SU-85

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
SU-85
Raná verzia SU-85.

Raná verzia SU-85.

Základná charakteristika
Posádka 4
Dĺžka 8,15 m
Šírka 3 m
Výška 2,45 m
Hmotnosť 29,6 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 45 mm
Hlavná zbraň 85 mm delo D-5T
Sekundárne zbrane žiadne
Pohon a pohyb
Pohon V-2
368 kW
Odpruženie Christie
Max. rýchlosť 55 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 16,89 hp/tona
Dojazd 400 km
Priechodnosť 1300 mm

SU-85 bol sovietsky stíhač tankov na podvozku tanku T-34. Predstavoval dočasné riešenie po príchode nových konštrukcií nemeckých tankov Tiger a Panther.

História[upraviť | upraviť kód]

Na začiatku druhej svetovej vojny boli sovietske samohybné delá ako SU-76 konštruované pre palebnú podporu pechoty a útok proti opevneniam či budovám. SU-85 sa používalo hlavne ako stíhač tankov. Názov SU znamenal Samochodnaja Ustanovka (samohybný nosič) a 85 označuje delo DT-5 kalibru 85 mm.

Na začiatku vojny mali tanky KV-1 (Kliment Vorošilov) a T-34 dostatočnú palebnú silu, aby dokázali ničiť nemecké tanky. Na jeseň roku 1942 sa sovietske obrnené jednotky stretli s tankmi typu PzKpfw VI. Tiger, ktoré mali hrubý pancier a delá kalibru 76,2 mm ho nedokázali preraziť. Ďalším problémom boli tanky PzKpfw V Panther. V máji 1943 preto začali pracovať na koncepte nového protitankového kanónu, schopného efektívne prerážať ich pancier zo štandardnej vzdialenosti. Ich vzorom bolo protilietadlové delo kalibru 85 mm. Problém tohto protilietadlového kanónu bol, že sa do veží tankov T-34 a KV nezmestilo. Bol preto inštalovaný do korby samohybného dela SU-122, ktorého podvozok bol odvodený z T-34.

Úvodná výroba sa začala v továrni Uralmaš v Sverdlovsku. Produkcia vozidla sa začala v roku 1943 a prvé stroje opustili továreň v auguste 1943. Výroba SU-85 sa v roku 1944 zastavila z dvoch dôvodov:

  • 85 mm delo už bolo možné umiestniť do stredného tanku a vzišiel z toho tank T-34/85
  • Začalo sa používať modernejšie samohybné delo SU-100

Celkovo bolo vyrobených 2 050 kusov.

Bojové nasadenia[upraviť | upraviť kód]

SU-85 bolo nasadené v bojoch od augusta 1943 (teda po kurskej bitke). Po zavedení sériovej výroby tanku T-34/85 s kanónom rovnakého kalibru bola výroba zastavená. Ešte v priebehu vojny sa ukázalo, že kanón D-5T kalibru 85 mm nie je postačujúcou zbraňou na boj proti nemeckým ťažkým tankom. Bol preto rozpracovaný projekt stroja s kanónom D-10S, z ktorého vznikol stíhač tankov SU-100. Strojmi boli vybavené poľské a československé jednotky na východnom fronte, a to až do konca vojny. SU-85 bolo používané v aktívnej službe počas vojny v Kórey a Vietname. Jeho nástupca SU-100 zostal v službe dlhšie ako SU-85. Väčšina bola prerobená na vyprošťovacie vozidlá.

Varianty[upraviť | upraviť kód]

  • SU-85 - základná verzia s otočnou kupolou a periskopom.
  • SU-85M - vylepšená verzia s kupolou z SU-100
  • WPT-34 - Poľská verzia odťahového vozidla.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému SU-85

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Alexander Lüdeke - Bojová technika druhej svetovej vojny. Slovart 2010. - ISBN 978-80-8085-730-1
  • Ivo Pejčoch a Svatopluk Spurný: Obrněná technika 4. SSSR 1919-1945 (2. část). Ares, Vašut 2002, ISBN 80-86158-18-7