Súdny palác (Sofia)
| Súdny palác v Sofii (Съдебната палата в София) | |
| budova súdu | |
 celkový pohľad na budovu z juhovýchodu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Sredec |
| Súradnice | 42°41′44″S 23°19′12″V / 42,69556°S 23,32000°V |
| Rozloha | 8 500 m² |
| Autor | Nikola Lazarov (pôvodný projekt), Penčо Kojčev (úprava projektu), Georgi Papazov (úprava projektu), Petăr Zagorski (úprava projektu) |
| Štýl | neoklasicizmus |
| Vznik | 1940 |
| Výstavba | 1929 – 1940 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
| Využitie | sídlo súdu |
  | |
| Wikimedia Commons: Palace of Justice, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Súdny palác (bulh. Съдебна палата – Sădebna palata) je budova súdu z prvej polovice 20. storočia, ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5] Kultúrna pamiatka národného významu.[4][5][1]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Budova súdneho paláca leží v centrálnej časti Sofie[4][5] v rajóne Triadica[5] na bulvári „Vitoša“ (bulh. булевард „Витоша“ – bulevard „Vitoša“)[4][3] č. 2.[5][4][3]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Myšlienky na výstavbu špeciálnej budovy v Sofii pre potreby súdneho aparátu siahajú do roku 1880.[1] V budove sa mali pod jednou strechou nachádzať všetky nižšie aj vyššie súdne inštitúcie lokalizované v Sofii.[1]
Prvé miesto na výstavbu (na mieste sa v súčasnosti nachádza hlavná budova Bulharskej národnej banky) bolo vybrané v priebehu roku 1906.[6] V rokoch 1906 – 1907 prebehol prvý konkurz na zhotovenie projektu, tento prvotný projekt bol však nakoniec zrušený, keďže pôvodne vybrané miesto pre výstavbu bolo nakoniec zhodnotené ako nevyhovujúce. Ešte v roku 1907 bol vyhlásený nový konkurz na zhotovenie plánu budovy, pričom tentoraz bolo ako miesto vybrané priestranstvo oproti budove vojenského klubu, aj tento projekt bol však nakoniec zastavený.[3]
Nakoniec bola ako miesto pre výstavbu budovy určená lokalita, kde sa budova v súčasnosti nachádza a v roku 1912 bol vyhlásený nový konkurz na zhotovenie projektu budovy.[3] Konkurz na zhotovenie projektu na výstavbu bol prerušený v dôsledku prvej balkánskej vojny a následne sa uskutočnil v roku 1914.[1][3] Konkurz vyhral architekt Nikola Lazarov, celý projekt bol ale nakoniec zastavený v dôsledku začiatku prvej svetovej vojny.[1] K začiatku realizácie projektu tak nakoniec došlo až v roku 1928.[3] Projekt bol pridelený na upravenie a dokončenie architektovi Penčovi Kojčevovi,[1][3] napriek protestom pôvodného autora projektu Nikolu Lazarova.[3] Samotná výstavba budovy sa uskutočnila v rokoch 1929 – 1940.[1][2][3]
V roku 1978 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4][5] V rokoch 1980 – 1998 bola časť budovy využívaná ako sídlo bulharského Národného historického múzea (bulh. Национален исторически музей – Nacionalen istoričeski muzej).[2]
V roku 2007 sa na budove uskutočnili reštauračné práce.[2]
V súčasnosti je budova opätovne sídlom súdu.[2]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Budova bola postavená podľa projektu architekta Penča Kojčeva v spolupráci s architektmi Georgim Papazovom a Petărom Zagorským.[1][3][3], ktorí upravili a dokončili pôvodný projekt architekta Nikolu Lazarova.[3] Autormi sôch a reliéfov na stĺpoch sú sochári Ľubomir Dalčev, Kiril Šivarov a Ľuben Dimitrov.[2]
Stavba je postavená v neoklasicistickom štýle.[1][2][3] V zhotovení sú dobre viditeľné odkazy na byzantskú a románsku architektúru.[2]
Ide o veľkú masívnu budovu o rozlohe približne 8500 m², ktorá zaberá priestranstvo celého uličného bloku.[2] Predná fasáda stavby sa vyznačuje výzdobou v podobe stĺporadia a veľkým schodiskom ktoré vedie k hlavnému vchodu do budovy.[1] Schodisko je v spodnej časti z oboch strán lemované dvomi sochami levov, ktoré boli odhalené v roku 1985 a ktorých autorom je sochár Veličko Minekov.[2]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Výzdoba interiéru je poňatá, tak ako exteriér budovy v neoklasicistickom štýle.[2] Interiér sa vyznačuje bohatou výzdobou, ktorá pozostáva napríklad z obkladov z leštenej žuly, mramorových stĺpov, kazetových stropov. Architektonické dekoračné doplnky sú predovšetkým v podobe baldachýnov a bronzových reliéfov.[1] Steny sú zdobené freskami a okná sú vyplnené dekoratívnymi vitrážami. Táto výzdoba je dielom umelcov Dečka Uzunova a Ivana Penkova.[1][2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][5][1]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1978. Ako dôvod ochrany bola stanovená architektonicko-staviteľská hodnota budovy. Štatút bol potvrdený aj v roku 1988, pričom k dôvodom ochrany pribudla aj umelecká hodnota budovy.[4][5] Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Sădebna palata (bulh. Съдебна палата, doslova Súdny palác).[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na bulvár Vitoša s budovou súdneho paláca na ľavej strane snímky -
západná fasáda budovy -
pohľad na schodisko pred hlavným vchodom do budovy -
detail z prednej fasády -
detail okna -
detailný pohľad na sochu leva pred schodiskom, ktoré vedie k hlavnému vchodu do budovy -
pohľad na budovu v noci
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 312 – 313. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 60 – 61. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 221 – 223. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 188 – 191. (bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súdny palác (Sofia)
