Preskočiť na obsah

Ryby (v najširšom zmysle)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rybovité stavovce)

Ryby[1][2][3][4] v najširšom zmysle (iné názvy: rybovité stavovce[5], plutvovce[6]; lat. Pisces) bol v starších systémoch taxón zahŕňajúci všetky stavovce (Craniata/Vertebrata) okrem štvornožcov (Tetrapodomorpha/Tetrapoda). Dnes sa tento pojem používa už len ako pomocné resp. tradičné súhrnné označenie stavovcov okrem štvornožcov.[1][7][2][3][6] Veda o rybách sa nazýva ichtyológia.

Historicky boli v taxóne ryby (Pisces) niekedy popri vyššie uvedených živočíchoch zahrnuté aj:

Nasledujúci text článku je o rybách nezahŕňajúcich kopijovce, ani veľrybotvaré cicavce, ani sirény.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj charakteristiku najmä pod bezčeľustnatce, drsnokožce a ryby (Osteichthyes).

Dnes táto skupina zahŕňa asi 20 000 (rok 2004) – 29 000 druhov, čo je asi 60 % všetkých druhov stavovcov.

Ryby sú stavovce adaptované na život vo vode. Obývajú pestrú škálu vodných prostredí, a to sladkovodných, brakických, ako aj morských. Vyskytujú sa v celom vodnom stĺpci od hladiny až po dná hlbokomorských priekop.

Bezčeľustnatce boli prvými stavovcami na Zemi. Neskôr sa objavili drsnokožce, kostnaté ryby, akantódy a plakodermy.

Tieto skupiny sú všetko vodné studenokrvné stavovce, ktoré dýchajú (aj) žiabrami; existuje však výnimka - ryba Lampris guttatus je teplokrvná[13]. Väčšina z nich má na tele šupiny, manévrujú pomocou plutiev a sú ektotermné. Telo je ukončené chvostovou plutvou.

Najmenšie ryby dosahujú v dospelosti 8 – 10 mm (Paedocypris progenetica), takže sú vlastne najmenším žijúcim stavovcom. Naproti tomu najväčšie ryby majú veľkosť až 12 m (Rhincodon typus).

Telo rýb tvorí

  • hlava
  • trup
  • chvost

Tvar rybieho tela je vo všeobecnosti hydrodynamický – prispôsobený na život a pohyb vo vodnom prostredí hustotou vyššou, než má vzduch. Niektoré ryby majú telo sploštené z bokov, najmä ak žijú vo vodách husto porastených rastlinami. Telo sploštené dorzoventrálne (z chrbtovej a brušnej strany) naznačuje život na dne.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Z taxonomickéhoparafyletickou skupinou, pretože nezahŕňajú štvornožce, ktoré k nim však v skutočnosti vývojovo patria.

V súčasných systémoch sa ryby v najširšom zmysle ako (jeden) taxón už nevyskytujú a sú rozdelené na viacero menších taxónov, a to najčastejšie na bezčeľustnatce (často uvádzané rozdelené na ďalšie menšie taxóny), plakodermy (Placodermi), drsnokožce (Chondrichthyes), akantódy (Acanthodii) a kostnaté ryby v širšom zmysle (Osteichthyes).

Konkrétne systematiky pozri v článku stavovce a systematika stavovcov, resp. v článkoch bezčeľustnatce a čeľustnatce (vždy s vynechaním štvornožcov).

  1. a b BREHM, A. E. Život zviera 2. 1971. S. 20 a nasl.
  2. a b FRANK, S. Veľký obrazový atlas rýb. 1976. S. 5, 17
  3. a b FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...1941. S. 129 a nasl.
  4. BURNIE et al. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 460
  5. STLOUKAL, Milan; BENEŠ, Josef; DVOŘÁK, Josef; HOMOLA, Jiří; KVASNIČKOVÁ, Dana, ŠMARDA, Jan; TRÁVNIČKOVÁ, Eliana Biológia pre 3. ročník gymnázia. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 275 s. ISBN 80-08-01411-3. S. 42-43.
  6. a b čeľustnaté. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 86
  7. Eschmeyer, W.N. & Fong, J.D. 2011. Pisces. In Z.-Q. Zhang (ed.), Animal biodiversity. Zootaxa 3148, 2011 [1]
  8. Classification of Fishes in: lfonso L. Rojo. Dictionary of Evolutionary Fish Osteology. [s.l.] : CRC Press, 2017. 282 s. Dostupné online. ISBN 978-1-351-36604-5.
  9. Edouard-Louis Trouessart. Au bord de la mer (géologie, faune et flore des côtes de France de Dunkerque à Biarritz). [s.l.] : J.B. Baillière, 1893. 344 s. S. 260.
  10. DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936 S. 108-109
  11. Linnaeus 1758. S. 38 a nasl.[2]
  12. SAINSBURY, M. Fishy business. 213 [3]
  13. PRIEDE, Imants. Found: First warm-blooded fish (and we've been eating it for years) [online]. edition.cnn.com, 2015-05-15, [cit. 2018-09-20]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]