SU-100Y

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Samohybné delo SU-100Y

SU-100Y bolo samohybné delo, navrhnuté v počiatočných fázach druhej svetovej vojny. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo poruchové a malo vysokú spotrebu paliva, bol vyrobený len jeden exemplár.[1]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 1939 nariadilo severozápadné veliteľstvo Červenej armády Lenigradskému závodu č. 185 vývoj vozidla, založeného na vozidle T-100. Vozidlo malo operovať nielen ako samohybné delo, k dispozícii mali byť aj varianty pre stavbu mostov, prevoz munície a odťahovanie tankov, zničených alebo poškodených na bojisku. Počas vývoja bolo navrhnuté osadiť T-100 delom kalibru 152 mm, aby tak bolo schopné ničiť bunkre a iné opevnenia. Riaditeľ 185. továrne však navrhol použitie 100 a 130 mm námorných diel. Tento návrh bol schválený a dokončené plány T-100X boli 8. januára 1940 odoslané do továrne Izhorskij. T-100X mal kvádrovú nadstavbu osadenú 130 mm námorným delom typu B-13. V podvozku boli použité nápravy s torznou tyčou, tak ako to bolo obvyklé u dobových tankov. Počas vývoja prototypu bol však pozmenený tvar nadstavby, čo malo zrýchliť nakladanie munície. Nový prototyp bol označený SU-100Y a jeho plány boli odoslané továrni Izhorskij 24. februára 1940. Jeho výroba začala 1. marca 1940. Prvýkrát bol testovaný 14. marca 1940. Do konca Zimnej vojny však už nestihol byť bojovo nasadený.

Počas zimnej vojny bola navrhnutá modernizovaná verzia T-100, osadená silným 152 mm delom M-10, schopným ničiť betónové objekty (ako tzv. dračie zuby, bežnú súčasť európskeho opevnenia počas 2. svetovej vojny). V marci 1940 potom bola vyvinutá nová veža, určená k lafete 152 mm kanónu, projekt niesol označenie T-100Z. K jeho realizácii však nedošlo kvôli uprednostneniu výroby tankov KV-1 a KV-2, používajúcich práve 152 mm delá. V apríli 1940 Leningradský závod č. 185 navrhol samohybné delo pre obranu pobrežia, vybavené 130 mm námorným kanónom B-13 a tromi guľometmi kalibru 7,62 mm v otočnej veži. Tento návrh bol označený ako Prototyp 103, zostal však iba na papieri.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení prác na projekte T-100 bol prototyp SU-100Y presunutý na testovací polygón Kubinka. V novembri 1941, v najkritickejšej časti bojov o predmestie Moskvy bol SU-100Y nasadený spolu s prototypmi SU-14 a SU-14-1, osadenými 152 mm delom, ako súčasť Nezávislej delostreleckej divízie pre zvláštne nasadenie. Ďalšie záznamy o bojovom nasadení nie sú známe. Prototyp SU-100Y sa dočkal konca vojny a stal sa súčasťou zbierky Múzea tankov v Kubinke.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]