[Mars]]u. V [[apríl]]i [[2022]] malo Rusko vo vesmíre 172 aktívnych družíc, čo bol tretí najvyšší počet na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UCS Satellite Database | url = https://www.ucsusa.org/resources/satellite-database | vydavateľ = ucsusa.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Cestovný ruch ===
[[Súbor:Grand Cascade in Peterhof 01.jpg|thumb|[[Petergof (palác)|Petergof]], bývalá honosná rezidencia ruských imperátorov]]

Podľa [[UNWTO|Svetovej organizácie cestovného ruchu]] (UNWTO) bolo Rusko v roku [[2018]] šestnástou najnavštevovanejšou krajinou na svete a desiatou najnavštevovanejšou krajinou v [[Európa|Európe]] s viac ako 24,6 miliónmi návštev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNWTO World Tourism Barometer | url = https://www.e-unwto.org/doi/epdf/10.18111/wtobarometereng.2020.18.1.6 | vydavateľ = e-unwto.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2019]] dosiahol podľa Federálnej agentúry pre cestovný ruch počet príjazdov zahraničných občanov do Ruska 24,4 milióna. Príjmy Ruska z medzinárodného [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] predstavovali v roku 2018 11,6 miliardy [[americký dolár|dolárov]]. Cestovný ruch tvoril v roku 2019 približne 4,8% celkového [[Hrubý domáci produkt|HDP]] krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Federation - Contribution of travel and tourism to GDP as a share of GDP | url = https://knoema.com/atlas/Russian-Federation/topics/Tourism/Travel-and-Tourism-Total-Contribution-to-GDP/Contribution-of-travel-and-tourism-to-GDP-percent-of-GDP | vydavateľ = knoema.com | dátum vydania = 2019-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Medzi hlavné turistické trasy patrí cesta po [[Zlatý kruh Ruska|Zlatom kruhu Ruska]], tematickej trase starobylých ruských miest, plavieb po veľkých riekach, ako je [[Volga]], túr po horských masívoch, ako je [[Veľký Kaukaz|Kaukaz]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Getting to the Top In the Caucasus | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/1989/08/27/travel/getting-to-the-top-in-the-caucasus.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 1989-08-27 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> a ciest po slávnej [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrále]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = UNWTO Tourism Highlights | url = http://www.e-unwto.org/content/r13521/fulltext.pdf | vydavateľ = e-unwto.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-01-12 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150205165056/http://www.e-unwto.org/content/r13521/fulltext.pdf | dátum archivácie = 2015-02-05 }}</ref> Medzi najnavštevovanejšie a najobľúbenejšie pamiatky Ruska patria [[Červené námestie]], [[Petergof (palác)|Petergof]], [[Kazanský kremeľ]], [[Trojicko-sergijevská lavra]] a [[Bajkalské jazero]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Власов | meno = Артем | autor = | odkaz na autora = | titul = Названы самые популярные достопримечательности России | url = https://iz.ru/824446/2018-12-17/nazvany-samye-populiarnye-dostoprimechatelnosti-rossii | vydavateľ = iz.ru | dátum vydania = 2018-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

[[Moskva]], kozmopolitné hlavné mesto a historické jadro krajiny, je rušným veľkomestom. Zachováva si klasickú architektúru a architektúru sovietskej éry; zároveň sa môže pochváliť vysokým umením, [[balet]]om svetovej úrovne a modernými [[mrakodrap]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = By | odkaz na autora = | titul = 48 hours in . . . Moscow, an insider guide to Russia's mighty metropolis | url = https://www.telegraph.co.uk/travel/destinations/europe/russia/moscow/articles/moscow-travel-guide/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 7 March 2021 • 12:50am | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Petrohrad]], hlavné mesto impéria, je známy svojou klasickou architektúrou, [[katedrála]]mi, [[múzeum|múzeami]] a [[divadlo|divadlami]], festivalom Biele noci, križujúcimi sa riekami a početnými kanálmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hammer | meno = Joshua | autor = | odkaz na autora = | titul = White Nights of St. Petersburg, Russia | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2011/06/05/travel/russias-white-nights-in-st-petersburg.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> Rusko je celosvetovo známe svojimi bohatými múzeami, ako sú [[Štátne ruské múzeum]], [[Ermitáž]] a [[Štátna Tretiakovská galéria]]; a divadlami, ako sú [[Boľšoj teatr]] a [[Mariinskij teatr]]. [[Moskovský kremeľ]] a [[Chrám Vasilija Blaženého]] patria k typickým symbolom Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Kremlin and Red Square, Moscow | url = https://whc.unesco.org/en/list/545/ | vydavateľ = whc.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Kultúra ==
{{Hlavný článok|Ruská kultúra}}
[[Súbor:Moscow-Bolshoi-Theare-1.jpg|thumb|[[Boľšoj teatr]] v [[Moskva|Moskve]]]]

[[Ruská kultúra]] bola formovaná históriou národa, jeho geografickou polohou a obrovskou rozlohou, náboženskými a sociálnymi tradíciami a vplyvom [[Západná kultúra|Západu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Western Culture Comes to Russia | url = https://www.historytoday.com/archive/western-culture-comes-russia | vydavateľ = historytoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruskí [[Ruská literatúra|spisovatelia]] a [[Ruská filozofia|filozofi]] zohrali dôležitú úlohu vo vývoji [[Európska literatúra|európskej literatúry]] a myslenia. Rusi tiež výrazne ovplyvnili klasickú hudbu, balet, šport, maliarstvo a kinematografiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Russian Cinematic Culture | url = https://digitalscholarship.unlv.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1021&context=russian_culture | vydavateľ = digitalscholarship.unlv.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Národ tiež priekopnícky prispel k vede a technológiám a výskumu [[vesmír]]u.

V Rusku sa nachádza 30 pamiatok [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]], z toho 19 kultúrnych, pričom ďalších 27 pamiatok leží na predbežnom zozname.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Russian Federation | url = https://whc.unesco.org/en/statesparties/ru | vydavateľ = whc.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Veľká globálna ruská diaspóra tiež zohrala významnú úlohu pri šírení ruskej kultúry vo svete. Národný symbol Ruska, dvojhlavý orol, pochádza z obdobia cárstva a nachádza sa v jeho [[Štátny znak Ruska|štátnom znaku]] a heraldike. Ruský medveď a Matka Rus sa často používajú ako národné personifikácie krajiny. Bábiky [[Matrioška|Matriošky]] sa považujú za kultúrnu ikonu Ruska.

=== Sviatky ===
[[Súbor:RIAN archive 143897 Celebrating Christmas in Moscow.jpg|thumb|left|170px|Slávnostné predstavenie na počesť [[Narodenie Ježiša Krista|Narodenia Krista]] pri [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chráme Krista Spasiteľa]] v [[Moskva|Moskve]]]]

Rusko má osem štátnych, vlasteneckých a náboženských oficiálnych sviatkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Public Holidays in Russia | url = https://www.cbr.ru/eng/other/holidays/ | vydavateľ = cbr.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rok sa začína Novým rokom [[1. január]]a, po ktorom čoskoro nasledujú ruské pravoslávne Vianoce [[7. január]]a; tieto dva sviatky sú najpopulárnejšími v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Coilin O'Connor, Irina Lagunina | odkaz na autora = | titul = Russian New Year: At The Heart Of A Wide Tapestry Of Winter Traditions | url = https://www.rferl.org/a/russia-christmas-new-near-traditions-food-customs/31010307.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2020-12-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Deň obrancu vlasti, venovaný mužom, sa oslavuje [[23. február]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РИА Новости | odkaz na autora = | titul = День защитника Отечества. История праздника | url = https://ria.ru/20110223/336868820.html | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20110223T0900 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Medzinárodný deň žien]] [[8. marec|8. marca]] sa v Rusku presadil počas [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry. Každoročná oslava žien sa stala takou populárnou, najmä medzi ruskými mužmi, že moskovskí predajcovia kvetov často zaznamenávajú zisky „15-krát“ vyššie ako pri iných sviatkoch. [[1. máj]]a sa oslavuje Deň jari a práce, pôvodne sviatok zo sovietskej éry venovaný robotníkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = In pictures: May Day through history | url = https://www.euronews.com/2020/05/01/in-pictures-may-day-through-history | vydavateľ = euronews.com | dátum vydania = 2020-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

[[Deň víťazstva nad fašizmom|Deň víťazstva]], ktorý je poctou sovietskemu víťazstvu nad [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] a ukončeniu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Európa|Európe]], sa každoročne oslavuje ako veľká prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ilyushina | meno = Mary | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodge | meno2 = Nathan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia kicks off lavish Victory Day parade following coronavirus delay | url = https://edition.cnn.com/2020/06/24/europe/victory-day-moscow-parade-coronavirus-2020-intl/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2020-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je sprevádzaný slávnou občianskou udalosťou Nesmrteľný pluk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prokopyeva | meno = Svetlana | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's Immortal Regiment: From Grassroots To 'Quasi-Religious Cult' | url = https://www.rferl.org/a/russia-immortal-regiment-grassroots-to-quasi-religious-cult/28482905.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2017-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi ďalšie vlastenecké sviatky patrí Deň Ruska [[12. jún]]a, ktorý sa oslavuje na pamiatku vyhlásenia suverenity Ruska z rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yegorov | meno = Oleg | autor = | odkaz na autora = | titul = What do Russians celebrate on June 12? | url = https://www.rbth.com/lifestyle/330502-russia-day-holiday | vydavateľ = rbth.com | dátum vydania = 2019-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a Deň jednoty [[4. november|4. novembra]], ktorý pripomína povstanie z roku [[1612]], ktoré znamenalo koniec poľskej okupácie Moskvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia celebrates National Unity Day | url = https://tass.com/society/1357591 | vydavateľ = tass.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Existuje mnoho populárnych neštátnych sviatkov. Starý Nový rok sa oslavuje [[14. január]]a,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Why Russians celebrate New Year TWICE | url = https://www.rbth.com/lifestyle/333267-old-new-year-russia | vydavateľ = rbth.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Maslenica (sviatok)|Maslenica]] je starobylý a obľúbený východoslovanský ľudový sviatok,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's Russian Mardi Gras: Time For Pancakes, Butter And Fistfights | url = https://www.npr.org/sections/thesalt/2013/03/14/174097702/its-russian-mardi-gras-bring-on-the-pancakes-and-butter | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2013-03-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Deň kozmonautiky [[12. apríl]]a na počesť prvej cesty človeka do vesmíru,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia marks Cosmonautics Day — in pictures | url = https://www.dw.com/en/russia-marks-cosmonautics-day-in-pictures/g-57175251 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> dva hlavné kresťanské sviatky sú [[Veľká noc]] a Trojičná nedeľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Celebrate: Russian Orthodox Easter | url = https://www.sbs.com.au/food/article/2013/04/04/celebrate-russian-orthodox-easter | vydavateľ = sbs.com.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Umenie a architektúra ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Karl Brullov - The Last Day of Pompeii - Google Art Project.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Karl Pavlovič Briullov|Karl Briullov]], ''[[Posledný deň Pompejí]]'' (1833)
| obrázok2 = Winter Palace Panorama 3.jpg
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Zimný palác]] slúžil ako oficiálna rezidencia ruského cára
}}

Rané ruské maliarstvo je zastúpené [[ikona]]mi a živými [[freska|freskami]]. Začiatkom [[15. storočie|15. storočia]] vytvoril majster ikonopisec [[Andrej Rubľov]] niektoré z najcennejších ruských náboženských diel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Architecture and Painting | url = http://countrystudies.us/russia/46.htm | vydavateľ = countrystudies.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruská akadémia umení, ktorá bola založená v roku [[1757]] s cieľom vychovávať ruských umelcov, priniesla do Ruska západné techniky svetského maliarstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia - Early Imperial Russia | url = http://countrystudies.us/russia/4.htm | vydavateľ = countrystudies.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[18. storočie|18. storočí]] sa vplyvnými stali akademici [[Ivan Petrovič Argunov|Ivan Argunov]], [[Dmitrij Grigorievič Levickij|Dmitrij Levickij]] a [[Vladimir Lukič Borovikovskij|Vladimir Borovikovskij]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] vzniklo mnoho významných obrazov [[Karl Pavlovič Briullov|Karla Briullova]] a [[Alexandr Andrejevič Ivanov|Alexandra Ivanova]], ktorí boli známi [[Romantizmus|romantickými]] historickými plátnami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “If the soul is nourished …” | url = https://misuse.ncbi.nlm.nih.gov/error/abuse.shtml | vydavateľ = misuse.ncbi.nlm.nih.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ivan Konstantinovič Ajvazovskij|Ivan Ajvazovskij]], ďalší romantický maliar, je považovaný za jedného z najväčších majstrov morského umenia.

V [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] sa s akadémiou rozišla skupina kritických [[Realizmus|realistov]] ([[peredvižnik]]ov) na čele s [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|Ivanom Kramským]], [[Ilia Jefimovič Repin|Iliom Repinom]] a [[Vasilij Grigorievič Perov|Vasilijom Perovom]], ktorí na obrazoch zobrazovali mnohostranné aspekty spoločenského života. Na prelome 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sa presadil [[symbolizmus]]; reprezentovali ho [[Michail Alexandrovič Vrubel|Michail Vrubel]] a [[Nikolaj Konstantinovič Rerich|Nikolaj Rerich]]. [[Ruská avantgarda]] prekvitala približne od roku [[1890]] do roku [[1930]]; celosvetovo vplyvnými umelcami tohto obdobia boli [[Eľ Lisickij]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], [[Natalia Sergejevna Gončarovová|Natalia Gončarovová]], [[Vasilij Vasilievič Kandinskij|Vasilij Kandinskij]] a [[Marc Chagall]].

Dejiny ruskej architektúry sa začínajú ranými drevárskymi stavbami starých Slovanov a cirkevnou architektúrou [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktorá bola po christianizácii Kyjevskej Rusi niekoľko storočí ovplyvňovaná prevažne [[Byzantská architektúra|byzantskou architektúrou]]. [[Aristotele Fioravanti]] a ďalší talianski architekti priniesli do Ruska [[Renesancia|renesančné]] trendy. V [[16. storočie|16. storočí]] vznikli unikátne stanové kostoly; a dizajn cibuľových kupol, ktorý je charakteristickým znakom ruskej architektúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lidov | meno = Alexei | autor = | odkaz na autora = | titul = The Canopy over the Holy Sepulchre. On the Origin of Onion-Shaped Domes | url = https://www.academia.edu/2694753 | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = 2005-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[17. storočie|17. storočí]] sa v [[Moskva|Moskve]] a [[Jaroslavľ|Jaroslavli]] rozmohol „ohnivý štýl“ ornamentiky, ktorý postupne pripravil pôdu pre Naryškinov barokový štýl z [[80. roky 16. storočia|80. rokov 16. storočia]].

Po reformách [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] sa ruská architektúra dostala pod vplyv západoeurópskych štýlov. Záľuba v [[rokoko]]vej architektúre 18. storočia viedla k vzniku nádherných diel [[Francesco Bartolomeo Rastrelli|Bartolomea Rastrelliho]] a jeho nasledovníkov. Najvplyvnejší ruskí architekti 18. storočia: [[Vasilij Ivanovič Baženov|Vasilij Baženov]], [[Matvej Fiodorovič Kazakov|Matvej Kazakov]] a [[Ivan Jegorovič Starov|Ivan Starov]] vytvorili trvalé pamiatky v Moskve a [[Petrohrad]]e a vytvorili základňu pre ďalšie ruské formy, ktoré nasledovali. Počas vlády [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny Veľkej]] sa Petrohrad premenil na múzeum [[Klasicistická architektúra|neoklasicistickej architektúry]] pod holým nebom. Za vlády [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] sa ''de facto'' architektonickým štýlom stal [[empír]]ový sloh. V druhej polovici 19. storočia dominoval novobyzantský a ruský obrodný sloh. Začiatkom 20. storočia sa stalo trendom ruské neoklasicistické oživenie. Prevládajúcimi štýlmi konca 20. storočia boli [[Secesia (architektúra)|secesia]], [[Konštruktivizmus (architektúra)|konštruktivizmus]] a [[Socialistický realizmus (architektúra)|socialistický realizmus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = To the New Shore: Soviet Architecture’s Journey from Classicism to Standardization | url = https://iseees.berkeley.edu/sites/default/files/shared/doc/2013_8-eady.pdf | vydavateľ = iseees.berkeley.edu | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220120150146/https://iseees.berkeley.edu/sites/default/files/shared/doc/2013_8-eady.pdf | dátum archivácie = 2022-01-20 }}</ref>

=== Hudba ===
[[Súbor:Porträt des Komponisten Pjotr I. Tschaikowski (1840-1893).jpg|thumb|170px|[[Piotr Iľjič Čajkovskij]] (1840 – 1893) na obraze [[Nikolaj Dmitrijevič Kuznecov (maliar)|Nikolaja Dmitrijeviča Kuznecova]] z roku 1893]]

Až do [[18. storočie|18. storočia]] tvorila hudbu v Rusku najmä cirkevná hudba a ľudové piesne a tance.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia - Music | url = http://countrystudies.us/russia/44.htm | vydavateľ = countrystudies.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[19. storočie|19. storočí]] ju definovalo napätie medzi klasickým skladateľom [[Michail Ivanovič Glinka|Michailom Glinkom]] spolu s ďalšími členmi [[Mocná hŕstka|Mocnej hŕstky]], ktorých neskôr vystriedal [[Beľajevov krúžok]], a Ruskou hudobnou spoločnosťou vedenou skladateľmi [[Anton Grigorievič Rubinštejn|Antonom]] a [[Nikolaj Grigorievič Rubinštejn|Nikolajom Rubinštejnom]]. Na neskoršiu tradíciu [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Piotra Iľjiča Čajkovského]], jedného z najväčších skladateľov [[Romantizmus|romantickej]] éry, nadviazal v [[20. storočie|20. storočí]] [[Sergej Vasilievič Rachmaninov|Sergej Rachmaninov]], jeden z posledných veľkých predstaviteľov romantizmu v ruskej a európskej klasickej hudbe. Medzi svetoznámych skladateľov 20. storočia patria [[Alexandr Nikolajevič Skriabin|Alexandr Skriabin]], [[Alexandr Konstantinovič Glazunov|Alexandr Glazunov]], [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Igor Stravinskij]], [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]] a [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič|Dmitrij Šostakovič]], neskôr [[Edison Vasilievič Denisov|Edison Denisov]], [[Sofija Asgatovna Gubajdulinová|Sofija Gubajdulinová]],<ref>Music of Russia. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Russia/Music | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Georgij Vasilievič Sviridov|Georgij Sviridov]] a [[Alfred Garrijevič Schnittke|Alfred Schnittke]].

Sovietske a ruské konzervatóriá vychovali generácie svetoznámych sólistov. Medzi najznámejších patria huslisti [[David Fiodorovič Ojstrach|David Ojstrach]] a [[Gidon Kremer]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Perfect isn't good enough' | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/culture/2000/nov/22/artsfeatures2 | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2000-11-22 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> violončelista [[Mstislav Leopoľdovič Rostropovič|Mstislav Rostropovič]], klaviristi [[Vladimir Horowitz]], [[Sviatoslav Teofilovič Richter|Sviatoslav Richter]] a [[Emil Gilels]] a speváčka [[Galina Pavlovna Višnevskaja|Galina Višnevskaja]].

Počas [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry sa v [[Populárna hudba|populárnej hudbe]] vystriedalo aj množstvo známych osobností, ako napríklad dvaja baladici – [[Vladimir Semionovič Vysockij|Vladimir Vysockij]] a [[Bulat Šalvovič Okudžava|Bulat Okudžava]], a interpreti ako [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Smale | meno = Alison | autor = | odkaz na autora = | titul = A Superstar Evokes a Superpower; In Diva's Voice, Adoring Fans Hear Echoes of Soviet Days | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2000/02/28/nyregion/superstar-evokes-superpower-diva-s-voice-adoring-fans-hear-echoes-soviet-days.html?scp=5&sq=pugacheva&st=cse | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2000-02-28 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> [[Džez|Jazz]] aj napriek sankciám sovietskych úradov prekvital a vyvinul sa na jednu z najpopulárnejších hudobných foriem v krajine. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] sa v celom Rusku stala populárnou [[rock]]ová hudba, z ktorej vzišli skupiny ako [[Aria (hudobná skupina)|Aria]], [[Akvárium (hudobná skupina)|Akvárium]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sally McGrane | odkaz na autora = | titul = Boris Grebenshikov: ‘The Bob Dylan of Russia’ - BBC Culture | url = https://www.bbc.com/culture/article/20141013-meet-the-bob-dylan-of-russia | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[DDT (hudobná skupina)|DDT]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DDT: Notes from Russia's Rock Underground | url = https://www.npr.org/2008/02/06/18752518/ddt-notes-from-russias-rock-underground | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2008-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Kino (hudobná skupina)|Kino]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Coilin O'Connor | odkaz na autora = | titul = 'Crazy Pirates': The Leningrad Rockers Who Rode A Wind Of Change Across The U.S.S.R. | url = https://www.rferl.org/a/leningrad-rock-club-scorpions-meine-soviet-union-wind-of-change-tsoi/31157285.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2021-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> najmä líder poslednej menovanej skupiny, [[Viktor Robertovič Coj|Viktor Coj]], bol veľkou osobnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL | odkaz na autora = | titul = Musician, Songwriter, Cultural Force: Remembering Russia's Viktor Tsoi | url = https://www.rferl.org/a/russia-music-kino-tsoi/27185480.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2015-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Pop (hudobný žáner)|Popová hudba]] v Rusku od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] naďalej prekvitala, a to vďaka celosvetovo známym skupinám ako [[t.A.T.u.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tatu bad to be true | url = https://www.theage.com.au/entertainment/music/tatu-bad-to-be-true-20030614-gdvvq0.html | vydavateľ = theage.com.au | dátum vydania = 2003-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Literatúra a filozofia ===
{{Hlavný článok|Ruská literatúra|Ruská filozofia}}
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = left
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Ilya Efimovich Repin (1844-1930) - Portrait of Leo Tolstoy (1887).jpg
| šírka1 = 136
| popis1 = [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Lev Tolstoj]] (1828 – 1910) je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov všetkých čias s dielami ako ''Vojna a mier''
| obrázok2 = Vasily Perov - Портрет Ф.М.Достоевского - Google Art Project.jpg
| šírka2 = 148
| popis2 = [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fiodor Dostojevskij]] (1821 – 1881), jeden z najväčších prozaikov všetkých čias, medzi ktorého vrcholné diela patrí ''[[Zločin a trest]]''
}}

[[Ruská literatúra]] sa považuje za jednu z najvplyvnejších a najrozvinutejších na svete. Jej počiatky siahajú až do [[stredovek]]u, keď vznikali [[epos]]y a [[Kronika (stredovek)|kroniky]] v [[Stará ruština|starej ruštine]]. V období [[Osvietenstvo|osvietenstva]] význam literatúry vzrástol, vznikli diela [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michaila Lomonosova]], [[Denis Ivanovič Fonvizin|Denisa Fonvizina]], [[Gavril Romanovič Deržavin|Gavrila Deržavina]] a [[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Nikolaja Karamzina]].<ref name="countrystudies-russia-literature">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia - Literature | url = http://countrystudies.us/russia/43.htm | vydavateľ = countrystudies.us | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od začiatku [[30. roky 19. storočia|30. rokov 19. storočia]], počas zlatého veku ruskej [[poézia|poézie]], prežívala literatúra v poézii, [[próza|próze]] a dráme ohromujúci zlatý vek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prose | meno = Francine | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Moser | meno2 = Benjamin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = What Makes the Russian Literature of the 19th Century So Distinctive? | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2014/11/30/books/review/what-makes-the-russian-literature-of-the-19th-century-so-distinctive.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2014-11-25 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> [[Romantizmus]] umožnil rozkvet básnického talentu: [[Vasilij Andrejevič Žukovskij|Vasilij Žukovskij]] a neskôr jeho chránenec [[Alexandr Sergejevič Puškin|Alexandr Puškin]] sa dostali do popredia. V Puškinových stopách sa zrodila nová generácia básnikov, medzi nimi [[Michail Jurievič Lermontov|Michail Lermontov]], [[Nikolaj Alexejevič Nekrasov|Nikolaj Nekrasov]], [[Alexej Konstantinovič Tolstoj|Alexej Tolstoj]], [[Fiodor Ivanovič Ťutčev|Fiodor Ťutčev]] a [[Afanasij Afanasievič Fet|Afanasij Fet]].<ref name="countrystudies-russia-literature"/>

Prvým veľkým ruským prozaikom bol [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Potom prišiel [[Ivan Sergejevič Turgenev|Ivan Turgenev]], ktorý vynikal v poviedkach aj románoch. [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fiodor Dostojevskij]] a [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Lev Tolstoj]] sa čoskoro stali medzinárodne uznávanými. [[Ivan Alexandrovič Gončarov|Ivan Gončarov]] sa do pamäti zapísal najmä románom ''Oblomov'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = V.S. Pritchett | odkaz na autora = | titul = Saint of Inertia | url = https://www.nybooks.com/articles/1974/03/07/saint-of-inertia/ | vydavateľ = nybooks.com | dátum vydania = 1974-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Michail Jevgrafovič Saltykov-Ščedrin|Michail Saltykov-Ščedrin]] písal satiru v próze, zatiaľ čo [[Nikolaj Semionovič Leskov|Nikolaj Leskov]] sa najviac zapísal do pamäti svojimi kratšími poviedkami, v druhej polovici storočia vynikol v poviedkach [[Anton Pavlovič Čechov|Anton Čechov]] a stal sa popredným dramatikom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Chekhov lexicon | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/books/2004/jul/03/classics | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2004-07-03 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> K ďalším významným osobnostiam [[19. storočie|19. storočia]] patril bájkar [[Ivan Andrejevič Krylov|Ivan Krylov]], spisovatelia literatúry faktu, ako napríklad kritik [[Vissarion Grigorievič Belinskij|Vissarion Belinskij]], a dramatici ako [[Alexandr Sergejevič Gribojedov|Alexandr Gribojedov]] a [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij|Alexandr Ostrovskij]]. Začiatok [[20. storočie|20. storočia]] sa zaraďuje k striebornému veku ruskej poézie. V tomto období pôsobili básnici ako [[Alexandr Alexandrovič Blok|Alexandr Blok]], [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]], [[Boris Leonidovič Pasternak|Boris Pasternak]], [[Konstantin Dmitrijevič Balmont|Konstantin Balmont]], [[Marina Ivanovna Cvetajevová|Marina Cvetajevová]], [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij|Vladimir Majakovskij]] a [[Osip Emilievič Mandeľštam|Osip Mandeľštam]]. Vychádzali z nej aj prvotriedni prozaici a poviedkari, ako napríklad [[Alexandr Ivanovič Kuprin|Alexandr Kuprin]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]], [[Ivan Alexejevič Bunin|Ivan Bunin]], [[Leonid Nikolajevič Andrejev|Leonid Andrejev]], [[Jevgenij Ivanovič Zamiatin|Jevgenij Zamiatin]], [[Dmitrij Sergejevič Merežkovskij|Dmitrij Merežkovskij]] a [[Andrej Belyj]].<ref name="countrystudies-russia-literature"/>

Po [[Ruská revolúcia (1917)|ruskej revolúcii]] v roku [[1917]] sa ruská literatúra rozdelila na sovietsku a bielu emigrantskú časť. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa v Rusku stal prevládajúcim prúdom [[socialistický realizmus]]. Jeho vedúcou osobnosťou bol [[Maxim Gorkij]], ktorý položil základy tohto štýlu. [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]] bol jedným z popredných spisovateľov [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry. Román [[Nikolaj Alexejevič Ostrovskij|Nikolaja Ostrovského]] ''[[Ako sa kalila oceľ]]'' patrí medzi najúspešnejšie diela ruskej literatúry. Medzi vplyvných emigrantských spisovateľov patria [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]], a [[Isaac Asimov]]; ktorý bol považovaný za jedného z „veľkej trojky“ spisovateľov vedeckej fantastiky. Niektorí spisovatelia sa odvážili oponovať sovietskej ideológii, napríklad spisovateľ [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexandr Solženicyn]], nositeľ Nobelovej ceny, ktorý písal o živote v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]].

Veľký vplyv mala [[ruská filozofia]]. [[Alexandr Ivanovič Gercen|Alexandr Gercen]] je známy ako jeden z otcov agrárneho populizmu. [[Michail Alexandrovič Bakunin|Michail Bakunin]] je označovaný za otca [[Anarchizmus|anarchizmu]]. [[Piotr Alexejevič Kropotkin|Piotr Kropotkin]] bol najvýznamnejším teoretikom [[Anarchokomunizmus|anarchokomunizmu]]. Spisy [[Michail Michajlovič Bachtin|Michaila Bachtina]] významne inšpirovali vedcov. [[Helena Blavatská]] si získala medzinárodné uznanie ako popredná teoretička [[Teozofia|teozofie]] a spoluzakladateľka [[Teozofická spoločnosť|Teozofickej spoločnosti]]. [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimir Lenin]], významný revolucionár, rozvinul variant [[Komunizmus|komunizmu]] známy ako [[leninizmus]]. [[Lev Davidovič Trockij|Lev Trockij]] zasa založil [[trockizmus]]. [[Alexandr Alexandrovič Zinoviev|Alexandr Zinoviev]] bol významným filozofom druhej polovice 20. storočia. [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandr Dugin]], známy svojimi [[Fašizmus|fašistickými]] názormi, bol považovaný za „guru geopolitiky“.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Beef Stroganoff-01.jpg|thumb|[[Hovädzí Stroganov]], mäsité jedlo pochádzajúce z ruskej kuchyne, ktoré sa rozšírilo do celého sveta]]

Ruskú kuchyňu formovali podnebie, kultúrne a náboženské tradície a veľká rozloha krajiny, pričom má spoločné črty s kuchyňami susedných krajín. Pestovanie [[Raž siata|raže]], [[Pšenica|pšenice]], [[jačmeň]]a a [[Proso|prosa]] poskytuje ingrediencie na výrobu rôznych druhov [[Chlieb|chleba]], [[Palacinka|palaciniek]] a [[Obilniny|obilnín]], ako aj mnohých nápojov. Chlieb mnohých druhov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Azhnina | meno = Maria | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 kinds of Russian bread you’ll want to bite the crust off of | url = https://www.rbth.com/russian_kitchen/2017/07/13/7-kinds-of-russian-bread-youll-want-to-bite-the-crust-off-of_801997 | vydavateľ = rbth.com | dátum vydania = 2017-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> je veľmi obľúbený v celom Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = When it comes to bread, Russians don't loaf | url = https://www.csmonitor.com/1985/0916/obread.html | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 1985-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi chutné polievky a dusené jedlá patria [[šči]], [[boršč]], [[ucha]], [[Soľanka (polievka)|soľanka]] a [[okroška]]. Do polievok a šalátov sa často pridáva [[smotana]] (hustá [[kyslá smotana]]) a [[majonéza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eremeeva | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Spotlight on Smetana: Russia’s Sour Cream | url = https://www.themoscowtimes.com/2021/05/15/spotlight-on-smetana-russias-sour-cream-a73909 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2021-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Understanding Russia's obsession with mayonnaise | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/nov/21/-sp-understanding-russias-obsession-with-mayonnaise | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-11-21 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> [[Pirožki]], [[bliny]] a [[syrniki]] sú domáce druhy palaciniek. [[Hovädzí Stroganov]], [[kyjevský kotlet]], [[peľmene]] a [[šašlik]] sú obľúbené mäsové jedlá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = From sizzling shashlik to spicy seekh kebabs: barbecue recipes from around the world | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/food/2020/jul/22/from-sizzling-shashlik-to-spicy-seekh-kebabs-barbecue-recipes-from-around-the-world | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2020-07-22 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> Medzi ďalšie mäsové jedlá patria plnené kapustové závitky (''golubcy'') zvyčajne plnené mäsom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eremeeva | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = North Meets South in Mini Golubtsy | url = https://www.themoscowtimes.com/2021/02/06/north-meets-south-in-mini-golubtsy-a72851 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2021-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi obľúbené šaláty patrí [[Olivier (šalát)|Olivier]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = How to make the perfect Russian salad | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/food/2020/aug/05/how-to-make-the-perfect-russian-salad-felicity-cloake | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2020-08-05 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> [[vinegret]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Vinegret salad: Super-easy and super-traditional | url = https://www.rbth.com/russian-kitchen/326159-russian-vinegret-salad-super-easy | vydavateľ = rbth.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[sleď pod kožuchom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Global Snack: Herring under a fur coat | url = https://www.dw.com/en/global-snack-herring-under-a-fur-coat/video-55811920 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Ruským národným nealkoholickým nápojom je [[kvas]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eremeeva | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = Kvas: Russia’s National Tipple | url = https://www.themoscowtimes.com/2020/07/04/kvas-russias-national-tipple-a70784 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2020-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a národným alkoholickým nápojom je [[vodka]]; jej vznik v krajine sa datuje do [[14. storočie|14. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nosowitz | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = How To Drink Vodka Like a Russian | url = https://www.atlasobscura.com/articles/how-to-drink-vodka-like-a-russian | vydavateľ = atlasobscura.com | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Krajina má najvyššiu spotrebu vodky na svete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferdman | meno = Roberto A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Map: Where the world’s biggest vodka drinkers are | url = https://qz.com/179708/map-where-the-worlds-biggest-vodka-drinkers-are | vydavateľ = qz.com | dátum vydania = 2014-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> zatiaľ čo [[pivo]] je najobľúbenejším alkoholickým nápojom. [[Víno]] sa v Rusku stalo čoraz populárnejším v [[21. storočie|21. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Wine Market Overview | url = https://apps.fas.usda.gov/newgainapi/api/Report/DownloadReportByFileName?fileName=Russia%20Wine%20Market%20Overview_Moscow%20ATO_Russian%20Federation_04-21-2021 | vydavateľ = apps.fas.usda.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Čaj]] je v Rusku populárny už po stáročia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian samovars make tea-time distinctive tradition | url = https://www.aa.com.tr/en/europe/russian-samovars-make-tea-time-distinctive-tradition/1720329 | vydavateľ = aa.com.tr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Masmédiá a kinematografia ===
[[Súbor:2019-07-28-3385-Moscow-Ostankino-Tower.jpg|thumb|left|170px|[[Ostankinskaja telebašňa|Ostankinská televízna veža]] v [[Moskva|Moskve]] je najvyššou voľne stojacou stavbou v [[Európa|Európe]]]]

V Rusku pôsobí 400 [[Spravodajská agentúra|spravodajských agentúr]], z ktorých najväčšie medzinárodne pôsobiace sú [[TASS]], [[RIA Novosti]], [[Sputnik (tlačová agentúra)|Sputnik]] a [[Interfax]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Russia – Media Landscape | url = http://ejc.net/media_landscapes/russia | vydavateľ = ejc.net | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-20 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180320003807/http://ejc.net/media_landscapes/russia | dátum archivácie = 2018-03-20 }}</ref> Najpopulárnejším médiom v Rusku je [[Televízia (prenos)|televízia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia profile - Media | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-17840134 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2012-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spomedzi 3 000 licencovaných rozhlasových staníc v celej krajine medzi významné patria [[Radio Rossii]], [[Vesti FM]], [[Echo Moskvy]], [[Majak (rozhlasová stanica)|Majak]] a [[Russkoje radio]]. Zo 16 000 registrovaných novín sú populárne [[Argumenty i fakty]], [[Komsomoľskaja pravda]], [[Rossijskaja gazeta]], [[Izvestija]] a [[Moskovskij Komsomolec]]. Štátny [[Prvý kanál (Rusko)|Prvý kanál]] a [[Rossija-1]] sú vedúcimi spravodajskými kanálmi, zatiaľ čo [[RT]] je vlajkovou loďou ruských medzinárodných mediálnych operácií. Rusko má tiež najväčší trh s [[videohra]]mi v [[Európa|Európe]], s viac ako 65 miliónmi hráčov v celej krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Russia Games Market 2018 | url = https://newzoo.com/insights/infographics/russia-games-market-2018 | vydavateľ = newzoo.com | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221013140019/https://newzoo.com/insights/infographics/russia-games-market-2018 | dátum archivácie = 2022-10-13 }}</ref>

Ruská a neskôr sovietska kinematografia bola ohniskom invencie, čoho výsledkom boli svetoznáme filmy, ako napríklad [[Krížnik Potemkin (film)|''Krížnik Potemkin'']], ktorý bol na svetovej výstave v [[Brusel]]i v roku [[1958]] vyhlásený za najlepší film všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EISENSTEIN, Sergei - BATTLESHIP POTEMKIN - 1925 Russia - Middlesex | url = https://www.play.mdx.ac.uk/media/EISENSTEIN%2C+Sergei+-+BATTLESHIP+POTEMKIN+-+1925+Russia/1_sub9wj41 | vydavateľ = play.mdx.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Filmári [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry, predovšetkým [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn|Sergej Ejzenštejn]] a [[Andrej Arsenievič Tarkovskij|Andrej Tarkovskij]], sa neskôr zaradili medzi najinovatívnejších a najvplyvnejších svetových režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Why the Sergei Eisenstein Google Doodle Celebrates the "Father of Montage" | url = https://www.inverse.com/article/40392-sergei-eisenstein-google-doodle | vydavateľ = inverse.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = BFI | odkaz na autora = | titul = Where to begin with Andrei Tarkovsky | url = https://www.bfi.org.uk/features/where-begin-with-andrei-tarkovsky | vydavateľ = bfi.org.uk | dátum vydania = 2015-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ejzenštejn bol žiakom [[Lev Vladimirovič Kulešov|Leva Kulešova]], ktorý na prvej filmovej škole na svete, Všezväzovom inštitúte kinematografie, rozvinul prelomovú sovietsku montážnu teóriu filmového strihu.<ref>All-Union State Institute of Cinematography. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/All-Union-State-Institute-of-Cinematography | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Teória „Kino-oka“ [[Dziga Vertov|Dzigy Vertova]] mala obrovský vplyv na rozvoj dokumentárneho filmu a filmového realizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yale film scholar on Dziga Vertov, the enigma with a movie camera | url = https://news.yale.edu/2019/08/12/yale-film-scholar-dziga-vertov-enigma-movie-camera | vydavateľ = news.yale.edu | dátum vydania = 2019-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mnohé filmy sovietskeho [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] boli umelecky úspešné, vrátane filmov [[Čapajev (film)|''Čapajev'']], ''[[Žeriavy tiahnu]]'' a ''[[Balada o vojakovi]]''.

V [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] sa v sovietskej kinematografii zvýšila rozmanitosť umeleckých štýlov. Veľmi populárne boli v tom čase komédie [[Eldar Alexandrovič Riazanov|Eldara Riazanova]] a [[Leonid Jovič Gajdaj|Leonida Gajdaja]], z ktorých sa dodnes používajú mnohé hlášky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL | odkaz na autora = | titul = Eldar Ryazanov And His Films | url = https://www.rferl.org/a/eldar-ryazanov-films/27398408.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[1961]] až [[1968]] [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]] režíroval [[Academy Awards|oscarovú]] adaptáciu eposu ''[[Vojna a mier]]'' od [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstého]], ktorá bola najdrahším filmom nakrúteným v Sovietskom zväze. V roku [[1969]] bol do kín uvedený film [[Vladimir Jakovlevič Motyľ|Vladimira Motyľa]] ''[[Biele slnko púšte]]'', veľmi populárny film v žánri [[ostern]]a; film si tradične pozerajú [[kozmonaut]]i pred každým letom do vesmíru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = White Sun of the Desert / Beloe solntse pustyni | url = http://filmlinc.com/wrt/onsale08/russian08/whitesunofthedesert.html | vydavateľ = filmlinc.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2008-09-05 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20080905102633/http://filmlinc.com/wrt/onsale08/russian08/whitesunofthedesert.html | dátum archivácie = 2008-09-05 }}</ref> Po rozpade Sovietskeho zväzu utrpel ruský filmový priemysel veľké straty – od konca roku [[2000]] však opäť zaznamenáva rast a naďalej sa rozširuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ben Aris for BNE | odkaz na autora = | titul = The Revival of Russia’s Cinema Industry | url = https://www.themoscowtimes.com/2019/01/18/the-revival-of-russias-cinema-industry-a64197 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2019-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Šport ===
[[Súbor:TsR6aVW9-S8.jpg|thumb|[[Bandyhokej]] je ruským národným športom a Rusko je v ňom historicky najúspešnejšou krajinou]]

[[Futbal]] je v Rusku najpopulárnejším športom. [[Sovietske národné futbalové mužstvo]] sa stalo prvým majstrom Európy, keď vyhralo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|Euro 1960]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = EURO 1960: all you need to know | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/news/025a-0eb0ecf360cc-a9532565e049-1000--euro-1960-all-you-need-to-know/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = 2020-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a dostalo sa do finále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|Eura 1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = Classics: Soviet Union vs Netherlands, 1988 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/news/025d-0f859f66fcba-c8d3aa08dfa3-1000--classics-ussr-vs-netherlands-1988/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = 2020-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské kluby [[PFK CSKA (Moskva)|CSKA Moskva]] a [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] vyhrali v rokoch [[2005]] a [[2008]] [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = Sporting-CSKA Moskva: watch their 2005 final | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0d806e352f9f-e83f37a18d8b-1000--sporting-cska-moskva-watch-their-2005-final/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = 2015-08-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terry | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = How a brilliant Zenit Saint Petersburg lifted the UEFA Cup in 2008 | url = https://thesefootballtimes.co/2019/11/18/how-a-brilliant-zenit-saint-petersburg-lifted-the-uefa-cup-in-2008/ | vydavateľ = thesefootballtimes.co | dátum vydania = 2019-11-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ruské národné futbalové mužstvo]] sa dostalo do semifinále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Eura 2008]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ingle | meno = Sean | autor = | odkaz na autora = | titul = Euro 2008: Russia v Spain - as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/football/2008/jun/26/russiaspainlive | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2008-06-26 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref> Rusko bolo hostiteľskou krajinou [[Pohár konfederácií FIFA 2017|Pohára konfederácií FIFA 2017]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA Confederations Cup Russia 2017™ | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/confederationscup/russia2017 | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstiev sveta FIFA 2018]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = FIFA.com | odkaz na autora =  | titul = 2018 FIFA World Cup Russia™ | url = https://www.fifa.com/worldcup/archive/russia2018/ | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-02-24 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200224033040/https://www.fifa.com/worldcup/archive/russia2018/ | dátum archivácie = 2020-02-24 }}</ref> V súčasnosti sú však ruské tímy suspendované zo súťaží [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] a [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brito | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA and UEFA suspend Russian national teams and clubs from all competitions "until further notice" | url = https://www.cbsnews.com/news/russia-fifa-world-cup-uefa/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = 2022-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

[[Ľadový hokej]] je v Rusku veľmi populárny a [[Sovietske národné hokejové mužstvo|sovietska hokejová reprezentácia]] dominovala tomuto športu na medzinárodnej úrovni počas celej svojej existencie. [[Bandyhokej]] je ruským národným športom a Rusko je historicky najúspešnejšou krajinou v tomto športe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bandy: A concise history of the extreme sport | url = https://www.rbth.com/arts/sport/2013/02/14/bandy_a_concise_history_of_the_extreme_sport_22867.html | vydavateľ = rbth.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ruské národné basketbalové družstvo mužov]] vyhralo [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 2007|EuroBasket 2007]] a ruský basketbalový klub [[PBC CSKA Moskva]] patrí medzi najúspešnejšie európske basketbalové tímy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Tosten Burks and Jeremy Woo | odkaz na autora = | titul = Follow the Bouncing Ball | url = http://grantland.com/features/euroleague-basketball-cska-moscow-andrei-kirilenko-sonny-weems-kyle-hines-demetris-nichols/ | vydavateľ = grantland.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Každoročná [[Veľká cena Ruska]] [[Formula 1|Formuly 1]] sa konala na okruhu v [[Olimpijskij park (Soči)|olympijskom parku]] v [[Soči]] až do jej ukončenia po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] v roku [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = F1 | odkaz na autora = | titul = Russia - Sochi | url = https://www.formula1.com/en/information.russia-sochi-autodrom.3nDdZPizsnPEtlHysv115Y.html | vydavateľ = formula1.com | dátum vydania = 2020-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Formula 1 terminates contract with Russian Grand Prix | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/60601632 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Z historického hľadiska patria ruskí športovci k najúspešnejším účastníkom [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]]. Rusko je vedúcou krajinou v [[Moderná gymnastika|modernej gymnastike]]; a ruské [[synchronizované plávanie]] sa považuje za najlepšie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian mastery in synchronized swimming yields double gold | url = https://eu.usatoday.com/story/sports/olympics/2016/08/19/russian-mastery-in-synchronized-swimming-yields-double-gold/89000222/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalším populárnym športom v Rusku je [[krasokorčuľovanie]], najmä [[párové korčuľovanie]] a [[Tance na ľade|tanec na ľade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Figure skating is on thin ice. Here’s how to fix it. | url = https://www.vox.com/the-goods/22276736/figure-skating-olympics-winter-2022-lessons | vydavateľ = vox.com | dátum vydania = 2021-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusko vychovalo množstvo významných tenistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian domination at the Australian Open | url = https://thewest.com.au/sport/tennis/rublev-dominates-second-round-open-match-ng-s-2049116 | vydavateľ = thewest.com.au | dátum vydania = 2021-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Šach (hra)|Šach]] je v krajine tiež veľmi obľúbenou zábavou, pričom mnohí z najlepších svetových šachistov sú už desaťročia Rusi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beam | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | titul = Red Squares | url = https://slate.com/news-and-politics/2009/09/how-did-russians-get-so-good-at-chess.html | vydavateľ = slate.com | dátum vydania = 2009-09-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Letné olympijské hry 1980]] sa konali v [[Moskva|Moskve]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = IOC | odkaz na autora = | titul = Moscow 1980 | url = https://olympics.com/en/olympic-games/moscow-1980 | vydavateľ = olympics.com | dátum vydania = 2018-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Zimné olympijské hry 2014|Zimné olympijské hry]] a [[Zimné paralympijské hry 2014]] sa konali v Soči.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = IOC | odkaz na autora = | titul = Sochi 2014 | url = https://olympics.com/en/olympic-games/sochi-2014 | vydavateľ = olympics.com | dátum vydania = 2018-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SOCHI 2014 PARALYMPIC WINTER GAMES | url = https://www.paralympic.org/sochi-2014 | vydavateľ = paralympic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rusku však bolo odobratých 43 olympijských medailí pre porušenie dopingových pravidiel, čo je najviac zo všetkých krajín a takmer tretina z celkového počtu na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Keh | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Panja | meno2 = Tariq | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Will Russia Be Thrown Out of the Olympics on Monday? A Primer | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2019/12/08/sports/olympics/Wada-Russing-doping.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2019-12-08 | dátum prístupu = 2022-12-21 }}</ref>

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spolupráca Ruskej federácie s pohraničným obyvateľstvom a susednými krajinami]]
* [[Rusi#Pôvod názvu krajiny|Pôvod názvu krajiny]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Rusko|commonscat=Russia|wikt=Rusko}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Rusko|Ruský}}
* [http://www.gov.ru/index.html Oficiálna stránka ruskej vlády] {{rus icon}} 
* [http://www.uoregon.edu/~kimball/images/maps/EurASA.rlf.blue.Nstrm.jpg Mapa severnej pologule a Ruska]
{{Ruské federálne subjekty}}
{{Ruské federálne okruhy}}
{{Európa}}
{{Stredná Ázia}}
{{Ázia}}
{{CIS}}
{{OBSE}}
{{APEC}}
{{WTO}}

[[Kategória:Rusko| ]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]
[[Kategória:Federácie]]