Sóstratos z Pellény
Sóstratos (starogr. Σώστρατος – Sóstratos) bol olympijský víťaz v behu dorastencov na jedno stadion v roku 460 pred Kr.[1][2]
Sóstratos z achájskej Pellény bol na 80. olympijských hrách v roku 460 pred Kr. korunovaný olivovou ratolesťou za víťazstvo v behu dorastencov na jedno stadion.[1] Túto disciplínu zaradili do programu olympijských hier v roku 632 pred Kr. a prvým jej víťazom bol Polyneikes z Élidy.[3][4][5]
Olympijské víťazstvo Sóstrata z Pellény zaznamenal staroveký autor Pausanias v historke o jeho krajanovi olympionikovi Oibótovi z Dým, ktorá kolovala v Acháji na Peloponéze. Pausanias o tom uvádza: „V krajine dymskej je tiež hrob Oibótov. Aj keď tento Oibótas zvíťazil v Olympii ako prvý z Achájčanov, nedostalo sa mu od nich žiadnych pôct; preto Oibótas vyslovil kliatbu, aby už nikto z Achájčanov nezískal olympijské víťazstvo. Ktosi z bohov nenechal jeho kliatbu bez vypočutia. Achájčania neskôr hľadali príčinu, že prečo si nevedia vydobyť olympijské vence, poradili sa a poslali poslov do Delf. Len čo si rôzne uctili Oibóta a len čo umiestnili jeho sochu do Olympie, hneď získal víťazstvo pellénsky Sóstratos v behu na stadion medzi chlapcami. Dodnes sa zachováva zvyk vykonávať Oibótovi tryznu od tých Achájčanov, ktorí chcú súťažiť v Olympii, a keď zvíťazia, ovenčia vencom Oibótovu sochu v Olympii."[2] V skutočnosti sa v rozmedzí rokov 756 (Oibótas) až 460 pred Kr. (Sóstratos) vyskytli traja achájski olympijskí víťazi: Ikaros z Hyperésie (688 pred Kr.), Fanas z Pellény (512 pred Kr.) a Pataikos z Dým (496 pred Kr.).[6]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Pausanias (Periegeta.), Michel Casevitz, Jean Pouilloux, Anne Jacquemin, L'Élide, str. 107.
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 48.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 383 vysvětlivky.